BRATISLAVA (SZĽH) - K hokeju sa dostala náhodou na rodnom Liptove. Postupne si vyskúšala švédsky i kanadský štýl, aby bola aktuálne jednotkou medzi tromi žŕdkami v slovenskej hokejovej reprezentácii. O postavení ženského hokeja na Slovensku i v zahraničí sme sa pozhovárali s reprezentačnou brankárkou Romanou Kiapešovou.
Na Slovenaku tabu, vo svete už viac-menej štandard. Ženský hokej si čoraz viac dobýja svoje postavenie na športovom poli, hoci ho čaká ešte veľmi dlhá cesta. Na jej začiatku musí prísť impulz, ktorý zmení nazeranie fanúšikov na hokej ako na výlučne mužský šport. „Bohužiaľ, s týmto názorom som sa stretla. A nie iba raz. Ľudia na Slovensku si automaticky myslia, že ženy, ktoré hrajú hokej, musia byť mužatky. Nikde inde vo svete to takto nie je, v zahraničí sa nik nepozastaví nad tým, že sa môže hokeju venovať aj žena,“ hovorí Kiapešová, ktorá bojovala so slabým postavením ženského hokeja už od začiatku svojej kariéry. „K hokeju som sa dostala ako 9-ročná, keď sme sa s otcom chodievali pozerať na extraligu mužov v Liptovskom Mikuláši. Zapáčilo sa mi to a po niekoľkých týždňoch som ho prehovorila na prvý tréning. V tom čase ešte veľa dievčat hokej nehralo, dokonca som chodila do hokejovej triedy, v ktorej som bola medzi 28 chlapcami sama.“
Muži sú od prírody silnejší a rýchlejší. Možno by nám pomohla lepšia propagácia, aby verejnosť pochopila, že ženský nie je automaticky horší.
Kiapešová však mala od začiatku jasno v tom, že hokej hrať chce. Vedela aj, aký post si zvolí. „Vlastne ani neviem, čím mi hokej tak učaroval. Možno tým, že brankár vyzerá vo výstroji dosť cool. Ale páčilo sa mi, že je to posledný hráč, ktorý dokáže zachrániť tím od inkasovani. Na prvý tréning som už išla v brankárskom výstroji, aj keď mi ho otec obliekol naopak (smiech).“
Hoci uplynulo od začiatku Kiapešovej kariéry už 15 rokov, postavenie ženského hokeja na Slovensku sa z pohľadu diváckeho záujmu podľa nej príliš nezmenilo. „Bohužiaľ, stále je vnímaný ako kuriozita a asi ešte potrvá veľmi dlho, kým bude považovaný za skutočný šport. Teraz nám tu však vyrastá nová generácia hráčok a ja verím, že práve ony dokážu posunúť ženský hokej dopredu a získajú si tak náklonnosť fanúšikov,“ vysvetľuje brankárka, ktorá vidí najväčší problém v neustálej potrebe verejnosti porovnávať ženský hokej s jeho mužskou verziou.
„To je chyba. Ženské športy sú s mužskými neporovnateľné. Muži sú od prírody silnejší a rýchlejší. Možno by len pomohla lepšia propagácia, aby verejnosť pochopila, že ženský hokej nie je automaticky horší. Krásnym príkladom sú minuloročné majstrovstvá sveta žien do 18 rokov, ktoré sa konali v Bratislave. Na zápasy našich dievčat bolovypredané. To naznačuje, že záujem o ženský hokej tu je a našťastie sa zvyšuje.“
Hoci sa na Slovensku hrá aj hokejová extraliga žien, stále prevláda mylná predstava, že ju možno zaradiť na rovnakú úroveň, ako tú mužskú. Napríklad z ekonomického hľadiska. „Nie je to pravda. Predstavy, že sa dá ženským hokejom uživiť, sú naivné. Áno, v niektorých zahraničných ligách si môžete hokejom privyrobiť, ale nedá sa to vôbec porovnať s tým, koľko zarábajú muži. Prirovnala by som to skôr ku vreckovému na kávu. Aj v tých najvyspelejších ligách sveta musia ženy chodiť do práce a hokej majú skôr len ako doplnok.“
Kiapešová vidí ďalše špecifiká v tom, že je ženská verzia obľúbenej kolektívnej hry pokojnejšia. „Zakázaná je hra telom, aj keď čím je úroveň hokeja vyššia, tým viac rozhodcovia podobné situácie púšťajú. Občas sa vyskytnú aj nejaké potýčky, ale aby sa zhadzovali rukavice, tak to nie. Predsa len, nechceli by ste udierať do košíka na prilbe (smiech). Myslím si, že v ženskom hokeji sa vyskytne skôr slovné podpichovanie.“
26-ročná rodáčka z Liptovského Mikuláša má za sebou pomerne pestrý zoznam klubov, v ktorých do tejto chvíle pôsobila. Na Slovensku si obliekla dresy Liptovského Mikuláša, Spišskej Novej Vsi, Banskej Bystrice, Dolného Kubína i Popradu, skúsenosti so švédskym hokejom zasa zbierala v drese Leksands IF. Vyskúšala si aj špecifiká zámorského hokeja — v drese kanadského Laurentian University. Ako sama hovorí, v zahraničí to pre ňu boli dve odlišné skúsenosti. „Vo Švédsku som pôsobila v najvyššej lige, kam som prišla na obdobie play-off. V tejto súťaži hrajú dievčatá z celého sveta, je na špičkovej úrovni. Ide o jednu z najlepších možností pre hokejistky, ako hrať kvalitný ligový hokej. Do Kanady som sa zasa dostala vďaka športovému štipendiu, hokej som hrávala popri štúdiu. Univerzitné ligy v USA a Kanade môžu byť ideálnou príležitosťou pre dievčatá, ktoré chcú dostať kvalitné vzdelanie zadarmo a zároveň sa zdokonaľovať v hokeji na vysokej úrovni.“
Po zahraničných kontraktoch sa Kiapešová vrátila na rodné Slovensko, na ktorom tiež doštudovala vysokú školu. Momentálne pôsobí v HC ŠKP Bratislava, ktorý patrí medzi najvyššie postavené celky v EWHL (European Women’s Hockey League). Darí sa jej aj v individuálnych ukazovateľoch, radí sa medzi tri najlepšie brankárky súťaže. „Za to vďačím predovšetkým svojim spoluhráčkam, ktoré zodpovedne bránia. Čakajú nás zápasy s náročnejšími súpermi, ktoré skutočne preveria, ako na tom sme.“
Reprezentantka pritom vidí v účasti v nadnárodnej súťaži len pozitíva. „EWHL je kvalitná liga. Viacero tímov vrátaneho nášho má združené najlepšie reprezentantky svojej krajiny. Každý tím je preto špecifický niečím iným, hoci korčuľovať vie dnes už každý,“ hovorí žena, ktorá si v maximálnej možnej miere pochvaľuje aj podmienky v tíme. „Musím povedať, že podmienky, aké pre nás vytvára ŠKP, teda tréningový proces na ľade a v posilňovni, ubytovanie, stravu, zdravotnú starostlivosť a materiálne zabezpečenie, som nemala ani v tých najlepších ligách v zahraničí.“
Slovenský ženský hokej čakajú náročné skúšky. Bohužiaľ, turnaj A-skupiny I. divízie MS bol opätovne zrušený. Veľkým vrcholom budúceho roka tak bude kvalifikácie o postup na zimné olympijské hry 2022 do Pekingu. Slovenky sa dostali do finále kvalifikačného turnaja vo Švédsku. Mali sa na ňom predstaviť v auguste 2021, ale Medzinárodná hokejová federácia kvalifikáciu posunula. Finálové turnaje sa uskutočnia až v neskoršej fáze kalendárneho roka.
Určite sa oplatí dať nám šancu a prísť sa na nás pozrieť. Možno nebude ženský hokej taký rýchly ako mužský, ale určite bude taktickejší. Každý si v ňom nájde to svoje.
Naša brankárska jednotka sa netají tým, že olympiáda v Pekingu by pravdepodobne bola najväčším míľnikom jej kariéry. „Účasť na nej by pre mňa bola splneným snom. V minulosti som mala možnosť zúčastniť sa na mládežníckej olympiáde a viem, že je to zážitok na celý život. Teraz by som si ho rada zopakovala v seniorskej reprezentácii. Účasť na olympijských hrách by bol veľkým úspechom aj pre našu krajinu. Nepochybne by to pomohlo aj propagácii nášho úsilia. “
Aj preto vyzýva naša reprezentantka k zvýšenému záujmu o ženský hokej na Slovensku. „Ako sa hovorí, kým človek sám neskúsi, tak nevie. Chcem tým povedať, že sa určite oplatí dať nám šancu a prísť sa na nás pozrieť. Možno nebude hokej taký rýchly ako mužský, ale určite bude taktickejší. Každý si v ňom nájde to svoje.“
