V bufetoch už neostala ani jediná klobása, rodičia sa snažili udržať v stave bdelosti zaspávajúce deti a hráči už ledva prekladali nohy. Keď prišiel tréner hostí Peter Kúdelka na pozápasovú tlačovku, pôsobil akoby on sám odohral zápas v obrane Dukly a vyprahnuté ústa zmáčal pohárikom vody v plastovom pohári. „Bol to môj najťažší a určite aj najdlhší zápas v živote,“ precedil cez unavený, ale spokojný úsmev 35-ročný kormidelník.
Piaty semifinálový duel medzi Košicami a Michalovcami ponúkol gólovo diétnu, no o to dramatickejšiu partiu. Hostí poslal do vedenia už v deviatej minúte Buc, domáci odpovedali v 33. minúte navrátilcom do zostavy Leskinenom. To ešte nikto z 8347 divákov v Steel aréne netušil, že na ďalší gól si budú musieť počkať až do 99. minúty. Hrozbu tretieho predĺženia odvrátil Lotyš Patriks Zabusovs, ktorý svojim trinástym presným zásahom v drese Dukly priblížil Zemplínčanov k finále na rozdiel jediného víťazstva.
„Poviem pravdu, prvýkrát v živote som odohral zápas s dvoma predĺženiami. Som šťastný, že som rozhodol a poďakovať sa musím za skvelú prihrávku Pereskokovi. Všetci sa z tohto víťazstva veľmi tešíme a ideme domov. Verím tomu, že šiesty zápas bude v tejto sérii posledný,“ vyslovil sa autor víťazného momentu.
„Rozhodla jedna vydarená strela s dorážkou,“ odfúkol si strelec prvého gólu Dukly Dávid Buc. „Šance boli na oboch stranách a momentum sa striedalo. V tomto duchu sa odvíjal celý zápas. Vyhrali sme a teraz potrebujeme rýchlo zregenerovať. Bolo to veľmi vyčerpávajúce, ale ideme domov a tam nás čaká opäť náročný zápas. Verím, že toto víťazstvo a naše publikum nám dodajú energiu.“
Michalovčania v neľahkej skúške fyzických síl obstáli. Ich výkony sú o to obdivuhodnejšie, že v porovnaní s Košičanmi odohrali v play-off o šesť zápasov viac a väčšinu piateho duelu odohrali pre problémy so zranenými na tri útoky.
„Ešte za trénera Coolena sme mali veľmi dobrú prípravu v lete. Najazdili sme tam toľko, že sme až padali na kolená. Aj preto ideme stále vo vysokom tempe a vládzeme,“ pousmial sa Buc, na ktorého nadviazal útočník Peter Bjalončík. „Bol to veru dlhý zápas. Niečo také som zažil možno keď som bol piatak a chodili sme na turnaje, kde sme hrali päť zápasov denne. Medzi mužmi som taký dlhý zápas určite nikdy nehral, ale pred takou kulisou sily neubúdajú. Natrénované máme, regenerujeme výborne. Aj tento zápas potvrdil, že síl máme dosť. Osobne som rád za tento formát, pretože by nebolo dobré, ak by takýto zápas rozhodli nájazdy.“
Formát tzv. nekonečného predĺženia od piateho zápasu kvituje aj Buc. „Takto je to férové. Nájazdy k takýmto zápasom nepatria a diváci si toto napätie užívajú. Snažili sme sa sústrediť na každé striedanie a neurobiť kľúčovú chybu.“
.jpg)
Tej sa napokon v 99. minúte zápasu dopustili domáci a po góle Zabusovsa vypukli veľké oslavy hráčov v bielych dresoch.
„Je to obrovská radosť. Takýto zápas s krásnym koncom je neuveriteľná vec. Stále však nie je koniec a nie nadarmo sa vraví, že posledný zápas je najťažší. Verím však v parádnu partiu. Každý z nás necháva na ľade všetko. Trochu si to užijeme, ale ostávame nohami na zemi a pripravíme sa na šiesty zápas,“ nelieta v oblakoch Bjalončík.
Kľúčom k úspechu v šiestom zápase bude podľa neho opäť jednoliaty a zodpovedný výkon. Podľa Dávida Buca je práve tímovosť najlepším liekom na ubúdajúce sily. „Zažil som už veľa tímov a získal som aj pár majstrovských titulov. Musím však povedať, že táto partia je neskutočná. Máme veľa zranených hráčov a jeden bojuje za druhého. Držíme spolu ako jeden tím.“
.jpg)
V kontraste s michalovskou radosťou pôsobil pozápasový smútok Košičanov. Tí vyslali na Stanislava Škorvánka až 53 striel, no vyťažili z toho jediný gól.
„Chýbali samozrejme góly. Nehrali sme zle, dobre sme korčuľovali a nedali sme im veľa šancí. Strelili sme však iba jeden gól. Stále sme však pripravení ísť ďalej a chceme sa vrátiť pred našich skvelých divákov,“ vyslovil sa kapitán Michal Chovan. Za jeden z kľúčových faktorov prehry označil štyri nevyužité presilové hry. Dve z nich odohrali domáci v predĺžení a celkovo ešte nevyužili v semifinále ani jednu z osemnástich početných výhod. „Určite to nie je dobrý pocit. Presilovky sú dôležité a pracujeme na nich každý deň. Verím tomu, že v tej najdôležitejšej chvíli sa k nám konečne niečo odrazí a prelomíme to.“
Víťaz základnej časti sa ocitol v pozícii tímu s nožom na krku, no jeho kapitán verí v silu svojho mužstva. „Prehrali sme, ale hrá sa na štyri víťazné zápasy. Teraz nás to hnevá, ale musíme sa dať rýchlo dohromady a pripraviť sa na šiesty zápas. Celé leto a celú sezónu sme pracovali, aby sme to teraz zvládli,“ uzavrel M. Chovan.
