Vladimír Országh: Nikdy som nevylúčil návrat k reprezentácii

BRATISLAVA (SZĽH) - Od konca minulej sezóny, po ukončení spolupráce so Slovanom Bratislava, bol Vladimír Országh dobrovoľne bez angažmánu. Po takmer desiatich rokoch v trénerskom kolotoči zvoľnil. Venoval sa rodine a vzdelávaniu.

Precestoval vyspelý hokejový svet, zozbieral mnoho nových informácií, poznatkov i kontaktov. Získal iný pohľad na hokej. Po polročnom pobyte na ceste poznania mu ľad začal chýbať. Najskôr občasne vypomáhal Norbertovi Javorčíkovi s banskobystrickou mládežou a v januári sa dohodol s Miroslavom Šatanom, prezidentom SZĽH a tiež generálnym manažérom našej reprezentácie, na obnovení spolupráce.

Štyridsaťdvaročný Vladimír Országh bude spolu s Róbertom Petrovickým do konca sezóny asistovať hlavnému koučovi národného tímu Craigovi Ramsaymu.

l Po roku a pol sa vraciate na striedačku slovenskej reprezentácie. Prečo ste sa rozhodli prijať opätovnú ponuku Miroslava Šatana?

„Vždy bola pre mňa česť byť súčasťou reprezentácie, či už v hráčskej alebo trénerskej pozícii. Keďže v minulej sezóne som pôsobil v Slovane, mali sme nabitý program a nemal som pravidelnú možnosť vídať rodinu počas sezóny, dohodli sme sa, že do reprezentácie vtedy nepôjdem. Chcel som si dať oddych, povenovať sa rodine. Navyše za posledné roky sa vo mne nahromadilo veľa hokeja, potreboval som si aj psychicky oddýchnuť. Nikdy som však nevylúčil návrat k reprezentácii. Chcel som využiť čas bez zmluvy, aby som mohol cestovať po stážach, rozšíriť si obzor.  S Mirom sme boli v kontakte už pred touto sezónou. Dohodli sme sa, že ak si nič nenájdem a plánované stáže sa skončia, po Novom roku si zavoláme a prehodnotíme situáciu. Našli sme spoločnú reč. Veľmi rád sa vraciam naspäť.“

l Udržiavali ste kontakt aj s trénerom Craigom Ramsaym?

„Rozprávali sme sa po májových majstrovstvách sveta na Slovensku asi polhodinku. Odvtedy sme sa nepočuli, vymenili sme si len zopár esemesiek, keď som bol v Nashville. Pred niekoľkými dňami som sa za ním zastavil. Podebatovali sme, dali si spoločný obed. Načrtli sme si spoločné plány a očakávania.“

l Od koučovania ste si dali prestávku a absolvovali viacero trénerských seminárov či stáži v zahraničí. Vo fínskom Oulu, v Kanade vo Windsore a Toronte, neskôr v Nashville či nedávno v Linköpingu. Ako hodnotíte voľnejšie obdobie uplynulých mesiacov?

„Pozitívne. Oddýchol som si, no už sa teším na prácu. Hokej je celý môj život, bližší kontakt s ním mi začal chýbať. Poviem však pravdu, uplynulé týždne som využil aj na to, aby som naň získal trošku iný pohľad. Nedávno som sa vrátil zo Švédska, kde bol tiež Jano Lašák a chalani z východu, z Košíc či Vranova nad Topľou, ktorí majú pod palcom miestnu mládež. Sledovali sme progres v kategóriách do 16, 18 a 20 rokov. Výrazne nám pomohol Martin Dendis, ktorý trénuje vo Švédsku. Získali sme prehľad o celej organizácii, fungovaní mládežníckeho hokeja. Všetky stáže boli poučné, som za ne rád. Vďaka ním som mal viac voľného času nielen sa vzdelávať, ale aj premýšľať, či idem správnou cestou a či by som nemal niektoré veci pozmeniť.“

l Podarilo sa vám získať iný pohľad na hokej?

„Určite áno. V jednom trénerskom kolotoči som bol desať rokov. Hľadel som iba na vlastné mužstvo, zameriaval som sa najmä na mojich hráčov, prípadne skautoval súperov. Teraz som mal viac času sledovať aj iné súťaže. Českú, švédsku, fínsku ligu, tiež NHL a KHL. Rozšíril som si obzor, analyzoval si nejaké veci. Bolo to poučné obdobie. Sústredil som sa predovšetkým na záležitosti, v ktorých som nebol až taký dominantný. Tiež som získal veľa kontaktov, vďaka ktorým si môžem vymieňať informácie či videá. Vzdelávanie je veľmi dobrá cesta bez ohľadu na to, či má človek 25 alebo 65 rokov. Hokej sa vyvíja, napreduje. A keďže posúvanie vpred vyžadujeme od hráčov, musíme sa posúvať aj my, tréneri. A na to nám slúži vzdelávanie.“

Trénerský triumvirát do konca sezóny 2019/20. V strede hlavný kouč Craig Ramsay, vľavo Róbert Petrovický, vpravo Vladimír Országh. Zdroj: TASR

l Na koho, prípadne na čo sa s Craigom Ramsaym zameriate v nasledujúcom období?

„Skauting je súčasťou mojej pracovnej náplne. Je dôležité, aby som chodil za hráčmi, rozprával sa s nimi aj s ich trénermi. Najmä preto, aby sme pozíciu, na ktorej sú v klube dobrí, vedeli využiť aj v reprezentácii. Rozprávali sme sa s Craigom, na koho by sme sa v najbližších týždňoch išli pozrieť. Určite vyrazíme do Česka, prípadne do Fínska, kde máme viacero potenciálnych adeptov. Naďalej pritom budeme sledovať chlapcov v našej lige. Doteraz som ich pozoroval v Banskej Bystrici, Craig zasa v Bratislave.“

l Prvou reprezentačnou akciou pre vás po návrate na striedačku národného tímu je Kaufland Cup v Poprade. Domáce prostredie, obhajoba prvenstva, zápasy s Bieloruskom a olympijským výberom Ruska. Čo očakávate od prvého turnaja po dlhšej trénerskej prestávke?

„Bolo by skvelé, ak by sa nám podarilo nadviazať na minuloročný bratislavský turnaj, kde sme triumfovali po výbornom výkone proti olympijskému výberu Ruska. Samozrejme, stále sa nachádzame v prípravnej fáze, v rámci ktorej budeme skúšať niektorých hráčov. Platí však, že bez ohľadu na to chceme dosiahnuť čo najlepší výsledok. Obhajoba prvenstva by bola pekná, budeme však dbať aj na aplikovanie niektorých taktických a systémových vecí či hľadanie ideálnych dvojíc, respektíve trojíc smerom k záverečnej fáze prípravy na majstrovstvá sveta.“

l Slovenský hokej nastúpil na reformnú cestu. Začína dôslednejšie pracovať s mládežou, vzdelávať rodičov, budovať stredoškolské hokejové akadémie. Ako vnímate obrodný proces?

„Veľmi pozitívne. Hokejové akadémie sú azda jediným riešením, ktoré dokáže udržať doma mladých hráčov. Možno si to ľudia neuvedomujú, ale každý rok odchádza preč zo Slovenska najlepších pätnásť či dvadsať hráčov vo veku pätnásť-šestnásť rokov. Smerujú do akadémií vo Švédsku či Fínsku, ďalší odchádzajú hrať zámorskú juniorku. Platí, že našim najväčším talentom nedokážeme vytvoriť podmienky, aby neodchádzali. Preto sú hokejové akadémie jediný spôsob. Mali by v nich hrať najlepší hráči z okolia, trénovať špičkoví kouči, ktorí budú dostatočne zaplatení, aby mohli kontrolovať rast našich hráčov. Opakujem, je to jediná cesta, ktorou môžeme zabrániť odlivu našej mládeže do zahraničia. Nezabúdajme ani na vzdelávanie trénerov na najnižších priečkach, pretože tí sú najdôležitejší. Deti, ktoré začínajú, musia mať správne návyky, pretože v staršom veku sa ich odnaučia už len veľmi ťažko. Ide o zložitý proces plný detailov. Musíme ho podstúpiť.“