BRATISLAVA (fm) – „Nie je najdôležitejšie, koľkí ťa vítajú pri narodení, ale kto a koľkí ťa s úctou a láskou vyprevádzajú na poslednej ceste.“ Parafráza citátu z kníh múdrosti silno zarezonovala pri poslednej rozlúčka s velikánom slovenského hokeja Karolom Fakom v bratislavskom krematóriu. Obradná miestnosť plná osobností, majstrov sveta, trénerov, spoluhráčov, funkcionárov, priateľov i osôb zo spoločenského života len umocňovala pocit, že sa slovenská hokejová rodina lúčila s výnimočnou hokejovou osobnosťou.
Medzi prítomnými bol exprezident Ivan Gašparovič spolu so slovenskými kapitánmi čs. reprezentácií Jozefom Golonkom a Dáriusom Rusnákom, ktorý pred 35 rokmi dvíhal trofej svetových šampiónov. Ten pocit poznal aj súčasný prezident SZĽH Miroslav Šatan prítomný spolu s generálnym sekretárom Miroslavom Valíčkom a ďalšími pracovníkmi vedenia.
Nechýbali bývalí úspešní reprezentační tréneri Július Šupler a Ján Filc. Pokloniť sa prišli generační súputníci brilantného centra Július Černický, Milanovia Doležal, Lano a Turner, posledný z nezabudnuteľného útoku „sršňov“ Pavol Michalec, ako aj Vladimír Lukscheider, Tibor Ágh. Posledné zbohom prišiel dať aj ďalší z velikánov Peter Šťastný, z Košíc zasa majster sveta Igor Liba, z radov futbalistov vynikajúci brankár Justín Javorek.
Medzi smútiacimi hosťami boli aj majstri sveta i držitelia ďalších medailí z MS, ale i mladší spoluhráči, ktorí zveľaďovali nezastupiteľné postavenie Slovana v nesmierne tvrdej konkurencii českých klubov členovia Siene slávy Milan Kužela, Július Haas, otec a syn Sakáčovci, Ľuboš Ujváry, Robert Pukalovič, Ľubomír Pokovič, Roman Ulehla, Ján Taraba, podobne aj bývalí skúsení generálni manažéri Vladimír Paštinský a Maroš Krajčí.
„Aj keď sa Karol v poslednom čase utiahol, najmä za zdravotných dôvodov, do súkromia, neukazoval sa na verejnosti, práve rozlúčka s ním ukázala akú hlbokú stopu zanechal v hokeji na pôde oboch republík. Jedinečne nadviazal na povojnovú generáciu a spolu s Ladislavom Horským boli základnými prvkami pri tvorbe značky Slovan Bratislava,“ zhodli sa legenda Jozef Golonka s Júliusom Černickým a pripomenuli, že „jedenásťtisícové návštevy boli vtedy samozrejmosťou. Lákali nezabudnuteľné súboje s RH Brno, Spartou Praha, Duklou Jihlava, SONP Kladnom. Karči netrhal svojimi strelami siete, nebol rýchlikom na ľade, ale jeho hokejové figliarstvo, palicové majstrovstvo spolu korčuliarskou vycíbrenosťou boli ozajstnou lahôdkou. Karol Fako bol unikátny hokejový solitér, ozajstná hviezda, ale bez manierov. V jeho plnom docenení je ešte rezerva.“
Obaja aj za ostatných spoluhráčov na poslednú cestu Karolovi odkázali: „Prežili sme s Tebou nádherné športové chvíle, kamarátske prekáranie. Bol si skvelý a taktný priateľ, s ktorým nikdy nebola nuda, za to vždy kopec zábavy. Karol vďaka, že si s nami bol!“
