Do histórie Tipsport ligy sa navždy zapísal ako strelec zlatého gólu v 74. sekunde predĺženia siedmeho finálového duelu medzi Košicami a Nitrou. Kanadský útočník Danick Martel vystrelil „oceliarom“ jubilejný desiaty slovenský titul a ovenčený zlatom sa následne pobral do fínskeho Ässätu Pori. V 23 zápasoch tam zaznamenal solídnu bilanciu 7+6, no liga v krajine tisícich jazier mu nesadla a rozhodol sa preto prijať ponuku zo Spišskej Novej Vsi. Pri bránach Slovenského raja okamžite pookrial a v doterajších desiatich zápasoch pomohol „rysom“ parádnou bilanciou 11 gólov a 5 asistencií.
„Je vždy náročné zmeniť ligu,“ rozhovoril sa pre hockeyslovakia 31-ročný rodák z quebeckého Drummondville. „Vo Fínsku to bolo všetko o rýchlom korčuľovaní a bola to taká defenzívnejšia liga. Mne to veľmi nesadlo a ťažko som sa prispôsoboval tomu štýlu. Ja hrám rád chytrý hokej a hľadám si správne pozície. Viem, že keď dostanem puk na správne miesto, tak môžem skórovať. Na Ässät ako klub nemôžem povedať krivé slovo, ale nesadli sme si s trénerom. Teraz som však späť v Tipsport lige a som opäť produktívny. Všetko je to výsledok sebavedomia. Tréner mi tu verí a ja si to užívam.“

Ak by bol Martel súčasťou tímu „Novejši“ od samého úvodu sezóny, bol by teraz možno kráľom všetkých podstatných štatistík. Z doterajších jedenástich zápasov nebodoval iba v jedinom – paradoxne práve na dôverne známom košickom ľade.
„Ten prvý návrat bol veľmi zlý,“ priznal so šibalským úsmevom Danick. „Prehrali sme na nulu, no najbližšie tam hráme už v piatok a verím teda, že tentoraz sa košickému publiku pripomeniem v lepšom svetle.“

Svojim bývalým spoluhráčom sa medzitým pripomenul dvojgólovým výkonom v poslednom zápase kalendárneho roka 2025 a následne položil hetrikom na lopatky aj v laufe hrajúci Poprad. Streleckú hokejku neodložil do kúta ani pred pondelkovým „šesťbodovým“ duelom v Prešove, kde strelil pri víťazstve 3:0 druhý gól Spišiakov.
„Niekedy vám tam padne všetko a bodaj by mi to takto vydržalo čo možno najdlhšie. Spoluhráči z útoku mi vytvárajú kvalitné šance a ja sa ich snažím využívať. Momentálne hrám s veľkým sebavedomím a z toho to všetko pramení,“ zaklopal si na drevo čiperný Kanaďan, podľa ktorého nie je strieľanie gólov žiadna veda. „Stále hovorím, že hokej je o tvrdej práci, ale musíte mať aj šťastie. Momentálne mám obe tieto veci. Od môjho príchodu do Spišskej sa snažím pomáhať tímu gólmi a zatiaľ to chvalabohu vychádza. Dnes som skóroval iba raz, ale tentoraz by nám v podstate stačil aj ten jeden gól.“
Rýchlej aklimatizácii v drese s rysom na hrudi výrazne napomohla predošlá košická skúsenosť. „Teraz sa cítim výborne od prvého dňa. Vlani som bol v tejto lige nováčikom a musím priznať, že som sa chvíľu hľadal. Potreboval som si zvyknúť, ale to všetko teraz odpadlo. Poznám túto ligu, poznám štadióny a hlavne mám veľký priestor na ľade. Hrávam cez 26 minút na zápas a moje sebavedomie je späť. Prišiel som sem s tým, že pomôžem pozdvihnúť Spišskú, pretože toto mužstvo nepatrí na barážové pozície. Zatiaľ sa to darí a myslím si, že keď sa dostaneme do play-off, tak tam môžeme byť nebezpeční pre hociktorého súpera,“ vyslal jasné varovanie do radov extraligových konkurentov útočník, ktorý sa sám označuje za hazardéra. „Milujem riziko a zápasy, v ktorých sa hrá o veľa. Milujem lámať výsledky a myslím si, že som to potvrdil v predošlom play-off. Neprišiel som sem však ako superhviezda, ale ako priateľský chlapík. Som tímový hráč a zároveň chcem byť dobrým lídrom.“

Košice a Spišská Nová Ves sú samozrejme úplne odlišné kluby. Na prvej adrese si užil hru za historicky najúspešnejšiu slovenskú organizáciu, na Spiši pomáha pozdvihnúť trápiaci sa klub založený na rodinnej atmosfére.
„Vlani sme mali tím plný talentu a kvality. Mali sme šesť legionárov, ktorí mohli skórovať zápas čo zápas. Bolo veľmi zábavné hrať za také mužstvo a dotiahnuť to až k titulu. O tej sile svedčí aj fakt, že teraz sú na treťom mieste aj napriek tomu, že tam ostali len Slováci a pribudlo pár mladých hráčov. Je to veľmi profesionálny klub a Dan Ceman bol jedným z najlepších trénerov mojej kariéry. Je to veľký stratég, ktorý ma veľa naučil. Spoločne s rodinou sa však výborne cítime aj na Spiši a je teda veľmi možné, že sa v tejto lige usadím na dlhší čas. Úprimne totiž vravím, že som si to tu zamiloval,“ vyslovil sa D. Martel a z tónu jeho slov je jasné, že nejde len o prázdne frázy. V krajine pod Tatrami mu totiž nesadla iba naša ofenzívne ladená liga. „Nielen na Slovensku, ale na celej Európe milujem mestá s námestiami. Všade tu dýcha história a toto u nás nemáme. Snažím sa to tu všetko spoznávať a rád by som pochytil aj nejaké základy slovenčiny. V tomto smere je to však dosť ťažké, pretože je to jazyk výrazne odlišný od francúzštiny i angličtiny. Veľmi sa mi však páči tunajšia príroda a tie krásne hory. A nemôžem opomenúť ľudí. Všetci sú ku mne nesmierne milí a v Košiciach i v Spišskej sú navyše skvelí fanúšikovia. To všetko dohromady vytvára naozaj skvelý pocit.“
V rámci postupného objavovania Spiša prídu na rad aj miestne špeciality. Zatiaľ čo spišskú borovičku mu už predstavovať netreba, pojem spišské párky je pre neho nový. „Netuším čo to je. Určite sa však na to chalanov v šatni opýtam, vyskúšam ich a potom vám poviem či mi chutili,“ uzavrel náš rozhovor so širokým úsmevom Danick Martel.