BRATISLAVA (SZĽH) – Aktuálne vyhlásený núdzový stav zredukoval počet hokejových podujatí na Slovensku na absolútne minimum pozostávajúce výhradne z dvoch najvyšších mužských súťaží. Najväčšmi protipandemické opatrenia poznačili mládežnícky hokej, a tak jednou z mála možností ako aj v súčasnosti absolvovať organizované zápasy a tréningy je pre hráčov v dorasteneckej vekovej kategórii pôsobenie v projekte centralizovanej prípravy reprezentácie do osemnásť rokov.
Tá totiž pôsobí aj v seniorskej TIPOS Slovenskej hokejovej lige, ktorá má spolu s TIPOS Extraligou priamo vládou „posvätenú“ výnimku. Vďaka tomu aj naďalej v osemnástke prebieha štandardný tréningový cyklus s vyvrcholením v zápasovej konfrontácii v druhej najvyššej súťaži. Posledný takýto zápas absolvovali zverenci Ivana Feneša pred týždňom na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu, na ktorom si zmerali sily s rezervným družstvom Slovana Bratislava (prehra 2:3). „Všetci sme bojovali. Herný plán bol hrať naplno celých šesťdesiat minút, ale treba uznať, že sme v hre mali počas zápasu aj výpadky, ktoré súper dokázal potrestať,“ vrátil sa k zápasu obranca osemnástky Jakub Chromiak.
Predmetný zápas proti Modrým krídlam Slovan, ako sa mediálne volá B-družstvo belasých, sa lámal predovšetkým v úvodných dvoch tretinách, v ktorých mali domáci jasnú hernú i streleckú prevahu. Za úvodných štyridsať minút osemnástka ohrozila Noskoviča v bráne Modrých krídel len siedmimi strelami, čo bolo pramálo na to, aby sa dokázali zapísať do streleckej listiny.
Od poslednej dvadsaťminútovky sa však obraz hry zmenil. Hoci ešte v úvode tretiny osemnástka inkasovala pri vlastnej presilovke po úniku Klučiara, zvýšenou aktivitou v ďalšom priebehu hry dokázali reprezentanti zápas zásluhou gólov Pitku a Kurilu zdramatizovať.
„Pri dvoch gólových situáciách sme mali aj šťastie,“ priznáva 16-ročný obranca reprezentácie do osemnásť rokov. „V kabíne pred treťou tretinou sme si však povedali, že stav 0:2 ešte nič neznamená, že nejdeme zápas len dohrať. Z hľadiska hry bolo našim zámerom trochu zvýšiť napádanie, zrýchliť aktivitu, rýchlejšie posúvať puky pri rozohrávke a navýšiť početnosť streľby. Stav hral v náš neprospech, nemali sme načo čakať. Pokúsili sme sa s výsledkom niečo spraviť. Nevyšlo nám to tak, ako sme chceli, ale aspoň sme zápas dokázali zdramatizovať,“ pokračoval Chromiak.
Osemnástku môže mrzieť najmä to, že si v závere zápasu nedokázala vytvoriť tlak. Modré krídla si jednogólové vedenie ubránili a dokonca svojmu súperovi nedovolili ani hru bez brankára. „Prejavilo sa, že súper má predsa len viac skúseností než my. Dobre si to postrážili. Nám sa hlavne nepodarilo získať vhadzovanie v ich útočnom pásme, takže ani nebol priestor k tomu, aby sme mohli odvolať brankára,“ prezradil Chromiak, ktorý nechcel chýbajúci tlak v závere zápasu odôvodňovať tým, že deň pred týmto zápasom hrala osemnástka zápas so Skalicou, v dôsledku čoho im mohli ku koncu stretnutia s Modrými krídlami chýbať sily. „Všetci sme dobre fyzicky pripravení, takže toto úlohu nehralo.“
Projekt osemnástky je po druhej medzinárodnej prestávke z prvej polovice novembra v miernej výsledkovej kríze. Od domáceho medzištátneho turnaja štyroch krajín v Piešťanoch totiž reprezentanti čakajú na svoje prvé body, keď neuspeli ani v jednom zo štyroch zápasov TIPOS Slovenskej hokejovej ligy a ani v poslednom zápase Extraligy juniorov, ktorý stihli odohrať pred prerušením súťaže po vyhlásení núdzového stavu.
Osobitne to podľa štatistík škrípe najmä v ofenzíve, keď z týchto piatich zápasov sa osemnástka gólovo presadila len päťkrát. „V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, ale je pravda, že nám chýbajú v posledných zápasoch najmä góly. Do šancí sa vieme dostať, ak ich budeme premieňať, tak verím tomu, že aj výsledky budú lepšie,“ prezradil 16-ročný Dubničan.
Úvod sezóny, najmä október, pritom mala osemnástka vydarený. Práve v tomto období dokázala o body ozbíjať v zápasoch TIPOS Slovenskej hokejovej ligy Dubnicu i Martin, oba celky zo stredu prvoligového pelotónu. „Je možné, že súperi k zápasom s nami po našich výsledkoch zo začiatku sezóny začali pristupovať zodpovednejšie. Nemyslím si však, že to bolo len v tom. Tie zápasy sa herne až tak veľmi nelíšia.“
Jedným dychom však treba povedať, že prioritou pre osemnástku nie je honba za čo najvyšším počtom bodov v ligových súťažiach, ale príprava družstva na aprílový svetový šampionát divízie I skupiny A, do ktorého zverenci Ivana Feneša nastúpia s imperatívom zisku miestenky medzi svetovou elitou. Súčasne pri aktuálnej pandemickej situácii sa pridáva aj ďalší významný rozmer. „Najmä v súčasnej dobe pri rôznych opatreniach je super, že tu projekt je. Je výborné, že môžeme hrať mužský hokej, keďže juniorka a všetky mládežnícke súťaže sa zastavili. Túto príležitosť si všetci hráči vážime, pretože veľa chalanov v našom veku musí teraz sedieť doma a nemá také možnosti tréningu a zápasov ako máme ich my,“ vyzdvihuje Chromiak.
Pre Chromiaka ide uź o druhú sezónu v projekte osemnástky, aj keď stále len prvú kompletnú. Počas uplynulého súťažného ročníka naskočil do výberu reprezentantov až v jeho priebehu, ale aj napriek tomu mladý obranca poznamenáva, že mu krátka anabáza v Piešťanoch počas sezóny 2020/2021 pomohla. „Myslím si, že som zlepšil za ten čas hlavne svoje korčuľovanie,“ povedal. „Samozrejme, v osobných súbojoch proti seniorom je to ťažké. Netreba však mať prehnaný rešpekt a časom si hráč na to navykne.“
V obrannej dvojici v tejto sezóne nastupuje spravidla s ďalším hráčom ročníka 2005 v projekte osemnástky, Leom Eperješim. „Niekedy to tréner trochu pomení, ale väčšinu času v poslednej dobe hrám s Leom. Spolu sme hrali už minulý rok, mne sa s ním hrá výborne, navyše veľmi dobre vychádzame aj mimo ľadu, sme spolubývajúci na hoteli. Možno aj to nám potom pomáha na ľade,“ povedal s úsmevom.
O šanciach dvadsiatky sa s bratom nerozprával
Priezvisko Chromiak hokejovým fanúšikom rozhodne nie je cudzie. Jakubov starší brat Martin bol pred poldruha rokom celkovo 128. voľbou na Vstupnom drafte NHL, kde si ho vybral klub Los Angeles Kings, s ktorým medzičasom už podpísal aj nováčikovský kontrakt. V súčasnosti však jeho pozornosť smeruje k majstrovstvám sveta juniorov, ktoré už o niekoľko týždňov začnú v kanadskom Edmontone a Red Deere.
„S bratom sme sa o tíme nerozprávali, viac sme rozoberali to, ako to bude prebiehať v Edmontone, aké tam budú opatrenia a ako to tam bude prebiehať v bubline,“ prezradil Jakub Chromiak, ktorý však z má prehľad o sile formujúceho sa družstva reprezentácie do 20 rokov, v ktorom by mal byť jeho brat jedným z lídrov. „Ten tím vyzerá dobre. Bude tam viacero hráčov, ktorí majú skúsenosti so seniorským hokejom, niektorí dokonca aj zo seniorských majstrovstiev sveta. Budem chalanom držať palce a verím, že sa im podarí na šampionáte uspieť.“
Okrem toho súhre napomáha skutočnosť, že kým Eperješi je ľavákom, Chromiak patrí do o niečo užšej, zato o to cennejšej množiny pravorukých obrancov. „Mne sa vždy hrá lepšie s obrancom, ktorý má opačné garde ako ja. Takto mi to sedí a myslím si, že je rovnako je to aj u Lea.“
Oproti uplynulej sezóne sa Chromiakove úlohy zmenili, čo sa, prirodzene, prejavilo aj na vyššom čase na ľade a dôvere, ktorú do neho vkladá realizačný tím okolo hlavného trénera Ivana Feneša. Svojimi výkonmi navyše celkom nahlas prehovára do boja o miestenku v tíme na aprílovom vrchole sezóny – už spomínaných majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov. Aj keď, pravda, konkurencia aj na poste obrancov je v tíme s kmeňovým ročníkom 2004 vysoká.
„Robím všetko pre to, aby som sa na majstrovstvá sveta dostal, je to môj cieľ. Samozrejme, konečné rozhodnutie je na trénerov, ktorí určite chcú na majstrovstvách sveta poskladať čo najlepší tím. Rád by som však svojimi výkonmi v projekte si to miesto vybojoval,“ dodal na záver.
