Návrat Stanleyho pohára do Košíc po dlhých osemnástich rokoch skomplikovali problémy s prepravou zo zámoria. Dvojnásobný víťaz najslávnejšej športovej trofeje sveta Erik Černák si ju mal podľa pôvodného plánu prevziať v utorok dopoludnia, no napokon sa tak stalo až podvečer. Z rúk dvojice strážcov pohára si ho prevzal na slovensko-maďarských hraniciach presne o 18:20.
Na radosti z možnosti užiť si hokejový grál v domácom prostredí to však dvadsaťštyriročnému obrancovi Tampy Bay Lightning neubralo.
„Sú to krásne pocity. Každý hokejista verí, že raz donesie Stanleyho pohár do rodného mesta. Získal som ho druhýkrát, no pred rokom sa to nedalo. Teším sa, že ním môžem potešiť svojich najbližších i ľudí, ktorí ma stále podporovali. Od srdca si to vážim,“ vyslovil sa odchovanec košického hokeja.
V čase, keď navštívil Stanleyho pohár Košice naposledy, bol Erik ešte malým chlapcom. Hlavným hrdinom podobných historických momentov bol vtedy Jiří Bicek z tímu New Jersey Devils.
„To som bol ešte veľmi mladý a mohol som iba snívať o tom, že sa to podarí aj mne. Som rád, že sa mi to podarilo ako druhému Košičanovi a Jirka som pozval aj na súkromnú oslavu ku nám domov. Teší ma, že po rokoch uvidí pohár opäť na vlastné oči,“ prezradil zaujímavú informáciu Černák.
Neskorší prílet trofeje spôsobil zmeny v pôvodnom programe, no Černák stihol absolvovať prijatie primátorom mesta Košice a v centre sa stretol aj s nadšenými fanúšikmi.
„V prvom rade som ho chcel ukázať mladým hokejistom z HC Košice i okolitých klubov. Mrzí ma, že sa tie plány narušili neskorším príletom, ale urobím všetko preto, aby sme našli náhradné riešenie. Pokúsime sa predĺžiť čas pobytu trofeje v Košiciach a verím, že mladí hokejisti nebudú ukrátení, “ pokračoval Černák, ktorý dodrží aj tradíciu servírovania obľúbeného jedla priamo z misy trofeje. „V mojom prípade poputuje do pohára segedínsky guláš.“
Mladí Oceliari sa napokon dočkali počas slávnostného prijatia u primátora. Černák venoval Jaroslavovi Polačekovi dres a čiapku, on mu na oplátku daroval košické víno a kus z obloženia slávneho obchodného domu Prior.
Pravda, košické chvíle s pohárom neboli ani zďaleka také živelné, ako boli tie po samotnom zisku trofeje. Ako je známe, predovšetkým ruskí členovia tímu to poriadne roztočili a veci sa miestami vymkli spod kontroly.
„Pravdupovediac si tie prvé dni osláv veľmi nepamätám,“ spomína Erik. „Ako je známe, došlo tam aj k nehode a pohár museli pár dní opravovať. Boli sme teda ukrátení o pár chvíľ s trofejou, ale počas tých prvých šesť dní sme to oslávili až nad očakávania. Tá Bolt Parade s miliónom ľudí bola zážitkom na celý život. S trofejou sme jazdili na skútroch, prístav bol plný lodí a ľudí. Naozaj skvelé chvíle.“
Mnoho legendárnych hráčov nedostalo možnosť dotknúť sa hokejového svätého grálu nikdy. Mladý slovenský obranca si ju užil počas posledných dvoch rokov do sýtosti.
„Trofej je ťažká, ale v tej emócii sa dvíha veľmi ľahko. Keď som ju zodvihol prvýkrát, tak mi hlavou prebehli všetky tie roky driny. Myslel som na rodinu, kamarátov a všetkých ľudí, ktorí mi pomohli dostať sa na tento level. Ten moment je neopísateľný a sníva o ňom každý hráč. Najradšej by som ten pohár dvíhal každý rok. Nie je to však také jednoduché. Teraz však vidím, že ešte ťažšie ako trofej získať, je doniesť ju k nám domov,“ smeje sa dvojnásobný víťaz NHL.
Z Košíc by mal pohár v stredu odletieť vrtuľníkom do Českej republiky, kde si ho prevezme útočník Ondřej Palát. 24-ročný reprezentant si však v jeho spoločnosti užije pohľad na rodné mesto z výšky vtákov a to, čo nestihol teraz, chcel by si vynahradiť v budúcnosti. Slastný pocit víťazstva je totiž ako droga.
„Získať Stanleyho pohár predstavuje najťažšiu hokejovú výzvu. Keď sa nám to podarilo prvýkrát, tak to bolo niečo jedinečné a nikdy predtým sme niečo také nezažili. Teraz to však bolo krajšie, pretože sme si to mohli užiť aj s fanúšikmi. A môžeme si doniesť pohár do rodných miest. O to intenzívnejšie sú teda zážitky,“ vyznal sa zadák, ktorý je vôbec prvým Slovákom s dvomi triumfami v najlepšej lige sveta po sebe. Pred sebou má pritom výzvu v podobe unikátneho hetriku. „Očakávania budú zase veľké. Každý sa však snaží zlepšiť a postaviť silný tím. V Tampe sme pár hráčov stratili, ale prišli skúsení hokejisti ako Corey Perry, Zach Bogosian či druhý brankár Brian Elliott. Manažment odviedol dobrú prácu a mali by sme byť opäť silní.“
Isté je, že obranca s prezývkou „Drago“ bude vo vynovenom tíme Lightning opäť jedným z kľúčových pilierov. V priebehu pár rokov si totiž vybudoval silnú pozíciu a tréneri i fanúšikovia oceňujú jeho obetavý prístup. Po poslednom zápase sezóny bolo jeho telo opečiatkované stopami po desiatkach zblokovaných striel.
„Poviem pravdu, nebola to zábava,“ priznal Černák. „Mal som problémy s lakťom, telo bolo plné odrenín. Snažil som sa však pomôcť tímu všetkými možnými spôsobmi. Či už to bolo blokovaním striel, zrážaním, alebo gólmi či prihrávkami. Tampa mala celkovo najlepší tím a dá sa povedať, že sme nemali konkurenciu.“
Niet divu, že sa v tíme z Floridy cíti výborne a teší sa na ďalšie sezóny strávené v drese s bleskom na hrudi. Minimálne dva mu garantuje platný kontrakt znejúci na takmer tri milióny dolárov.
„Veľmi si cením, že ľudia z Tampy si ma vážia. Nepozerám sa na osobné štatistiky, ale na to, že mi prejavujú dôveru. Podržali si ma pred rozširovacím draftom, počas posledných sekúnd sezóny som bol priamo na ľade. V tomto klube sa teda cítim naozaj dobre,“ poznamenal úprimným hlasom. Dopustiť nedá ani na fanúšikov Lightning. „Keď ma tam vytrejdovali z Los Angeles, tak som nemal veľké očakávania. Myslel som si, že idem do slnečného mesta s menším počtom hokejových fanúšikov. Opak je však pravdou. Hala bola od prvej chvíli vypredaná a fanúšikovia Tampy sú skvelí. Som šťastný, že sme im dva roky po sebe doručili to, čo si zaslúžili.“
Od príchodu z Kalifornie ubehli iba tri roky, no z Černáka sa tam stal výrazne komplexnejší a vyzretejší hráč.
„Stále som však rovnaký chlapec ako predtým. Možno cítim väčší záujem médií a fanúšikov, ale stále sa snažím zlepšovať a byť vzorom pre mladých hráčov. Iste, popularita stúpla. Keď som bol napríklad včera v kine, tak ma ľudia spoznávali a žiadali o fotku či autogram. Človek si už musí dávať viac pozor na to, čo robí aj mimo hokeja. Ak to však máte v hlave v poriadku, tak to nie je problém,“ zamyslel sa účastník majstrovstiev sveta z roku 2019.
Z pohľadu osobného rastu v Tampe vyzdvihol svojho obranného partnera Ryana McDonagha, ale aj trénera Jona Coopera. Ten povedie Kanadu na olympijských hrách a črtá sa tak veľmi zaujímavá konfrontácia.
„Jon je výborný tréner a do Tampy zapadol dokonale. Som úprimne rád, že môžem pôsobiť pod jeho vedením a teší ma aj to, že dostal dôveru v kanadskej reprezentácii. Ak by sme proti nim nastúpili na olympiáde, tak by to bolo určite špecifické,“ vyslovil sa obranca s prezývkou „Drago“. Ako sa dá vycítiť z týchto jeho slov, nomináciu do Pekingu by určite neodmietol. Počas kvalifikačného turnaja v Bratislave síce absentoval, no dôvodom boli zdravotné problémy.
„Ja som mal bohužiaľ smolu a klub ma aj vzhľadom na moje zranenie nepustil. Bol som z toho nešťastný, ale verím, že NHL nás pustí na olympiádu a tam si to vynahradím. Aj touto cestou blahoželám chlapcom k postupu z kvalifikácie a v každom zápase som im držal palce. Úprimne hovorím, že hoci si svoje klubové tituly veľmi cením, chcel by som zažiť podobný úspech aj v reprezentačnom drese,“ zdôraznil Erik.
Boľačky z dlhej sezóny pomohla doliečiť dovolenka na lodi v Chorvátsku a momentálne už opäť naplno trénuje v Košiciach. Zaspať na vavrínoch totiž nie je v jeho povahe.
„Vždy sa dá zlepšovať a vždy sa dá získať niečo nové. Hokej je práca a snažím sa k nej pristupovať s maximálnou morálkou. Do klubu sa chcem vrátiť stopercentne pripravený,“ dodal obranca Tampy Bay Erik Černák.
