BRATISLAVA (SZĽH) – Problematika úrazov a poranení hlavy a mozgu je horúcou témou pri všetkých kontaktných športoch - vrátane ľadového hokeja. V mnohých prípadoch sú známe dlhodobé následky takýchto úrazov. Najmä v zámorí sa po rapídnom náraste počtu zranení hlavy začali odborníci v posledných rokoch venovať zisťovaniu možností, ako týmto problémom predchádzať, alebo ako čo najúčinnejšie pracovať na bezpečnom návrate takto zranených hráčov na ľad. Výskum v súvislosti s touto problematikou sa začína robiť aj na Slovensku. Koncom minulého roka podpísal Slovenský zväz ľadového hokeja, Katedra športových hier Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského a Neuroimunologický ústav Slovenskej akadémie vied Memorandum o spolupráci v tejto oblasti. Na základe memoranda deklarujú zúčastnené strany spoločný záujem o výskum zdravotného stavu hráčov ľadového hokeja po poranení hlavy pomocou najmodernejších vedeckých metód. „Tento vedecký projekt je schválený na obdobie štyroch rokov. Má priniesť konkrétny návod, ako postupovať v prípade takýchto vážnych zranení,“ povedal Igor Tóth, z Katedry športových hier Fakulty telesnej výchovy a športu UK.
Hlavným cieľom vzájomnej spolupráce troch zainteresovaných strán je poskytnúť manuál, ktorý by slúžil na to, aby sa hokejisti po zranení hlavy vrátili na ľad úplne vyliečení, bez rizika postupného zhoršovania ich zdravotného stavu, a aby sa predchádzalo prípadným ďalším následkom traumatického poškodenia mozgu. „Chceme identifikovať panel objektívne a presne merateľných znakov v krvi hráčov, na základe ktorého bude možné posúdiť stupeň ich pripravenosti pre návrat na ľad. Týmto spôsobom nahradíme subjektívne ukazovatele, doteraz používané pre tento účel,“ objasňuje praktický význam projektu Peter Filipčík z Neuroimunologického ústavu SAV.
Fakulta telesnej výchovy a športu konzultovala túto problematiku so zdravotnou komisiou SZĽH. Práve tá bude spolu s viac ako desiatimi klubmi, ktoré budú mať geografický dosah do Bratislavy do cca 200 kilometrov, spolupracovať na úrovni klubových lekárov a zdravotných pracovníkov. „Pôjde hlavne o odbery krvi, ktoré sa týkajú hráčov na úrovni kadetov, dorastencov a juniorov. Čiže hokejistov vo veku od 15 do 20 rokov,“ vysvetľuje Tóth. Po získaní vzoriek budú vedci z Neuroimunologického ústavu SAV sledovať zmeny v hladine cirkulujúcich biologických markerov vplazme hráčov po úrazoch hlavy, čo okrem definovania prognostických biomarkerov umožní aj identifikáciu molekulových mechanizmov indukovaných traumatickým poškodením mozgu. Tento postup nám umožní podrobne sledovať priebeh rekonvalescencie a identifikovať uzdravujúce molekulárne mechanizmy, ktoré bude možné využiť pre návrh efektívnej farmakologickej terapie po úrazoch hlavy. Prvé testovanie hráčov po zranení hlavy je naplánované už v priebehu tohto roka.
V súčasnosti pracuje SZĽH a FTVŠ na získavaní etických súhlasov – aby hokejisti a najmä ich rodičia mali všetky potrebné informácie o tom, že ide o anonymné testovanie a hráči sa budú na ňom zúčastňovať v súvislosti s ochranou ich zdravia. „Plánované odbery krvi sa musia robiť už do dvoch hodín po úraze, a potom v niekoľkých presne stanovených časových intervaloch,“ spresňuje Filipčík. Pracovníkmi Neuroimunologického ústavu SAV už bol vyškolený zdravotnícky personál na špeciálne spracovanie vzoriek po odbere. Vzorky budú ďalej spracované odborníkmi NIU-SAV a získané dáta budú kľúčové pre vytvorenie v úvode článku spomínaného manuálu.
„Sme presvedčení, že je potrebné zaoberať sa touto témou, aby priniesla osoh všetkým klubovým trénerom, lekárom, ale v prvom rade najmä samotným hokejistom, na ktorých zdraví nám záleží najviac,“ dodal Tóth.
