OSTRAVA (SZĽH) – Už druhú sezónu pôsobí v štruktúrach mládežníckych reprezentácií majster sveta z Göteborgu Rastislav Staňa. 37-ročný rodák z Košíc síce musel vinou zdravotných problémov v máji roku 2016 predčasne ukončiť svoju hráčsku kariéru, no od hokeja si žiadnu pauzu nedal. Okamžite presedlal na trénerské remeslo a okrem organizovania vlastnej brankárskej školy pôsobí aj ako tréner brankárov pri reprezentácii do sedemnásť rokov, kam kontinuálne prešiel s ročníkom 2001 po minuloročnom trénerskom debut pri „šestnástke“.
Sezóna 2017/2018 je pre vás druhou na pozícii trénera brankárov mládežníckych reprezentácií. Cítite sa po minuloročnej sezóne skúsenejší a viac udomácnený v tejto novej role?
Pre hráča je prvá sezóna špecifická a náročná, a istý čas trvá, kým si hráč zvykne na určité požiadavky trénera. Rovnako to platí aj pre trénera. Stále si ešte v tejto pozícii zvykám na požiadavky, ktoré odo mňa hráč vyžaduje a potrebuje. Určite sa však už cítim v tejto pozícii podstatne lepšie.
Pri ročníku 2001 ste pôsobili aj minulý rok v reprezentačnej „šestnástke“, takže hráčov tohto ročníka dobre poznáte. Aký progres spravili za ten čas brankári tohto ročníka?
Žiaľ, je všeobecne známe, že v súčasnej dobe robia slovenským mládežníckym reprezentáciám výsledky hlavne brankári. Tým, že hráčska kvalita u nás sa oproti svetu trochu stratila, tak pokiaľ brankár nezachytá, výsledok sa nedostaví. Aj z tohto dôvodu som chcel ostať pri týchto brankároch, ktorých poznám už z minulej sezóny. Poznám ich dobré stránky, ale aj ich slabiny, ktoré by som postupne chcel s nimi odstraňovať. Je nepochybné, že v priebehu roka sa chalani zlepšili, ale to sa netýka len brankárov, ale všetkých hráčov. Sami brankári, tak postupujú vo svojej kariére o ďalší level vyššie, a tak ich zlepšenie preto možno až tak nevidieť.
Tréner brankárov reprezentácie do 17 rokov Rastislav Staňa. Foto SZĽHPrehľad o mladých slovenských brankároch si rok čo rok rozširujete aj organizovaním vlastnej brankárskej hokejovej školy. Dá sa hovoriť pri slovenských brankároch o nejakej ich špecifickej črte?
Napadá mi jedna črta, ktorá však nie je, bohužiaľ, pozitívna. Brankári dnes korčuľujú menej ako kedysi. Niekedy boli brankári na ľade živelnejší, no v súčasnosti už na klubovej úrovni spolupracujú s trénermi brankárov, vďaka čomu majú brankári ďaleko viac informácií o svojich zákrokoch, na ktoré sa sústreďujú. Ale potom akoby zabúdali na to, že aj brankár musí korčuľovať, čítať hru a prispôsobovať svoju pozíciu v bránkovisku hernej situácii. Stále totiž naši brankári ostávajú hlbšie v bráne než by mali byť.
Nesúvisí to však s medzinárodným trendom preferovania vysokých brankárov, ktorí nie sú až tak pohybliví, ale skôr pozične vykrývajú miesto v bráne?
Bezpochyby, takýto trend momentálne panuje. Aj na najvyššej úrovni brankár v súčasnosti korčuľuje podstatne menej ako sme korčuľovali my. Tým, že sú brankári v priemere vyšší a väčší, tak môžu ostať hlbšie v bránkovisku. To však neplatí u detí. V mládežníckych kategóriách totiž nie všetci dosahujú vzrast dospelého brankára, a tak nutnosť, a možno až povinnosť, korčuľovať v bránke je veľká. A možno to si niekedy chalani neuvedomujú, že hoci už zvládajú zákrok, pozične musia byť lepšie postavení, aby vykryli miesto v bráne.
Počas zápasov snímate brankára spoza bránky GoPro kamerou. Aké všetky podklady a informácie máte v súčasnosti k dispozícii?
Doba sa za posledných dvadsať rokov zmenila. Moderné technológie sa využívajú aj v športe za účelom posunutia výkonu športovca smerom nahor. U brankárov sa používa napríklad spomínaná GoPro kamera z pohľadu spoza bránky, kde brankár veľmi pekne vidí priestor pomaly rovnako, ako ho vidí aj v bránke. Môžeme si vďaka tomu pozrieť, či sa brankár správne pohyboval, či spravil správny zákrok a tiež odhaliť každú drobnú chybičku, ktorá sa niekedy pri tej vysokej rýchlosti hokeja stratí, no pri detailnom spomalení záznamu sa ukáže každý jeden detail, na ktorom sa následne dá pracovať.
Rastislav Staňa vo svojej pozícii využíva moderné technológie. Výkon svojho brankára sníma GoPro kamerou. Foto SZĽHAko prebieha brankárska analýza zápasu v reprezentačnej „sedemnástke“? Konzultujete s brankármi ich výkon bezprostredne po zápase?
Deň pred zápasom sa už spravidla snažím komunikovať a pripraviť brankára, ktorý bude chytať v zápase tým, že mu pripomeniem nejaké veci, alebo spomeniem silné stránky súpera. Po zápase, ak je na to časový priestor, sa snažím hneď v ten večer s brankárom rozanalyzovať zápas. Nie však priamo v kabíne. Chcem, aby si brankár trochu po zápase „odfúkol“ a vyventiloval emócie. Až následne večer, keď má brankár čistú hlavu, si spolu prejdeme inkasované góly, povieme si, ako tieto situácie mal riešiť lepšie, aby takéto góly v budúcnosti nedostal.
Jedna vec je byť kvalitný brankár. To však automaticky neznamená byť kvalitný tréner. Odkiaľ teda aj vy beriete informácie a poznatky pre svoju trénerskú prax, ktorá je predsa len iná než hráčska?
Hlavne prvú sezónu pri reprezentácii som čerpal množstvo skúseností od kolegov najmä pri plánovaní a rozvrhnutí tréningu na ľadu. Pokiaľ ide o informácie, ktoré predávam brankárom, tak tie vychádzajú už z mojich poznatkov a sledovania druhých tímov. Keď som bol aktívny hráč, tak som sa učil sledovaním druhých brankárov. Rovnaké je to však aj teraz v role trénera. Učím sa či už sledovaním brankárov, ktorí chytajú na najvyššej úrovni, alebo aj sledovaním druhých trénerov.. Snažím sa vtedy zachytiť všetky podnety a analyzovať ich, aby som ich prípadne vedel aj ja zaradiť do svojich tréningových metód.
Na zápasoch nezvyknete bývať na lavičke pri vašich trénerských kolegoch. Prečo?
Priznám sa, že minulú sezónu ma to dosť ťahalo na striedačku zažiť atmosféru zápasu. Súčasne som chcel chalanom trochu pomôcť, najmä obrancom. Postupom času som však zistil, že mi viac vyhovuje mať svoj pokoj, aby som sa mohol sústrediť čisto len na brankára. Preto si spravidla sadnem k tej bráne, v ktorej chytá náš brankár a sledujem priamo len jeho hru, z ktorej si potom zapisujem poznámky.
Tréner brankárov reprezentácie do 17 rokov Rastislav Staňa. Foto SZĽHTieto poznámky potom posúvate brankárom ešte aj počas zápasu, v priebehu prestávok medzi tretinami?
Presne tak. Počas zápasu sa snažím brankára dostať na pozitívnu vlnu, takže buď ho pochválim, keď sa mu nevydarí tretina, tak sa ho snažím nejako nabudiť, aby šiel do ďalšej tretiny pozitívne naladený. Ak je tam však vyslovene negatívna črta, tak som stručný, aby brankár nedostal príliš veľa informácií a hlavne, aby bol plne koncentrovaný na svoj výkon.
Novým trénerom brankárov pri seniorskej reprezentácii je Ján Lašák, ktorý deklaroval, že sa bude snažiť zo svojej pozície vypomáhať aj mládeži. Ako teda prebieha komunikácia vo vašom brankárskom „cechu“?
Už minulý rok bola komunikácia medzi trénermi brankárov na Slovensku veľmi dobrá. Často sme sa stretávali na spoločných zrazoch „šestnástky“ a „sedemnástky“. Jano (Lašák – pozn. aut.) v tomto chce pokračovať. Má záujem, aby sme sa naďalej stretávali a komunikovali spolu a tým posunuli hokej na vyšší level. Chceme získať čo najviac informácií z krajín ako Fínsko či Švédsko, kde sa pracuje kvalitne, aby sme zistili, prečo majú tak veľa dobrých a kvalitných brankárov. Následne tieto informácie chceme posunúť slovenským trénerom brankárov.
Akými ďalšími prostriedkami sa snažíte zvýšiť úroveň brankárov na Slovensku a aká je dlhodobá vízia, ktorú by ste chceli s Jánom Lašákom a ďalšími predstaviteľmi „zlatej generácie“ nastoliť?
Aj keď na Slovensku je trénerov brankárov v porovnaní s minulosťou ďaleko viac, stále potrebujeme ďalších, aby aj brankár v malom klube dostal od trénera brankárov nejakú spätnú väzbu. Stále je dobre vidieť rozdiel, keď príde brankár z klubu, kde má brankárskeho mentora a keď príde brankár, ktorý je v podstate samorast. Našou úlohou tak je nielen vychovávať brankárov, ale aj nových trénerov, hlavne pre potreby menších klubov, aby každý brankár, ktorý sa do brány dostane, mal možnosť dostať aspoň základné informácie k tomu, aby bol z neho v budúcnosti dobrý brankár.
V reprezentácii ste síce pri ročníku 2001, takže hráči si vás zrejme nepamätajú z majstrovstiev sveta 2002, hoci z hráčskej kariéry zrejme áno. Pýtali sa vás hráči či už v „šestnástke“ alebo teraz v „sedemnástke“ na vašu hráčsku kariéru?
Myslím si, že títo chalani si našu generáciu už príliš nepamätajú. Určite ma poznajú, ale predsa len v čase vrcholu slovenského hokeja boli ešte malí. Veľmi sa na moju kariéru nepýtajú, ale ak sa spýtajú, rád im porozprávam nejaké zážitky. Komunikujem však hlavne s brankármi, ktorým sa snažím predsať skúsenosti z hráčskej kariéry. Nemyslím teraz zážitky, ale skôr dobré návyky, ktoré som pochytil či už v zámorí, alebo v KHL, aby sa ich oni nemuseli učiť v budúcnosti na vlastnej koži.
