Odchod Jana Šťastného z Košíc uvoľnil v klube dvojnásobného federálneho a osemnásobného slovenského majstra hneď tri funkcie. Pozície hlavného trénera sa ujal Marcel Šimurda, rola šéftrénera mládeže je zatiaľ neobsadená, no po piatku už poznáme aj meno nového športového manažéra.
Jedného štyridsiatnika strieda druhý a košický káder bude po novom budovať – ešte stále aktívny – útočník Gabriel Spilar.
„Gabo si zachoval kontakt s Košicami aj po jeho odchode. Odohral tu veľkú časť kariéry, urobil si tu meno, žije tu. Aj preto ho vnímame ako vhodného človeka pre tento post. Počítame s ním na dlhšie obdobie, ale nebudem hovoriť, či je to na rok, dva, alebo tri. Našim cieľom je, aby to bolo na dlho. Veríme, že bude vo svojej práci úspešný a bude sa tu cítiť dobre,“ uviedol Spilara do novej funkcie výkonný riaditeľ Miloslav Klíma.
Ako vnímate túto novú kariérnu výzvu?
Veľmi si cením prejavenú dôveru. Som Košičan, žijem tu a k tomuto klubu som mal vždy špeciálny vzťah. V kontakte sme boli dlhší čas a pomohlo mi aj to, že som počas posledných troch mesiacov po manažérskej stránke pomáhal aj Michalovciam. Odviedla sa tam dobrá práca a získal som cenné skúsenosti. Pre mňa to bolo určite plus. V Košiciach mám ešte nejaké resty a verím, že spoločne teraz vrátime tento klub tam, kam patrí.
Z pohľadu vašej práce bude asi prioritou budúca sezóna, no neskončila sa ešte ani táto. Ako vnímate košické šance v tomto ročníku?
Chlapcov netreba podceňovať. Možno nás vnímajú ako outsiderov, ale ja tomuto mužstvu verím a počas sezóny ukázalo veľa silných výkonov. Určite sa pokúsime o čo možno najlepší výsledok a rozhodne sme ešte nič nezabalili. No a potom príde naša storočnica. Tú budú oslavovať aj v Slovane a vieme, že to bude veľká výzva. Našou úlohou bude poskladať káder, ktorý bude kvalitný, stabilný. Hráčov budeme vyberať po hráčskej i ľudskej stránke. V Michalovciach som sa priučil popri fínskom trénerovi cenné veci a tie chcem zúročiť v Košiciach.
Ako reagovali na váš odchod v Michalovciach?
Hovoril som s pánom Michajlom a zobral to veľmi dobre. Som mu za to vďačný. Pozná ma a pozná moje väzby ku Košiciam. Pochopil, že ma táto výzva láka a cením si, že ma pochopil.
Čo vaša kariéra aktívneho hráča? Zavesíte teraz korčule na klinec?
Práveže nie. Nechávam to otvorené. Ak budem zdravý a koleno bude držať, tak by som sa mohol vrátiť. Pravda, ak na to budem mať. Viem však, že toto je už cesta k ukončeniu kariéry. Mám tu česť, že som dostal pozíciu snov. Byť manažérom v Košiciach je veľká vec a mňa to vždy ťahalo skôr touto, než trénerskou cestou. Som šťastný, že som dostal takúto veľkú šancu už v takomto mladom veku.
Budete teda hrajúcim manažérom?
Nechcem predbiehať a naozaj je to otvorené. Nechcem, aby to ľudia brali tak, že mám milión funkcií. Dostal som dôveru ako športový manažér a prioritne sa musím sústrediť na to.
Ako to teda vyzerá s liečbou operovaného kolena?
Musím poklopať na drevo – prebieha to výborne. Začal som s ľahkými tréningami a je to okej. Na koleno som však teraz aj zabudol.
Ak by ste mali pokračovať v hráčskej kariére, tak budete podpisovať zmluvu sám so sebou. To znie celkom kuriózne..
V takom prípade by som hlavne vynechal všetky pravé krídla, aby som mal priestor pre seba. Ale nie, toto je samozrejme v tejto chvíli druhoradou témou. Nejde tu o mňa, ale o to, aby som pomohol Košiciam vyskladať kvalitný káder.
Aká bude vaša manažérska filozofia? Chcete to postaviť na košických odchovancoch, alebo sa vybrať českou, kanadskou či fínskou cestou?
V prvom rade potrebujeme vyriešiť otázku trénera a on musí určite smer. Spoločne s ním potom budeme hľadať hráčov. Osobne mám dobré skúsenosti s fínskou školou, trochu sa možno zabúda na ruskú školu. Potrebujeme si však vychovať hlavne Slovákov. Importi budú stále a v dnešnej situácii sú aj pomerne lacní. Základom by však mali byť kvalitní domáci hráči.
Máte už teda v hlave meno nového trénera Košíc?
Zatiaľ je to naozaj čerstvé a v tomto smere o tom začneme uvažovať intenzívnejšie. Budeme o tom diskutovať spoločne v rámci klubu a v rámci správnej rady.
Môže sa stať, že predĺžite spoluprácu s Marcelom Šimurdom?
Určite to nevylučujem. Tak ako som hovoril o potrebe mať slovenských hráčov, rovnako tak počítam aj so slovenskými trénermi.
Počas svojej kariéry ste zažili viacerých generálnych manažérov. Ktorý z nich by vám mohol slúžiť ako inšpirácia či vzor?
To je ťažká otázka. Nechcel by som niekoho vynechať či uraziť. Chcel by som byť sám sebou, ale potrebujem aj pomoc zo strany vedenia. Chcem mať tím, ktorý bude čo najviac v pohode. Tak, aby sa hráči tešili na štadión. Sú to totiž oni, kto vyhráva zápasy a tituly.
Máte už vyhliadnutých nejakých hráčov pre novú sezónu?
Veľmi veľa! Rozmýšľam nad tým aj v noci, ale nebudem tu teraz strieľať mená. Myslím si však, že výber bude veľký a hráči budú chodiť do Košíc opäť radi.
Vlani skladali Košice svoj káder na poslednú chvíľu. Máte už prísľub pokojnejšieho leta?
To sa musíme opýtať Covidu. Sme závislí od predaja vstupeniek a od toho závisí aj náš rozpočet. Storočnica bez divákov by nemala taký význam. Toto sú ešte otvorené otázky, na ktoré dnes nevie odpovedať nikto. Verím však, že do leta sa vrátia veci do normálu a život sa vráti do starých koľají. Potom by Košice nemali mať problém. Máme víziu, ktorá sa rozpráva krásne. Veci okolo ju však musia umožniť.
V pozícii hráča ste si odrobili svoju prácu a dostali za ňu plat. Ako sa cítite v manažérskej pozícii?
Zo začiatku je človek samozrejme nervózny. Priznávam, že aj teraz som cítili motýle v bruchu. Je to pre mňa niečo nové, ale veľmi sa mi to páči. Ak by som neveril svojim schopnostiam a skúsenostiam, tak by som do toho nešiel. Máme veľa vzťahov a kontaktov, jazyk problémom nie je. Teším sa teda na nové výzvy.
V hokejovom prostredí máte povesť sympatického a nekonfliktného hráča. Ste pripravený vládnuť v pozícii manažéra tvrdou rukou a robiť aj nepopulárne opatrenia?
Na to sa ma pýta veľa ľudí. Musím byť úprimný, v tomto smere mi pomohli prvé tri mesiace v Michalovciach. Kontakt s hráčmi som stále nestratil a pozícia manažéra nie je iba o prijímaní a vyhadzovaní hráčov. Je to aj o tom, aby som bol v kabíne a aby mi chlapci veril. Verím, že viem poradiť. Aj to sa učím a viem, že niekedy musíte aj zvýšiť hlas. Tak je tomu aj doma. Keď zakričím, tak deti poslúchajú. Manželka veľmi nie, tá mi dá po hlave. Verím však, že to pôjde.
