PIEŠŤANY (SZĽH) – Na sklonku minulého desaťročia priviedol ako kapitán hokejistov Slovana k majstrovskému titulu v najvyššej slovenskej súťaži. Odvtedy však zišiel načas z očí i mysle slovenského hokejového fanúšika. Senický rodák Róbert Döme, ktorý ma na svojom konte aj vyše päťdesiat zápasov v NHL, už bezmála jednu dekádu žije vo Švédsku, kde sa venuje trénerskému remeslu. Poznatky nadobudnuté na severe Európy však Döme chce sprostredkovať aj na Slovensku. Príležitosť na to mal v týchto týždňoch, počas ktorých absolvoval niekoľko sústredení s mládežníckymi reprezentačnými družstvami.
Svoje posledné súťažné štarty si na svoje konto pripísal ako 30-ročný v rodnej Senici v na začiatku sezóny 2009/2010. Po poltucte zápasov v druhej najvyššej hokejovej súťaži zavesil korčule na klinec, presunul sa do Švédska a začal prakticky okamžite písať ďalšiu kapitolu života, keď sa vydal na trénerskú dráhu.
Vo Švédsku zotrval až dodnes a hoci fanúšik už na Dömeho mohol aj zabudnúť, jeho súčasní spolupracovníci nie. Práve oni ho totiž oslovili s ponukou. „Ako prvý ma oslovil Ján Lašák. Jano má eminentný záujem pomôcť nášmu hokeju. Niekoľkokrát sme si spolu volali, vymenili svoje predstavy, zapáčili sa mu moje názory a navrhol mi, či by som nechcel robiť pri reprezentáciách akéhosi konzultanta,“ začína Döme približovať genézu svojho príchodu na rodnú hrudu.
„Konkrétna ponuka prišla cez majstrovstvá sveta, počas ktorých mi Jano navrhol, nech prídem do Námestova na zrazy mládežníckych reprezentácií. Zrejme sa to osvedčilo, a tak som tu znova,“ hovorí s úsmevom dnes už 40-ročný bývalý hokejista so skúsenosťami NHL, ktorý si je vedomý, že práca pri akomkoľvek reprezentačnom družstve je pre každého trénera privilégiom. Obzvlášť, keď s ponukou následne prišiel aj nový prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja. „Nesmierne si vážim ponuku Mira Šatana a som za ňu mimoriadne vďačný. Prijímam ju s pokorou a budem veľmi rád, ak dokážem pomôcť slovenskému hokeju svojimi znalosťami a poznatkami,“ prezrádza.
Róbert Döme začal svoje pôsobenie pri mládežníckych reprezentačných družstvách skraja júna na letných sústredeniach mládežníckych reprezentácií. Nechýbal ani na výcvikovom tábore „osemnástky“ v Piešťanoch pred Hlinka Gretzky Cupom. Sám však priznáva, že ešte stále hlavne spoznáva prostredie slovenského hokeja, z ktorého načas vypadol.
„V prvom rade sa najprv snažím si všetko pozrieť a získať prehľad. Žijem vo Švédsku a priznávam, že o slovenských mládežníckych ligách a ani hráčoch nemám až taký prehľad. Prvýkrát som bol na Hokejovom lete v Námestove s reprezentáciami do 16, 17 a 18 rokov. V týchto dňoch som už sa bol pozrieť na kempe ‚dvadsiatky‘ v Bratislave, v Piešťanoch na ‚osemnástke‘ a ‚sedemnástke‘ a čaká ma aj sústredenie reprezentácie do 16 rokov vo Zvolene,“ priblížil Döme svoj program.
Ako by však charakterizoval svoju prácu na jednotlivých zrazoch? „Moja práca spočíva v tom, aby som pomohol a odbremenil trénerov pri reprezentáciách,“ vysvetľuje. „Sám vo Švédsku vidím, na čo kladú pri vývoji hráčov dôraz, aké metódy používajú a bol by som rád, keby sa nám niečo z toho podarilo preniesť aj na Slovensko. Nie je to totiž vecou rozdielnej kultúry vo Švédsku a u nás,“ tvrdí Döme. Toho mimoriadne teší pozitívna odozva od jeho trénerských kolegov, ktorí sú taktiež naklonení prijímaniu nových informácií. „Som šťastný, že po konzultácii s trénermi vidím, že sú otvorení aj iným myšlienkam a vnímajú veci aj mimo svoj zaužívaný rámec.“
Okrem konzultácie s trénermi sa však Döme objavuje počas tréningových jednotiek aj na ľade priamo s hráčmi. S nimi pracuje predovšetkým na zlepšovaní základných herných činností, ktoré považuje Döme za alfu a omegu súčasného hokeja. A práve nedostatky v tejto oblasti sú podľa neho hlavnou príčinou poklesu slovenských hokejistov v najkvalitnejších hokejových súťažiach na svete.
O existencii tréningového deficitu v tejto oblasti hovoria aj reakcie hráčov počas tréningov. „Je vidno, že hráči nie sú s tým príliš oboznámení. To si nebudeme klamať,“ hovorí Döme. „Hráči síce dokážu zahrať kvalitne herný systém, ale dnešný hokej je postavený predovšetkým na najzákladnejších činnostiach – rýchlosti, korčuľovaní, či kontrole puku pri plnej rýchlosti. A to sú práve zručnosti, ktoré chceme u našich hráčov posunúť na vyššiu úroveň.“
Döme prichádza zo švédskeho prostredia, ktoré v ostatných rokoch vychovalo na starom kontinente azda najviac hráčov pre NHL. Družstvá najprestížnejšej hokejovej ligy sveta na Švédoch spravidla oceňujú vysokú mieru individuálnych herných činností a uprednostňujú ich aj pred Fínmi či Rusmi, ktorí pritom majú za posledné roky lepšie výsledky na svetových šampionátoch do dvadsať či osemnásť rokov. Tajomstvo švédskej výchovy podľa Dömeho ale netkvie v kultúre či prístupe hráčov. „Tvrdím, že deti sú všade rovnaké. Či je dieťa švédske alebo slovenské, to je v zásade jedno. Podstatné je, aby sa deti včas podchytili a pracovalo sa s nimi práve na týchto zručnostiach,“ hovorí.
Celkom prirodzene však v tejto súvislosti vystáva otázka, kedy s hráčmi treba začať s organizovaným tréningom individuálnych hokejových zručností. „Vo Švédsku sa s tým hráči prvýkrát vážnejšie stretávajú, keď prichádzajú na hokejové gymnázia. To je vo veku 15 až 16 rokov,“ odpovedá Döme. „Sám som šéftréner v klube vo Švédsku. Mám na starosti hokejové gymnázium, takže vidím, ako to tam funguje. Hráči majú na gymnáziu v rozvrhu hodín hokejový tréning, kde na dvadsiatich siedmich hráčov je šesť až sedem trénerov, ktorí s nimi pracujú na suchu i na ľade. Práve v tomto veku sa už s hráčmi musí takto pracovať,“ približuje.
V reprezentáciách v priebehu leta spolupracoval s naozaj pestrým portfóliom hráčov vo veku od štrnásť až do dvadsať rokov. A sám priznáva, že kým mladší hráči sú formovateľní, u vyšších kategórií to už je ďaleko náročnejšie. „Momentálne na vlastné oči vidím, že u 18- či 20-ročných hráčov to ide ťažšie. Nehovorím, že je to nemožné, hráč sa totiž zdokonaľuje každým tréningom. V tomto veku však už majú vybudované určité návyky, ktoré sa veľmi ťažko menia.“
Aj navzdory týmto skutočnostiam však považuje Döme za mimoriadne dôležité ba až priam nevyhnutné, aby sa na tréningoch pri mládežníckych družstvách kládol dôraz práve individuálne herné zručnosti. A to až do takej miery, aby sa tomu podriadili aj ďalšie vyššie princípy. „Možno je to až bláznivé, čo teraz poviem, ale nepozerajme sa momentálne na výsledky. Poďme sa vrátiť k úplne najzákladnejším činnostiam – k hokejových zručnostiam u hráčov. Naučme mladých kvalitne korčuľovať, kontrolovať puk v plnej rýchlosti. Postupne zvyšujme tempo a rýchlosť a verím tomu, že výsledky sa skôr či neskôr dostavia.“
Spolupráca medzi Róbertom Dömem a mládežníckymi reprezentáciami by mala pokračovať aj v ďalšom priebehu sezóny. Natrvalo sa však na Slovensko Döme nevracia. Zázemie má totiž vybudované na severe Európy, kde chce aj naďalej pokračovať v sebavzdelávaní. „Aj naďalej mám záväzok vo Švédsku. Navyše, mám tam rodinu, bývam tam. Pomáhať však chcem aj naďalej. V priebehu sezóny sa budem snažiť chodiť na takéto dvoj- až trojtýždňové stáže. Pokúsim sa zakaždým priniesť a aplikovať do nášho hokeja niečo nové, čo by mohlo pomôcť k budovaniu našej hokejovej identity, ktorú momentálne, mám pocit, strácame.“