Zdeno Chára takmer išiel v Bostone v stopách Orra a nosil na drese štvorky

BRATISLAVA (SZĽH) - Dnes si už nikto nevie predstaviť Zdena Cháru inak ako s číslom 33 na drese Bostonu Bruins. Tridsaťtrojku si trenčiansky rodák obliekol v NHL prvýkrát až počas pôsobenia v tíme „medveďov“, predtým mu v zámorskej súťaži patrila v New Yorku Islanders i Ottawe trojka. Málokto si však asi spomenie, že Chára si v Bostone obliekol aj dres s iným číslom. Fotografia so štyridsaťštvorkou na chrbte pod menom Chára je dnes unikátna. 

Spojenie Boston – Chára sa začalo písať 1. júla 2006. Bruins získali slovenského obrancu ako voľného hráča. Obe strany sa pri prvom vzájomnom kontakte dohodli na zmluve na 5 rokov za 37,5 milióna dolárov. Odvtedy ju už viackrát predĺžili. Chára sa mal s ďalšou novou tvárou Marcom Savardom stať symbolom obrody mužstva z Causeway Street, ktoré čakalo v tom čase na Stanleyho pohár dlhých 34 rokov. V roku 2011 sa čakanie skončilo, aj keď podiel dnešného asistenta trénera St. Louis Blues na úspechu bol vplyvom početných otrasov mozgu z predošlých období už nulový. 
Vďaka očakávaniam obnovy Bruins pútalo v Bostone predstavenie dvoch nových posíl 5. júla 2006 veľkú pozornosť. Cháru okamžite začali porovnávať s klubovou legendou Rayom Bourquom. „Mali sme plán A, plán B aj plán C. V prvom rade sme túžili podpísať dlhodobú zmluvu so Zdenom Chárom, čo sa nám podarilo. Patrí medzi najlepších obrancov v lige. Zdeno bude skvelým lídrom našich mladých obrancov,“ nadšene hovoril pred štrnástimi rokmi vtedajší zastupujúci generálny manažér Bruins Jeff Gorton, ktorého doplnil tréner Dave Lewis, neskôr aj hlavný kouč Bieloruska či Ukrajiny: „Žiadny z hráčov nebude mať toľko priestoru na ľade ako Zdeno.“ 

Gorton i Lewis po týchto oslavných slovách nadšene zapózovali fotografom s novou tvárou klubu, ktorá si prevzala od nich dres s číslom 44. Práve toto číslo vtedy mnohých prekvapilo. Cháru totiž spájali s trojkou, tú si však nemohol obliecť. V Bostone v minulosti nosil trojku iný výborný obranca Lionel Hitchman a jeho dres visí pod stropom TD Garden medzi legendami. Za Bruins nastupoval v rokoch 1925 až 1934, už 22. februára 1934 vyradili jeho číslo ako vôbec druhého v histórii ligy i amerického profesionálneho športu. Bruins vtedy o osem dní predbehli konkurenti z Toronta Maple Leafs, ktorí vyradili šestku Acea Baileyho. 

Chárovi v Bostone prišili ako osemnástemu hráčovi v histórii Bruins na dres aj kapitánske céčko a kombinácia 33+C sprevádza všetky stretnutia, ktoré za „medveďov“ odohral.

Slovenský obor si musel nájsť iné číslo. Aj keď mnohí predpokladali nejakú kombináciu s trojkou, pri predstavení po podpise zmluvy po konzultáciách s klubovým manažmentom zvolil číslo 44. U fanúšikov Bruins to okamžite evokovalo časy Bobbyho Orra, ktorý nosil na drese jednu štvorku. „V Bostone hralo v minulosti veľa skvelých hráčov a ich mená a dresy pod strechou haly hovoria za všetko,“ skonštatoval pred štrnástimi rokmi pri predstavení Chára. 

Nad súčasnou tridsaťtrojkou krátko po podpise kontraktu neuvažoval, keďže v klube patrila v tom čase brankárovi Hannuovi Toivonenovi. Fínsky muž s maskou však počas leta súhlasil so zmenou čísla na 54, čo symbolizovalo rok narodenia jeho otca. A Chára sa mohol vrátiť  k obľúbenej trojke, jednu však nahradili na drese hneď dve. Rovnaké číslo nosil aj počas lockoutovej sezóny 2004/05 vo švédskom Färjestade, kam prišiel počas rozbehnutého ročníka a trojka tam patrila Robinovi Jonssonovi. Chárovi, ktorý s tridsaťtrojkou nastupoval aj v príprave, následne ešte pred prvým súťažným zápasom v Bostone prišili ako osemnástemu hráčovi v histórii Bruins na dres aj kapitánske céčko a kombinácia 33+C sprevádza všetky stretnutia, ktoré za „medveďov“ odohral. V základnej časti ich už bolo 1023, v play-off pridal 137 štartov. A na štyridsaťštvorku si už dnes ani nikto nespomenie. 
S číslom 33 na drese odohral Chára aj 21 duelov v slovenskej reprezentácii na zimných olympijských hrách 2010 a 2014 a majstrovstvách sveta 2012. Na svetových šampionátoch ho však videli fanúšikovia aj s inými číslami. Pri premiére v Nórsku 1999 nosil štvorku, pri striebre na majstrovstvách sveta v Petrohrade 2000 zasa päťku. Od Nemecka 2001 do Moskvy 2007 potom nastupoval na vrcholných turnajoch s trojkou, ktorá charakterizovala jeho roky v Islanders a Senators.