ČEĽABINSK (SZĽH) – Ani jeden hráč zo súčasnej slovenskej „osemnástky“ doposiaľ na majstrovstvách sveta nehral, to však neznamená, že by s týmto vrcholným podujatím nik z tohtoročného kádra nemal skúsenosti. Najväčšmi to vyvracia paradoxne druhý najmladší hráč v kádri tohtoročnej „osemnástky“ Michal Mrázik.
Stále len 16-ročný rodený Liptovskomikulášan Michal Mrázik bol účastníkom vlaňajšieho svetového šampionátu osemnásťročných v Poprade a Spišskej Novej Vsi v roli maskota vĺčika Gooolyho. Do roka a do dňa už stojí na prahu majstrovstiev sveta v pozícii hráča. „Príde mi, že šampionát v Poprade bol len nedávno, no pamätám si, že vtedy som považoval majstrovstvá sveta osemnásťročných z hráčskeho pohľadu ako niečo veľmi vzdialené. Som rád, že som mohol vlani pomáhať na majstrovstvách, dnes som zas rád, že môžem stáť na ľade proti hráčom ako sú Boqvist, Wahlstrom či Svečnikov, na ktorých som ešte minulý rok do Popradu sa chodil pozerať,“ hovorí Mrázik.
Útočník juniorského družstva Liptovského Mikuláša prijal vlani v marci ponuku stať sa dobrovoľníkom pre majstrovstvá sveta do 18 rokov na Slovensku a spolu s ďalšími hokejistami z Liptovského Mikuláša, Popradu a okolitých miest si na zápasoch v Poprade vyskúšali aj rolu maskota. Keďže – na rozdiel od seniorského šampionátu – neboli v kostýme vĺčika skrytí profesionálni animátori, tak prv musel Mrázik podstúpiť aj rýchlu inštruktáž o tom, čo práca maskota zahŕňa. „Bolo nám presne povedané, čo musíme a nemôžeme robiť. Nemohli sme rozprávať, zavadziať divákom vo výhľade, naopak vždy keď na nás niekto zamával, tak sme za fanúšikom museli prísť. Bola to zábava, no nebolo to až také jednoduché, ako to možno na prvý pohľad vyzerá.“
Delegát IIHF na MS do 18 rokov v Poprade Frank Gonzalez a Michal Mrázik, foto J. SúkupPozícia maskota navyše Mrázikovi otvorila dvere aj tam, kde by sa inak za normálnych okolností nedostal. Napríklad aj priamo k prezidentovi republiky Andrejovi Kiskovi, ktorý niekoľko zápasov v Poprade aj osobne navštívil. „Viem, že vtedy sme sa s ďalšími chalanmi, ktorí taktiež robili maskota, bavili o tom, kto pôjde za prezidentom. Nakoniec to pripadlo mne,“ spomína Mrázik s úsmevom. Okrem množstva spomienok Mrázikovi pripomína vlaňajší svetový šampionát v Poprade aj certifikát a pamätná medaila, ktoré IIHF odovzdala dobrovoľníkom pomáhajúcim počas majstrovstiev sveta. „Samozrejme, vždy takáto vec poteší, ale ešte viac si vážim všetky tie príhody a zábavu, ktorú som v Poprade s ďalšími dobrovoľníkmi a ľuďmi zažil.“
Krátke intermezzo v pozícii maskota však bolo pre pravorukého útočníka len akousi zábavkou. Napokon už v čase lanského šampionátu dával Mrázik o sebe vedieť aj ako hokejista. Keďže v predchádzajúcej sezóne bol s reprezentáciou do šestnásť rokov na viacerých akciách, tak v aktuálnom súťažnom ročníku kontinuálne prešiel do reprezentačnej „sedemnástky“, s ktorou absolvoval úvodnú augustovú akciu. „Mojou ambíciou pred sezónou bolo, aby som sa dostal do prvých dvoch pätiek v ‚sedemnástke‘. Na moje šťastie, vyšiel mi hneď prvý turnaj ‚sedemnástky‘ v Ostrave, po ktorom ma pozvali aj do ‚osemnástky‘, o čom som pred sezónou ani len nepremýšľal,“ vysvetľuje.
Michal MrázikTurnaj v Ostrave bol napokon pre Mrázika prvým a posledným za „sedemnástku“. Výkony na kvalitne obsadenom turnaji v druhom najväčšom meste Česka ho totiž posunuli počnúc novembrovou asociačnou prestávkou do reprezentácie do 18 rokov, s ktorou absolvoval odvtedy každú akciu, na ktorých sa tešil aj slušnej dôvere realizačného tímu na čele s hlavným trénerom Viliamom Čachom. Logickým dôsledkom je tak aj jeho nominácia na majstrovstvá sveta do Čeľabinsku.
„Majstrovstvá sveta sú môj doterajší vrchol kariéry, pevne verím, že nie posledný,“ povedal Mrázik. „Ešte v auguste sme sa v Ostrave s Dominikom Sojkom rozprávali o majstrovstvách v Poprade, dnes sme obaja sami hráčmi na majstrovstvách. Až mi to príde neuveriteľné, ako sa to takto všetko rýchlo za taký krátky čas poskladalo dokopy,“ dodal na záver.
