Zmluva s Calgary neprišla, Miloš Roman chce v Európe vyhrávať

TŘINEC (SZĽH) - Po troch sezónach v kanadskej WHL sa rozhodol vrátiť „domov“. Miloš Roman bude v nasledujúcej sezóne obliekať dres staronového zamestnávateľa — stále úradujúceho majstra Českej republiky HC Oceláři Třinec.

Pri rozhodovaní o novom pôsobisku sa pritom do istej miery musel prispôsobiť aj aktuálnej situácii. „Vzhľadom na to, že mi Calgary neponúklo nováčikovský kontrakt, musel som riešiť, čo bude ďalej. Mohol som počkať na inú ponuku zo zámoria, no tá nechodila. Možno by som napokon skončil s AHL zmluvou, ale situácia je stále neistá a ja som už nechcel dlhšie čakať. Aj preto som o ponuke z Třinca dlho nerozmýšľal,“ hovorí 20-ročný Roman, ktorý do neznámeho prostredia rozhodne nejde. Napokon, na severovýchode Česka si prešiel aj mládežníckymi výbermi do 16, 18 i 20 rokov. „Vedel som, čo ma čaká. Třinec je klub na veľmi vysokej úrovni, rešpektovaný v celej Európe. Zázemie je tam skvelé, ideálne na to, aby som mohol hokejovo napredovať.“

Roman prichádza k „oceliarom“ s jasným úmyslom. „Idem tam ukázať to najlepšie, čo je vo mne. Chcem podať adekvátny výkon a do každého striedania vložiť všetko. Chcem ukázať predovšetkým bojovnosť a ostatné nechávam otvorené. Klamal by som, ak by som povedal, že do Třinca nejdem vyhrávať. Verím, že to tak aj bude.“

Slovenský mladík sa do Třinca vracia po trojročnom pobyte v kanadskej WHL, jednej z troch hlavných mládežníckych súťaží v krajine javorového listu. V drese Vancouver Giant odohral dokopy 189 zápasov s bilanciou 157 kanadských bodov za 68 gólov a 89 asistencií. Vo všetkých troch sezónach patril Roman medzi 10 najčastejšie bodujúcich hráčov tímu. Pobyt za „veľkou mlákou“ tak hodnotí pozitívne. „Dalo mi to veľmi veľa — či už zo stránky hokejového myslenia, ale aj osobnostne. Nadviazal som nové priateľstvá a nazbieral zážitky, na ktoré budem spomínať celý život. V neposlednom rade som si výrazne vylepšil svoju angličtinu.“

Za Gernátom, Draveckým, Marcinkom a Hrehorčákom

Dôvodov na radosť z pôsobenia v českej Tipsport ELH má pritom Roman viacero. Okrem iného totiž rozšíri slovenskú enklávu v třineckej kabíne. „Všetci Slováci v tíme sú super chalani. S Paťom Hrehorčákom sa poznám najlepšie, hrávali sme spolu. Vlada Draveckého som spoznal na tréningoch ešte pred mojím odchodom do Kanady, s Martinom Gernátom a Tomášom Marcinkom som sa zoznámil teraz. Teším sa, že budem môcť hrávať po ich boku.“ 

Zaujímavosťou pritom je, že ak nerátame 18-ročného Nicka Malíka v bráne, práve Slováci Patrik Hrehorčák a Miloš Roman budú v novej sezóne najmladšími hráčmi na súpiske A-tímu Třinca. Navrátilec z Kanady to však nijako špeciálne nevníma. „Vek je len číslo,“ dodáva s úsmevom. 

S trénerom o pozícii nehovoril, zlepšiť si chce streľbu a korčuľovanie

Třineckých „oceliarov“ bude v novej sezóne, podobne ako v ostatných troch ročníkoch, z trénerskej pozície viesť 44-ročný Václav Varaďa. Zatiaľ pritom nie je jasné, akú úlohu Romanovi v tíme priradí. „Ešte sme sa o tom nerozprávali. Ja však do Třinca prichádzam s tým, že si svoju pozíciu musím vybojovať a zaslúžiť. S takýmto prístupom som sa stretol vždy a všade, z tohto pohľadu to nebude určite iné ani teraz.“

Miloš Roman a jeho radosť po strelenom góle na majstrovstvách sveta juniorov 2019. Zdroj: TASR

Talentovaný Slovák má  jasno v tom, v ktorých herných činnostiach by sa ešte chcel pod taktovkou trénera Varaďu zlepšiť. „V streľbe a v korčuľovaní. Nech sme akokoľvek dobrí, toto sú oblasti, na ktorých musí hokejista pracovať počas celej svojej kariéry.“

Karanténu strávil v Kanade 

Pandémia koronavírusu neobišla ani krajinu javorového listu, kde sa Miloš Roman rozhodol prečkať najťažšie časy. „Nechcel som ísť do štátnych zariadení na Slovensku, rozhodol som sa preto zotrvať v Kanade. Žil som v malej a tichej štvrti, kde sa mi zdalo, že to ľudia až tak neprežívali. Iste, dodržiavali sa odstupy a iné opatrenia, ale v tom čase ešte povinné nosenie rúšok v Kanade nebolo,“ spomína športovec, ktorého pandémia ovplyvnila aj z hokejovej stránky. Sezóna WHL sa totiž skončila predčasne, čo ovplyvnilo aj nasledujúce týždne a mesiace v živote mladých hokejistov. „Spočiatku som trénoval doma, neskôr sme mali prístup do šatne a mohli sme pracovať aspoň s nejakými závažiami. Rozhodol som sa to využiť. Na Slovensko som napokon pricestoval 3. júna. Momentálne už naplno trénujem s Třincom, takže strach z nedostatku programu nemám.“ 

Roman sa pritom nebojí ani väčšieho klziska. „Nemyslím si, že bude problém adaptovať sa. Príprava bude dlhá, čaká nás množstvo tréningov. Myslím si, že sa mi na väčší ľad podarí zvyknúť.“