POPRAD (SZĽH) – Bývalého hokejistu Jaroslava Jabrockého postretlo šťastie pred pätnástimi rokmi. Ani vo sne by mu neprišlo na um, že sa mu angažmán v Žiline podpíše pod majstrovské chvíle, na ktoré napríklad čakal extraligový rekordér v počte odohraných stretnutí v najvyššej súťaži (1259) Arne Kroták a nikdy sa ich nedočkal. Bol to jediný majstrovský a najvýraznejší zápis sympatického Popradčana v kariére.
Poprad je liahňou kvalitných hráčov mnoho rokov a Jabrocký patril do tohto portfólia. Síce sa nevypracoval do rozmerov, ktoré si vyžaduje napríklad reprezentačná úroveň, rozhodne mal čo ponúknuť na ľade. Po vystriedaní viacerých prevažne extraligových pôsobísk dostal v roku 2015 opätovnú chuť ísť za hranice. Zlákal ho dánsky klub Gentofte Stars, pričom do severskej krajiny nešiel sám. Vytvoril sa slovenský štvorlístok, v ktorom figuroval obranca Rais s útočníkmi Kadurom, a Važanom. Nemalo to však šťastný koniec. „Okolnosti boli zaujímavé. Všetko prebiehalo klasicky ako v každom inom tíme. Dokonca si ma tréner vybral za kapitána na prípravné zápasy. Veľké prekvapenie nastalo sedem dní pred sezónou. Manažéri povedali mne a Mišovi Važanovi, že sa nemáme hnevať, ale stali sme sa obeťou biznisu. Najprv sme nevedeli, čo si máme myslieť. Presné detaily si už nepamätám, ale pointa spočívala v tom, že si nechali dvoch legionárov z predošlej sezóny, ktorí boli v konečnom dôsledku trochu lacnejší ako my,“ odštartoval rozhovor pre hockeyslovakia.sk Jaroslav Jabrocký spomienkami na nie príjemný letný moment zo Škandinávie.
Klub Gentofte Stars si napokon ponechal len dvojicu Rais - Kadura, ktorí vydržali celú sezónu. Važan sa nevrátil späť do Martina, ale v dvoch stretnutiach bez zmluvy pomohol Považskej Bystrici v SHL a odišiel do maďarského Dunafferu, pôsobiaceho v MOL lige. Rodáka spod Tatier Jaroslava Jabrockého pribral do košiara vtedy prvoligový Liptovský Mikuláš, konkrétne jeho legenda Marek Uram.
„Komunikácia s Liptákmi sa uskutočnila ešte pred neúspešnou dánskou ponukou. Keď sme sa vrátili na Slovensko, dali sme si mesiac času na rozmyslenie, kam pôjdeme hrať. Niečo sa rysovalo v Nemecku. Nechcel som dlhšie čakať a povedal som si, veď som sa akoby sľúbil Uramovi, tak prečo neísť do Mikuláša, keď je to teoreticky hotová vec? On mi povedal, príď a uvidíme, kam to môžeme dotiahnuť. Ročník bol celkom vydarený, ale finále nám prekĺzlo pomedzi prsty, pretože sme hladko padli v semifinálovej sérii s Novými Zámkami. Tento nezdar ma utvrdil v tom, že už asi nemám hrať,“ spomína niekdajší pravý krídelník na okamih, v ktorom si musí hokejista priznať, že hráčska kariéra je na konci. A taká chvíľa stíska srdce nejedného tvrdého chlapa...
Vnútro bolo prevážené silou vôle a k zmene verdiktu, respektíve prehodnoteniu situácie nepresvedčila „Jabra“ ani skutočnosť, že Liptáci sa onedlho stali staronovým protagonistom extraligy. Postup prebehol za zeleným stolom, klub kúpil licenciu od Piešťan.
„Nevidel som motiváciu opäť hrať najvyššiu ligu v iných farbách ako popradských. Lenže asi si spomínate, ako to vtedy bolo v Poprade. Prišiel český tréner Jonák, ktorý chcel niečo dokázať, ale mal krátku životnosť. Neskôr som si uvedomil, že to bolo aj na dobro veci. Potvrdilo sa príslovie, že všetko sa deje pre niečo. Ja som to pocítil v plnej miere. Mimochodom, ani hokejové pole neprekypovalo zaujímavými finančnými možnosťami, ktoré by stáli za vyskúšanie,“ konštatoval Jabrocký uzavretie hokejovej kapitoly s presedlaním do bežného života. V ňom sa zdržiava doteraz a nehodlá nič na tom meniť. „Dostal som sa do jednej popradskej firmy, s ktorou som veľmi spokojný. Popri tom som nezabudol na zadné dvierka a dopĺňal som si vzdelanie.“
Povahovo je Jaroslav Jabrocký dobráčisko od kosti. Neodmietol prvého dobrého kamaráta a po jeho boku dohral kariéru. S trojročným odstupom akceptoval záujem Miroslava Škoviru z Gelnice. „Dlhý výpadok sa na mne ukázal. Vykorčuľoval som na ľad s trasúcimi sa nohami. Nezastihol ma najlepší krst ohňom v súťaži. Hostili sme lídra z Humenného, ktorý nám aj poriadne naložil. Prehrali sme 2:10. Pracovný čas mi však dovolil odohrať viac zápasov. Zahral som si v play-off, ktoré ma nadchlo. Kežmarok nás vyradil až po päťzápasovej bitke,“ neskrýval nadšenie Jabrocký z krátkodobého hrania v druhej lige. Ďalšiu skúsenosť už nezažije. Rebellion Gelnica podľa najnovších informácii skončila. „Kondične som na tom veľmi dobre. Venujem sa behu, pravidelne cvičím a vo voľnom čase idem s partiou hrať hokej. Na druhej strane som nešiel do Gelnice lámať rekordy v bodovaní. Svoje som si odohral, a to mi úplne stačilo.“
Cesta za najväčším kariérnym úspechom Jaroslava Jabrockého odštartovala v roku 2005. Zmluvný vzťah v prvoligovej Kadani slovenskému útočníkovi uplynul, hoci nemusel. „Drtiči“ sa urputne bili, aby ostal. „Z Česka mám jednu peknú spomienku. Hral som tam počas výluky v NHL a odohrali sme stretnutie s Českými Budějovicami, kde bol v bránke Roman Turek a v útoku Václav Prospal. Zvíťazili sme 4:2. Bola to veľká vec. Kadaň na mňa okamžite vyrukovala s pokračovaním spolupráce. Ja som sa poďakoval a nechal presvedčiť žilinským trénerom Jánom Šterbákom,“ uvádza na pravú mieru presun do Žiliny Jabrocký netušiac, čo sa zomelie v apríli 2006.
Pod Dubňom sa pripojil k partii, ktorej zväčša patrili nižšie tabuľkové poschodia. Prišla však vyraďovacia fáza a známe hokejové klišé tvrdí, že play-off je nová súťaž. Oprávnene. „Vlci“ silu tvrdenia potvrdili. Ich forma gradovala, hráči pracovali ako dobre namazaný stroj. Na krku im za to na konci ročníka viseli zlaté medaily. Ruky dostali zabrať hmotnosťou pohára a medzi prstami horeli voňavé cigary. „Prvé dni v Žiline nevyzerali vôbec dobre. Na jednom tréningu nás bolo len pätnásť. Povedal som si, kam som to došiel? Situácia sa okolo kádra dala do poriadku a dosiahli sme neuveriteľný výsledok pre hokej, mesto a okolie,“ siaha Jabrocký v mysli do štrnásťročnej histórie. Neplánovaný príbeh s majstrovským motívom ukončila Žilina na štadióne pod Tatrami. Práve tam vystúpili Žilinčania na stupienok pre šampiónov. Finálová séria s Popradom bola maximálne vybičovaná a v jednom prípade sprevádzaná hromadnou bitkou, ktorá prišla zarovno so sirénou. „Chcel som dať prednosť Popradu pred Žilinou, ale dostal som odkaz, že sa nemôžem vrátiť. Boli v tom osobné spory ešte z obdobia, keď som odišiel do Kadane. Keď sme dvíhali nad hlavu pohár, trochu som sa vžil do kože popradských hokejistov. Okamžite som si uvedomil, že ten smútok sa mohol týkať aj mňa, keby ma pustili domov,“ doplnil pre hockeyslovakia.sk Jaroslav Jabrocký.
Dátum narodenia: 16. apríla 1980
Kariéra: Poprad, Laredo, Corpus, Austin (USA), Kadaň (ČR), Žilina, Martin, Västeräs (Švédsko), Chomutov (ČR), Banská Bystrica, Karaganda (Kazachstan), Skalica, Liptovský Mikuláš.
Najväčší úspech: majster SR s MsHK Žilina (2005/06).
Počet zápasov v extralige: 642
Produktivita: 345 bodov (161+184)
