Vyše dve stovky trénerov prítomných na prvom Národnom trénerskom seminári

ZVOLEN (SZĽH) – Za bohatej účasti vyše dvoch stoviek trénerov predovšetkým slovenských mládežníckych tímov sa uskutočnil vo Zvolene Národný trénerský seminár. Počas ôsmich hodín plných prednášok a rozpravy predstavili osobnosti slovenského hokeja vízie v oblasti tréningu mládeže či nového systému rozvoja trénerov, ktoré chce Slovenský zväz ľadového hokeja v súčinnosti s klubovými oddielmi už v blízkej budúcnosti aplikovať do praxe.

„Je to začiatok niečoho, čo by sme chceli robiť,“ veľavravne povedal o podujatí vo Zvolene generálny manažér hokejových reprezentácií Miroslav Šatan. Národný trénerský seminár bol prvou akciou, na ktorej sa širšej odbornej hokejovej verejnosti predstavili vízie pracovných skupín v slovenskom hokeji. „Funkciou zväzu je tiež to, aby podporoval kluby i samotných trénerov, pričom vzdelávanie trénerov je jednou z oblastí, na ktorej by sme chceli zapracovať,“ priznáva Šatan.

43-ročného bývalého vynikajúceho hokejistu potešil záujem odbornej verejnosti. „Keď sme vyhlásili termín tohto seminára, tak sme dúfali, že by mohlo oň v takom krátkom čase prejaviť záujem medzi päťdesiat až sto trénerov. Realita nakoniec naše očakávania prevýšila viac ako dvojnásobne,“ netají Šatan svoju radosť. 

Súčasne s vysokým záujmom trénerov sa natíska otázka o pokračovaní organizovania podobných trénerských seminárov. Generálny manažér reprezentácií je tejto myšlienke naklonený. „Uvidíme na odozve samotných trénerov. Ak to budú považovať za prínosné, tak my sme pripravení, aby sme odprezentovali aj iné témy, ktoré ich budú zaujímať.“

Jedným z prednášajúcich bol asistent trénera reprezentačného „áčka“ Vladimír Országh. Tréner majstrovskej Banskej Bystrice svoj príspevok venoval téme zručností a schopností hokejového trénera, v ktorej sa snažil upozorniť na význam aj mimohokejových vlastností. „Dobrý tréner musí byť nielen dobre takticky a hokejovo podkutý, ale súčasne a. Hokej je aj o dobrej komunikácii medzi hráčmi a trénerov, o vytváraní dobrej klímy v mužstve, o identite tímu. Tréner nemá len trénerskú, ale aj výchovnú funkciu.“  

Országh je dobrou ukážkou toho, ako sa bývalý kvalitný hokejista krátko po skončení kariéry dokáže etablovať v trénerskom remesle. Sám však priznáva, že prechod k trénerskému chlebíku nebol jednoduchý. A ľahké to rozhodne nemá ani teraz, keďže vývoj hokeja neustále núti trénerov prehlbovať si vzdelanie. „Učíme sa celý život. To som tiež chcel v prednáške vypichnúť, ako sa zmenil hokej, odkedy ho nehrám. Takisto sa ako mení svet, tak sa mení aj hokej a tomu sa musíme prispôsobiť aj my, tréneri,“ upozorňuje.

O to väčšmi kvituje a víta iniciatívu Slovenského zväzu ľadového hokeja pri organizovaní podobných seminárov. „My, tréneri, by sme si mali vedomosti medzi sebou posúvať ďalej, aby sme spoločnými silami pracovali na posunutí systému výchovy mládeže smerom dopredu,“ prezradil Országh.

Pred auditórium sa taktiež postavila aj trojica majstrov sveta z Göteborgu Miroslav Šatan, Ján Lašák a Michal Handzuš. Prostredníctvom panelovej diskusie sa snažili priblížiť aké požiadavky sa kladú na hráčov pre to, aby mohli pôsobiť na najvyššej úrovni. „Ja sa necítim dostatočne fundovaný na to, aby som hovoril trénerom, ako trénovať. Ja tréner nie som. Chcel som však podeliť o moje skúsenosti z hrácškej kariéry a predstaviť náhľad hráčov na niektoré veci,“ povedal Handzuš.

Pod Pustým hradom prirodzene nechýbal ani Craig Ramsay, ktorý trénerom prezentoval v základných bodoch jednotný herný systém slovenských hokejových reprezentácií. „Nie je to systém, ktorý by nás postavil pasívne do nášho obranného pásma. Je to systém, ktorý preferuje agresívnu hru, za čo som veľmi rada,“ nešetrila chválou Petra Pravlíková, asistentka trénera v tíme HC ŠKP Bratislava.

Pozvanie na seminár prijal tiež Dušan Benický. Absolvent FTVŠ Univerzity Komenského po emigrácii v 80. rokoch 20. storočia pôsobil medzi rokmi 1983 až 1996 ako lektor na University of British Columbia vo Vancouveri, popritom tiež externe spolupracoval vyše jednu dekádu tiež s tímom NHL Vancouver Canucks. V posledných rokoch sa venuje vlastným aktivitám v oblasti rozvoja individuálnych hokejových zručností hráčov. Spolu s Jukkom Tiikkajom prednášal na tému herných požiadaviek hráča 21. storočia.

„Hokej je jedna úžasná hra, ktorá vyžaduje umenie. Umenie korčuľovať, ovládať puk a spĺňať taktické a systémové požiadavky trénera. Hráč to nemá jednoduché, aby sa to všetko naučil, o to viac je potrebné, aby sa tréneri vzdelávali a aby súčasne udržiavali s hráčmi dobré vzťahy,“ prezrádza Benický. „Teší ma, že konečne aj naši tréneri prejavujú pozitívne myslenie. Vlado Országh to vo svojom príspevku vystihol – treba dať hráčom priestor aj napriek tomu, že spravia chybu. Týmto sa rozvíjajú osobné kvality hráčov, na ktorých treba stavať.“

Podľa Benického je jednou z najdôležitejších vlastností hráča 21. storočia správny prístup. „Hráči musia prebrať zodpovednosť za hru na ľade. Tréneri však súčasne musia mať voči hráčom dôveru, a to aj vtedy, ak spravia chybu. Hráč sa nesmie báť tvoriť, hráč sa nesmie báť rizika. A práve preto je veľmi dôležitá komunikácia medzi trénerom a hráčom. Bez nej totiž hráč dôveru svojho trénera cítiť nebude.“

Vzhľadom na bezmála štyri dekády trvajúce pôsobenie za oceánom azda len málokto dokáže lepšie porovnať kanadský a slovenský hokej než práve Dušan Benický. „Veľakrát si v Európe myslíme, že kanadský hokej je založený na dobrom kanadskom systéme. Ale v Kanade to nie je ani tak o systéme, ako skôr o zápale rodičov, ktorí hokejom žijú a doslova sami vychovajú vlastné deti v hokejové hviezdy. Takto vyrastal Gretzky či Sakic. V našom geografickom priestore však fungujeme na iných princípoch a ak dokážeme správne uplatniť naše vedomosti a talent ľudí, ktorých tu máme, tak si myslím, že slovenský hokej ešte môže všetkých prekvapiť.“