KOŠICE (SZĽH) – Útočník Oliver Okuliar si otvoril gólový účet v Tipos extralige. Podarilo sa mu to v prvom vystúpení na našich ľadoch. Do čierneho namieril na ľade HC Košice v dohrávke 2. kola.
Jeho gól v konečnom účtovaní nemal žiadnu cenu pre mužstvo. Liptákom v Steel aréne ruže nekvitli, no určite sa nemajú za čo hanbiť. Štyridsať minút boli dôstojným sokom východniarov. „Vylúčenia nám robili prekážku, no dokázali sme sa dostať do tempa,“ povedal na úvod hodnotenia porážky 1:5 v Košiciach slovenský mládežnícky reprezentant. Hostia výkonom naznačovali, že pomyslenie na nejaký bod z horúceho košického ľadu nemusí byť úplne márne. „Za tretiu tretinu sme si ho určite zaslúžili. Odohrali sme ju vynikajúco. Škoda, že sme rovnako neodohrali aj zvyšné dve. Radšej by som sa potešil bodom, no priznávam, že aj prvý seniorský gól teší,“ nechal sa počuť odchovanec trenčianskej Dukly, ktorý sa veľkej chvíle dočkal v 45. minúte. Predchádzala jej dôsledná hra útočných parťákov Michalíka s Hamráčekom. „Bola to pekná akcia, zakončená dobrou prihrávkou Markusa, ktorú som zužitkoval. V podstate sme stáli od začiatku októbra a pre každého to bolo ťažké. Nemali sme dostatočný časový priestor na trénovanie. Akoby sme teraz začínali odznova. Ale celkom sme to zvládli,“ pokračoval spotený a zadychčaný mladík.
Sila košických hráčov sa ukázala pri rovnovážnej hre. „Oceliari“ vyvinuli na súpera veľký tlak pri skóre 2:0 a dianie na ľade pripomínalo nekončiacu presilovú hru. „Osobne som necítil záťaž. Mám za sebou dobrú letnú prípravu. Skôr to bolo náročné pred tými dvomi inkasovanými gólmi.“
Liptáci sa drvivú väčšinu stretnutia opierali o bravúrny výkon českého brankára Filipa Krasanovského. Prvá polovica zápasu predstavovala výlučne jeho minisúboj s Košičanmi. „Ukázal vynikajúci, ba až nadštandardný výkon. Keby sme ho nemali, úplne bez problémov by sme schytali desiatku,“ otvorene poukázal Okuliar na dôležitosť prítomnosti cudzinca v bránke svojho tímu.
Účastník uplynulých majstrovstiev sveta do 20 rokov v českom Třinci spadá do kategórie hráčov, ktorí sa prišli na Slovensko rozohrať pred nástupom k zámorským klubom. Kontrakt má podpísaný s mužstvom Lethbridge Hurricanes, ktorý hráva vo WHL. Vlani zaň odohral 55 duelov, v ktorých strelil 33 gólov a pridal 35 asistencií. Bilancia ako hrom. Horšie je to však s presunom za veľkú mláku. „Cestovanie do zahraničia v tejto chvíli neprichádza do úvahy. Doma pobudnem najbližšie týždne, možno až mesiace. Tento čas chcem využiť na získavanie zápasovej praxe v extralige. Potom by som mal byť uvoľnený do kanadskej juniorky,“ podotkol štvorbodový útočník Slovenska z ostatného svetového juniorského šampionátu.
Hráči so zámorským pôsobiskom pôvodne mali opustiť Európu koncom novembra. Táto alternatíva sa však s pribúdajúcim časom stáva čoraz menej reálnejšou. „Manažéri s nami komunikujú, ale je to zložité. Do dnešných dní sa vynárajú otázniky, či sa vôbec bude hrať play-off a akým spôsobom. Všetci veríme, že v januári vycestujeme do svojich klubov a pandémia sa trochu upokojí. Rovnako tak dúfame, že odohráme aj Memorial Cup a celá sezóna sa skončí regulárne,“ zaželal si Oliver Okuliar. Súčasná WHL je akousi vstupnou bránou do najkvalitnejších hokejových líg na svete. „Cez juniorku sa podpisujú zmluvy do AHL i NHL. Mám pred sebou posledný rok a určite sa chcem ešte ukázať. Budem sa snažiť niečo vydolovať vo svoj prospech. Zatiaľ musím hrať na Slovensku, čo je pre mňa ťažké. Vnímam to ale v tom duchu, že všetko zlé je na niečo dobré,“ dodal 20-ročný Okuliar, syn Branislava, bývalého trénera Nitry, Michaloviec či Trebišova.
