Mamu má z Liptova, otca z Dominikánskej republiky. Všestranný športový talent dokazoval vo futbale, basketbale, skejtbordingu i snoubordingu, no svoju mrštnosť a rýchlosť uplatňuje v hokejovej bránke. Pätnásťročný Roberto Leonardo Henriquez potiahol dorastenecký tím Slovana Bratislava na čelo tabuľky a vo všetkých podstatných brankárskych štatistikách patrí medzi absolútnu špičku.
„Prešiel som si prakticky všetkými športmi, ale najviac ma očaril hokej. Od úvodu som sa tlačil do bránky, pretože som chcel byť na ľade celých 60 minút. Bol som pomerne rýchly a viacerí ma preto presviedčali, aby som bol korčuliarom. Ja som to však videl takto a myslím si, že som sa rozhodol dobre,“ usmieva sa Roberto Leonardo, ktorý však jedným dychom priznáva, že brankársky post nie je pre každého. „Čudáci sme, to nie je o čom. Vlastné decko by som do bránky nedal, pretože je to masaker. Brankár však musí byť mentálne veľmi silný a to mi pomohlo aj do života. Býval som totiž veľký nervák a toto mi pomohlo psychicky. Ak sa rozpadnem ja, rozpadne sa celý tím.“
Tím Slovana sa v tejto sezóne rozpadáva len málokedy. Zverenci trénerskej dvojice Michal Macho – Jaroslav Obšut nebodovali iba v piatich z 27-mich zápasov a na čele extraligovej tabuľky majú osembodový náskok pred druhou Nitrou.
„Sezóna je zatiaľ výborná, ale nemôžeme sa pozerať na tabuľku a do každého zápasu musíme ísť naplno. Cieľ je jasný – chceme sa dostať na majstrovstvá Slovenska a potvrdiť tam prvé miesto,“ pokračuje člen slovenskej reprezentácie do 16 rokov. Vydarený priebeh sezóny pripisuje kombinácii kvalitného trénerského štábu a výborného kolektívu. „Do všetkého ideme spoločne a výsledky to ukazujú.“
Exotický pôvod šikovného brankára prezrádza i snedá pleť, no rodnú vlasť otca pozná v podstate iba z rozprávania. Karibskú Dominikánsku republiku totiž navštívil naposledy ako dvojročný a na to si už pochopiteľne nepamätá.
„Teraz sa však snažíme našetriť a v lete by sme sa tam chceli vrátiť. Určite sa na to teším a bude zaujímavé konečne spoznať krajinu môjho otca,“ usmieva sa Roberto Leonardo Henriquez, ktorý si pripomína dominikánske korene aspoň prostredníctvom karibskej kuchyne. „Fritos či yucca, to je u nás na dennom poriadku. Otec to miluje a je neuveriteľné, ako to dokáže navariť. Sú to veľké dobroty.“
Časť rodiny Henriquezovcov sa už presťahovala do USA, no väčšina členov žije stále v Dominikánskej republike. Vytúžená návšteva umožní aj zaujímavé debaty o hokeji s ľuďmi, ktorí poznajú ľad iba z mrazničiek.
„To je veru pravda. Moja rodina už hokej pozná, ale bežní ľudia v Dominikánskej určite nie. Tam nikdy nenasneží a zimné športy tam preto nefičia. Oni sú skôr bejzbalisti, basketbalisti či atléti,“ smeje sa 182 centimetrov vysoký brankár, ktorého vzorom je Juuse Saros z Nashville Predators. Ten má ešte o tri centimetre menej. „Je to nižší typ brankára a to som i ja. Väčšina gólmanov v NHL má okolo dvoch metrov, my menší nemôžeme hrať tak boxovito. Snažím sa preto využívať mrštnosť, rýchlosť, korčuľovanie a kondíciu.“
Ultimátnym kariérnym cieľom mládežníckeho reprezentanta Slovenska je jednoznačne NHL. „Treba však ísť pekne postupne. Teraz myslím na úspešnú sezónu so Slovanom, neskôr by som sa chcel dostať na Hlinka Gretzky Cup a na majstrovstvá sveta dvadsiatok. To všetko sú kroky, ktoré hráča pomaličky smerujú k splneniu sna o NHL,“ uzatvára brankár dorastu Slovana Bratislava Roberto Leonardo Henriquez.
