BRATISLAVA (SZĽH) - Radosť a spokojnosť na jednej strane, smútok a sklamanie na druhej. Kým Zvolenčania oslavovali minulú stredu postup do finále, hokejistom bratislavského Slovana sa v stredu sezóna 2020/21 definitívne skončila. Vypadnutie v semifinále sa vždy ambicióznym „belasým“ určite máli.
V piatom zápase série pritom neboli hostia ďaleko od výhry. V predĺžení zahodili dve stopercentné príležitosti, za čo ich neminul náležitý trest. „Bohužiaľ, nevyšlo nám to. Na konci sme mali nejaké šance, ale na rozdiel od súpera nám to tam nepadlo. Ubránili sme oslabenia, chlapci hrali výborne obetavo. Nedali sme gól do prázdnej bránky a následne sme inkasovali. Bohužiaľ, taký je hokej. Zvolen bol v tejto sérii od nás trošku lepší. My ideme ďalej,“ hľadal slová Róbert Döme.
Sklamaný bol aj kapitán Michal Sersen. „Nemôžeme byť spokojní, mali sme na viac. Treba však úprimne povedať, že Zvolen bol lepší. Nezachytili sme úvod, opäť sme mali veľa vylúčení a môžeme byť radi, že sme v prvej tretine viackrát neinkasovali. Veľmi si však na každom jednom hráčovi vážim, že sme bojovali do konca. Chceli sme to zvrátiť a doniesť sériu späť do Bratislavy. Niekoľkokrát nás podržal brankár, aj my sme mali viaceré vyložené šance. Opäť sa však potvrdilo staré známe nedáš-dostaneš.“
Tréner klubu z hlavného mesta videl príčinu nezdaru v nezvládnutí domáceho dvojzápasu. Práve dve výhry v hlavnom meste boli kľúčom Zvolenčanov k celkovému triumfu v semifinále. „Bola to vyrovnaná séria. Vo štvrtom zápase sme asi jediný raz boli jasne lepším mužstvom a mohli sme vyrovnať na 2:2. Tam sa to asi zlomilo. Tretie víťazstvo v sérii je vždy najdôležitejšie,“ tvrdí lodivod Slovana.
Najväčší rozdiel bol z pohľadu štatistík v hre piatich proti piatim.
Kým „bryndziari“ počas rovnovážneho stavu na ľade skórovali desaťkrát, hráči Slovana sa presadili len dva razy. „Nemyslím si, že Zvolenčania dali oveľa viac gólov v hre päť na päť, ale neviem presné číslo. Bolo celý čas o špeciálnych tímoch. Vyvinulo sa to tak, ako sa to vyvinulo. Zvolen mal trochu lepšie mužstvo a viac šťastia. To však patrí k play off. Takáto je realita. Prehrali sme a to je celé,“ myslí si Döme a Michal Sersen na neho nadväzuje: „Počas sezóny sme sa trápili v presilovkách a oslabenia sme mali celkom solídne. V play off sme presilovky výrazne zlepšili a pokračovali sme v dobrých oslabeniach. Rozhodujúce bolo, že sme sa nedokázali presadiť v rovnovážnom stave. Tam sa lámali všetky zápasy.“
Slovan má za sebou náročný ročník. V jeho začiatku vymenil majiteľov, v januári aj trénerov. Napriek tomu sa počas základnej časti objavil aj na prvom mieste tabuľky. S konečným štvrtým miestom vládne bezpochyby nespokojnosť. Tréner však v nej našiel aj pozitíva. „Bola to špecifická sezóna. Ešte v auguste sme nemali mužstvo a dávalo sa to dokopy. Počas ročníka sme mali dva mesiace nonstop zranených jedenásť hráčov. Posledných dvadsať zápasov základnej časti sme hrali s juniormi, mužstvo nebolo pokope. Bola to pre nás zložitá situácia, ale ukázalo nám to, že aj naši juniori a dorastenci si môžu zahrať mužský hokej,“ zhrnul náročné mesiace Döme. „Snažíme sa niečo na Slovane vybudovať a toto sa nám osvedčilo. Budeme radi, keď sa do budúcna bude pracovať s mladými hráčmi, ktorých zapracujeme do nášho kádra a urobíme z nich dobrých hokejistov. Z tohto pohľadu to bola fajn sezóna. Trochu nás mrzí vypadnutie a koniec sezóny. Po tom všetkom, čím sme si prešli si však nemyslím, že to bolo zlé. Zopakujem, Zvolen má dobré mužstvo, oveľa dlhšie ho budovali, čo sa aj ukázalo.“
Ako bolo spomenuté, Slovan sa boril aj s veľkým lazaretom v tíme. Aj v semifinále vypadol center druhého útoku Kytnár. „So zraneniami to bolo trochu zakliate. Nehľadáme však výhovorky, mali sme dobre pripravené mužstvo. Hráči bojovali do posledných sekúnd a síl, musím pred nimi vyjadriť rešpekt,“ dodal Döme. „Toto je jedna z vecí, ktoré som ešte nezažil. Toľko zranených, lepili sme to, ako sa len dalo. V play off to pokračovalo, vypadol nám Milan Kytnár, ale nebolo to o jednom hráčovi. Dosť to ovplyvnilo ročník, ale na celoročné zúčtovanie je ešte príliš skoro po vypadnutí,“ doplnil Sersen.
Skúsený obranca si tiež myslí, že séria sa definitívne zlomila na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.„ Škoda prvého zápasu. Keby sme ho dotiahli do víťazného konca, možno by sa to vyvíjalo inak,“ spomenul si na samostatné nájazdy a pokračoval. „Doma sme to však potom nezvládli a na keby sa nehrá. Sme si vedomí, že sme neukázali to najlepšie, čo bolo v nás.“ Hoci rodák z Gelnice nechcel ešte hodnotiť sezónu komplexne, označil ju za neúspešnú. „Som sklamaný, prečo by som nemal mať ambíciu hrať finále? Každý, kto nastúpi do semifinále play off, musí túžiť po úspechu. Nám sa to nepodarilo. Neviem, čo sa bude teraz diať, to už je na vedení,“ zakončil Michal Sersen
