LEVICE (SZĽH) – Stačí len letmý pohľad na súpisku snáď akéhokoľvek slovenského mládežníckeho reprezentačného družstva a je vysoká pravdepodobnosť, že narazíte na známe hokejové meno. V nastupujúcej generácii slovenských reprezentantov, ktorí v súčasnosti zbierajú prvé skúsenosti s medzinárodným ľadom, sa objavuje rad potomkov známych hokejistov. Jedným z nich je aj 15-ročný obranca Luka Radivojevič, ktorý môže byť jedným zo stabilných pilierov novotvoriacej sa reprezentácie do šestnásť rokov.
Mať za otca bývalého hokejistu s takmer štyrmi stovkami zápasov v NHL predstavuje celkom jasný údel. Nie je preto žiadnym prekvapením, že syn Branka Radivojeviča, držiteľa bronzovej a striebornej medaily, kráča v hokejových šľapajách svojho otca. A rovnako nie je žiadnym prekvapením ani to, ktorá téma dominuje v konverzáciách otca so synom. „O hokeji sa bavíme prakticky neustále,“ prezrádza Luka Radivojevič. „Ja sám sa otca často pýtam na rady či názory. Zaujíma ma, ako napríklad videl moju hru v zápase. Vždy mi poradí, vie však byť ale aj kritický,“ hovorí.
Rodák z amerického mesta Edina v štáte Minnesota nechýbal ani na jednom z dvoch výcvikových táborov šestnástky, ktoré táto reprezentácia v novej sezóne nateraz absolvovala. Z poslednej akcie, ktorú šestnástka absolvovala minulý týždeň v Leviciach sa vracal s pozitívnymi dojmami. „Program na akcii bol super vymyslený. Mali sme dva tréningy na ľade za deň, pred každým tréningom suchá rozcvička, vždy večer po tréningu pre zmenu nejaká akcia, najprv plaváreň, potom motokáry... Užil som si to,“ nešetril chválou Radivojevič, ktorý okrem svojich výkonov na ľade mohol realizačný tím šestnástky zaujať aj svojimi jazdeckými schopnosťami na motokárach.
„Boli to veľké preteky,“ hovorí s úsmevom Radivojevič, ktorý sa v rámci svojej skupiny mohol pochváliť najlepším dosiahnutým časom na motokárovom okruhu v Dolnej Seči. „K dispozícii bolo vždy šesť motokár, takže to vychádzalo vždy na jednu päťku, ktorú doplnil brankár. Bola to zábava. Samozrejme, každý z nás to bral aj ako súťaž a nikto nechcel skončiť posledný,“ vysvetľuje.
Legionár z AIK Štokholm viackrát vyzdvihol veľmi dobrú partiu, ktorú hráči ročníka 2007 medzi sebou utvorili. Radivojevič v priebehu minulej sezóny chýbal na akciách reprezentácie do pätnásť rokov, avšak so zapadnutím do kolektívu nemal žiaden problém. A to aj z toho dôvodu, že či už v Poprade pred dvomi mesiacmi na prvom výcvikovom tábore šestnástky, alebo teraz v Leviciach, sa v kabíne stretol s viacerými známymi tvárami.
„S viacerými chalanmi sme chodili na rôzne turnaje, takže väčšinu chalanov som poznal a oni poznali mňa. Myslím si, že sme dobrý kolektív, vychádzame dobre, a aj keď som bol vo Švédsku, tak som s chalanmi udržiaval kontakt cez sociálne siete,“ vysvetlil.
Hlavnou náplňou počas štyroch dní v Leviciach na sklonku júla bol, prirodzene, hokej. Na nominovaných hráčov čakal pomerne bohatý program aj s dvojfázovými tréningmi na ľade. Na tréningový dril však je Radivojevič zvyknutý zo svojho klubového pôsobiska vo Švédsku. Na ľade v Leviciach sa podľa vlastných slov cítil dobre, za čo vďačí aj letnej príprave.
„Vo Švédsku som ostal aj po skončení súťažnej sezóny. Bol som tam až do mája, a práve to bol dôvod, prečo som sa nemohol zúčastniť na konci apríla sústredenia reprezentácie do pätnásť rokov v Ružomberku. So svojím tímom AIK Štokholm som musel aspoň mesiac absolvovať letnú prípravu a až potom som mohol prísť na Slovensko.“
Druhú časť letnej prípravy strávil už vo svojej domovine. „Na Slovensku som mal letnú prípravu individuálnu s kondičným trénerom Dukly Trenčín Marianom Schmiedom. Bola výborná, za čo mu chcem poďakovať. Myslím si, že som dobre pripravený a aj tu na ľade v Leviciach som sa cítil dobre,“ prezradil.
Svoje kvality mal Radivojevič šancu prezentovať aj v zápase s dorasteneckým družstvom HK Gladiators Trnava, ktorý bol sparingpartnerom slovenskej šestnástky na konci ich výcvikového tábora v Leviciach. Šestnástka v zápase vyhrala 6:3 a s istou dávkou zveličenia sa dá povedať, že má za sebou úspešnú zápasovú premiéru. „Prvú tretinu sme mali dobrú, škoda, že sme potom v druhej tretine mali dosť faulov. Po druhej tretine sme si povedali nech sa vrátime k hre z prvej tretiny a nakoniec v tretej tretine sa to otočilo na našu stranu,“ povedal k zápasu Radivojevič, ktorý si do svojich štatistík zapísal v zápase gól a dve asistencie.
„Bolo to niečo iné. Samozrejme, vedeli sme, že nehráme proti reprezentácii iného štátu, ale to nijako neznižovalo našu motiváciu. Víťazstvo vždy poteší, aj keď vieme, že je to stále ‚len‘ prípravný zápas,“ pokračoval 15-ročný zadák, ktorý v predmetnom zápase nastúpil s kapitánskym céčkom na drese.
V týchto dňoch už Radivojevič zarezáva v Štokholme, kde oblieka dres miestneho Allmänna Idrottsklubben, známejšieho skôr pod iniciálovou skratkou AIK. Do hlavného mesta Švédska zamieril ešte v priebehu sezóny 2020/2021, pričom dôvodom odchodu boli reštrikcie pri fungovaní športu nariadené v súvislosti s pandémiou koronavírusu. „Na Slovensku sa v tom čase nemohlo športovať, nemohli sme mať organizované tréningy, ani hrať zápasy,“ vysvetľuje.
Radivojevič nebol v tom čase jediný, kto z podobných príčin zvolil odchod do zahraničia. Obdobnou cestou sa vydali desiatky ďalších hráčov. Napokon, Radivojevič nie je vo svojej vekovej kategórii jediným Slovákom v družstve AIK, okrem neho na severozápade Štokholmu pôsobia aj Adam Straka či Michal Čapoš, pričom druhý menovaný bol taktiež súčasťou nominácie reprezentačnej šestnástky na doterajších dvoch výcvikových táboroch.
Prechod do Švédska však nebol žiadnou stávkou na istotu a o miesto v tíme musel Radivojevič zabojovať. „V AIK som bol najprv len na try-oute. Mal som s nimi zhruba tri tréningy, po ktorých povedali, že ma berú a zostal som tam až doteraz. Najbližšia sezóna bude vlastne už mojou treťou v AIK.“
Radivojevič ako školopovinný navyše musel hokejové aktivity vo Švédsku skĺbiť so školou na Slovensku, kde bol aj naďalej žiakom hokejovej triedy na známej „sedmičke“ – základnej škole na Hodžovej ulici v Trenčíne. „Prvá sezóna bola v tomto smere o niečo jednoduchšia aj preto, že na Slovensku bolo zavedené on-line vyučovanie. Poslednú sezónu to už bolo so školou ťažšie. V pondelky, utorky a štvrtky mali u nás v AIK tréningy hráči navštevujúci gymnázium. Ja som mal to šťastie, že vďaka nášmu manažérovi som mohol s týmito hráčmi chodiť na tréningy. Tie som mal doobeda, pričom po nich a po obede som si vždy aspoň na chvíľku sadol k škole,“ načrtol svoj denný harmonogram Radivojevič.
