DETVA (SZĽH) – V 17-tich rokoch odišiel do Spojených štátov, kde si prešiel vcelku zaujímavým hokejovým príbehom. Teraz sa rozhodol vrátiť na Slovensko. Brankár Patrik Lietava sa pred novou sezónou upísal tipsportligovej Detve.
Bude to preňho vôbec prvá skúsenosť so seniorským hokejom. Odchovanec zvolenského HKM totiž za veľkú mláku odcestoval ešte ako neplnoletý v roku 2017, keď začal hájiť farby celku Floridy Jr. Blades. Ako sám vraví, veľkou motiváciou pre neho bolo aj vzdelanie. „Odmalička som bol vedený k tomu, aby som všetko neobetoval hokeju, ale aby som myslel aj na školu. Vedel som, že americký systém univerzitného športu spája oboje, čo bol jeden z faktorov, prečo som sa rozhodol vycestovať.“
Lietava tak napokon zakotvil v pomerne neznámej súťaži pre Slovákov USPHL. „Je to jedna z líg, ktoré posúvajú hokejistov do univerzitných líg, čo mal byť aj môj prípad. Napokon som to však prehodnotil a rozhodol som sa vrátiť na Slovensko,“ hovorí brankár, ktorý si počas svojho pobytu za veľkou mlákou vybavil na slovenskej škole individuálny študijný plán. „Slovenská škola mi vyšla v ústrety a umožnila mi študovať samostatne, za čo som veľmi vďačný.“
V Amerike som sa stretol s veľkou profesionalitou. Či to boli detaily typu že sme na zápasy chodili v oblekoch alebo aktivity mimo ľadu. Mávali sme program, v rámci ktorého sme čítali knihy zdravotne znevýhodneným deťom a navštevovali rôzne charitatívne akcie.
Ako to už býva, ani Patrik Lietava sa za oceán nemohol presťahovať s celou svojou rodinou. V konečnom dôsledku si však myslí, že mu to prospelo. „Do Ameriky som odišiel sám. Tím mi pridelil rodinu, u ktorej som býval a ktorá mi so všetkým pomáhala. Je pravda, že zo začiatku bolo ťažké zvyknúť si na novú kultúru či jazyk. Rozdiely som si spočiatku všímal všade, nové pre mňa bolo jedlo, spôsob dopravy, jednoducho celý životný štýl. Rodina mi však bola po celý čas oporou a so všetkým mi ochotne pomohla,“ hovorí nová detvianska akvizícia, ktorá si užila pobyt v „náhradnej rodine“ so všetkým, čo k nemu patrí. „Cítil som sa ako člen ich rodiny. Chodieval som na všetky rodinné podujatia, či už to bola oslava narodením starej mamy, alebo oslavy Dňa vďakyvzdania a Halloweenu. Ukázali mi, ako sa žije v Amerike a po celý čas sa ku mne správali mimoriadne úctivo. Za to som im veľmi vďačný.“
Po prestupe do zámoria sa pre Lietavu stalo prechodným bydliskom floridské mestečko San Carlos Park neďaleko o čosi známejšieho Cape Coral. Len málokedy sa tam počas sezóny teploty priblížia hodnotám slovenskej zimy: „Rozlohou je mesto San Carlos Park porovnateľné s Detvou. Malo výhodnú polohu, cesta na štadión v Estere mi zabrala asi päť minút. Často som chodil v žabkách a tričku.“ A nebude to Patrikovi chýbať? „Na Slovensku to určite nezažijem, na druhej strane mi to neprekáža. Keďže som tu vyrastal, viem, čo ma čaká. Zmenu prostredia nejako zásadne nevnímam. Prišiel som domov.“
Počas troch sezón za veľkou mlákou sa Lietava dočkal viacerých ocenení. V sezóne 2018/2019 sa zaradil do All-Star výberu USPHL Premier, v rovnakom ročníku sa s úspešnosťou zákrokov na úrovni 95,1 % stal aj najlepším brankárom súťaže. Okrem zodpovedných výkonov v bránke však pozornosť rád venoval aj aktivitám mimo ľadu. „V Amerike som sa stretol s veľkou profesionalitou. Či to boli detaily typu že sme na zápasy chodili v oblekoch alebo aktivity mimo ľadu. Mávali sme program, v rámci ktorého sme čítali knihy zdravotne znevýhodneným deťom a navštevovali rôzne charitatívne akcie. Tiež sme chodievali trénovať s nižšími ročníkmi,“ vysvetľuje mladík, ktorý mal zároveň možnosť nazbierať skúsenosti aj od služobne starších kolegov. „Pamätám si, že ako šiestaci vo Zvolene sme sa chodievali pozerať na tréningy A-tímu. V Amerike sme so svojimi vzormi mohli postaviť aj na spoločný ľad. Páčil sa mi však najmä rozmer mimo hokeja. Napríklad to, že pred každým večerným zápasom sme sa išli všetci spoločne naraňajkovať.“
Patrik Lietava bol celku Florida Jr. Blades verný počas celého svojho trojročného pôsobenia za veľkou mlákou. Ako sám vraví, práve patriotizmus je hodnota, ktorá je pre majiteľov hokejových klubov za oceánom rozhodujúca. „V USA si vážia hokejistov, ktorí dokážu reprezentovať klub na ľade i mimo neho. Vlastnosti, na ktoré apelujú najviac, sú slušnosť, pokora a hrdosť na svoj tím.“
Na pretras prišla počas Lietavovho pobytu v Amerike aj otázka jeho pôvodu. Vo všeobecnosti sa mladý rodák zo Zvolena stretol s dvomi druhmi reakcií: „Ľuďom, ktorí hokej aktívne sledujú, nebolo treba Slovensko nejako špeciálne predstavovať. V hokeji je naša krajina pomerne známa, a to aj za veľkou mlákou.“ O čosi ťažšie to už mal s Američanmi, ktorí hokeju príliš pozornosť nevenujú: „Áno, tí, ktorí s hokejom do kontaktu neprichádzali, sa ma často pýtali, či je Slovensko časť Juhoslávie. Niektorí o nás vedeli stále ako o Československu, iní si zasa mysleli, že sme súčasťou Ruska.“
Americká kapitola je však pre túto chvíľu v Lietavovom hokejovom živote uzavretá. Po dôkladnom zvážení viacerých možností sa rozhodol prikývnuť na ponuku tipsportligovej Detvy. „Dostal som viacero ponúk z NCAA aj slovenskej Tipsport ligy, napokon som sa rozhodol pre Detvu. Lákala ma vízia seniorského hokeja, ktorý je tvrdší a rýchlejší. Mám možnosť tu nazbierať skúsenosti a učiť sa od svojich starších spoluhráčov,“ hovorí Lietava, ktorý Tipsport ligu pozorne sledoval aj spoza oceána. „Je pravda, že hokej sa tu hrá v porovnaní s USA inak, ale pre mňa bude najdôležitejšie sústrediť sa na môj výkon.“
Zaujímavosťou je, že v Detve svojho času pôsobili Lietavov otec i brat. „Určite to nebol rozhodujúci faktor, no možnosť hrať na rovnakom štadióne ako váš otec a brat je pekné a zaujímavé. Nie každému sa to podarí.“
Pod Poľanou bude Patrik Lietava pôsobiť pod taktovkou trénera Ernesta Bokroša. O konkrétnej pozícii v tíme sa s ním však zatiaľ nerozprával. „Zatiaľ som nemal tú možnosť. Urobím však všetko, aby som bol pre tím prínosom a aby som sa neustále zlepšoval.“
Pandémia koronavírusu neobišla snáď žiadneho hokejistu kdekoľvek na svete. Zvolenský rodák jej prvú vlnu prečkal na Slovensku: „Keďže sme z play-off vypadli, na Slovensko som sa stihol vrátiť ešte predtým, než sa situácia príliš zhoršila.“ Doma pritom dlho nezaháľal. „Pripravovať som sa začal prakticky okamžite po mojom príchode. Štadióny ešte boli zatvorené, počas prvých mesiacov som sa preto venoval najmä posilňovni a brankárskym cvičeniam na suchu. Keď sa situácia zlepšila, trénovať som začal aj na ľade. Veľmi mi v tom pomáhal tréner František Kučera.“
Uplynulá sezóna v našej najvyššej hokejovej súťaži priniesla zaujímavý ukazovateľ. V päťke najlepších tipsportligových brankárov skončili až traja brankári s váhou nad 90 kilogramov. Ich priemerná výška pritom tesne atakovala hranicu 190 centimetrov. V tomto ohľade by sa Lietavových 178 centimetrov a 83 kilogramov mohlo zdať ako nevýhoda. Trend „veľkých mužov“ medzi tromi žŕdkami by však rád prelomil. „Nemyslím si, že rozhodujúca je výška či váha, ale predovšetkým výkon. Skvelým príkladom je Joel Lassinantti, ktorý je približne taký vysoký ako ja a napriek tomu patril medzi najlepších brankárov švédskej SHL. Spomeniem napríklad aj Fína Juuseho Sarosa, ktorý podáva výborné výkony v drese Nashvillu Predators.“
