Snajper je späť, ikona skalického hokeja si už mädlí ruky na Slovan

SKALICA (SZĽH) – Z útočníka Martina Hujsu by si mohli zobrať príklad aj iní hokejisti. Rok nemal na sebe výstroj, pretože sa vážne zranil vo Francúzsku. „Hujer“, ako znie prezývka produktívneho hokejistu, hlási návrat do hry. Od pokračovania v kariére ho neodradila ani pretrvávajúca pandémia. V septembri oslávi 41 rokov a prípravu mu v rovnakom mesiaci spestrí zápolenie proti HC Slovan Bratislava, odkiaľ si zobral trikrát celkové prvenstvo.

 

Na staré kolená chcel znovu okúsiť legionársky chlebík. Na odchod ku galskému kohútovi sa nechal nahovoriť krajanom Jaroslavom Prošvicom, bývalým hráčom Skalice, ktorý je v Caene neuveriteľných štrnásť rokov. Vidina vydarenej sezóny sa premenila na nočnú moru a pripútanie k lôžku. „Utrpel som zranenie ťažšieho rozsahu, ale povedal som, že keď sa dám do poriadku, idem opäť hrať,“ povedal na úvod Martin Hujsa. „Poriadne som si oddýchol, veď celú sezónu som si ani neťukol. Je pravda, že som sa vo vysokom veku vybral za hranice, ale určite toto rozhodnutie neľutujem. Zranenia sú súčasťou hokeja a nevyhol som sa tomu,“ dorozprával neúspešnú francúzsku misiu. 

Pre úplnosť informácie, odchovanec skalického hokeja si zranil koleno a musel dokonca putovať na operačný stôl. Vôbec nemal potuchy, aký priebeh zaknihuje rekonvalescencia, ale s malou dušičkou prejavil odhodlanosť pobiť sa s kolegami o čo najlepšie umiestnenie v lige. Skok do rozbehnutého vlaku si mal vyhodiť z hlavy. To aj urobil. Zdravie zvíťazilo nad pokušením. „Možno by to išlo, ale nechcel som nič riskovať. Našťastie som sa nemusel zapodievať ťažkosťami a vydržal som to. Dokonca ani lekári neboli stotožnení s nástupom na ľad. Bolo rozumné, že som to nesilil. Letná príprava je úspešne za mnou. Či ma niečo obmedzuje? Beh nie je akurát najlepšia činnosť,“ pokračoval útočný líder tímu zo Záhoria. 

Športovci, ktorí sa nemôžu aktívne podieľať na úspechoch, voľný čas, respektíve maródku, trávia v hľadisku a sú akousi morálnou podporou spoluhráčov. Iné to nebolo ani v Skalici. „Bol som prítomný na tribúne a pomerne často. Nebudem tajiť, že som mal nutkanie priskočiť na plochu a čo najviac pomáhať chalanom. Lenže bolo to úplne vylúčené. Musel som to stráviť a celé vytrpieť. Chvalabohu, všetko zlé už je za mnou,“ odfúkol si Hujsa, ktorý si po príchode do šatne musí zvykať na nového vodcu. Pri kormidle už nie je Michal Ružička. Tri roky svedomito pripravoval hráčov z „kráľovského“ mesta na stretnutia. Žezlo po ňom prevzal Čech Jaroslav Crlík. „K tomuto sa bude dať vyjadriť až o niekoľko týždňov. Dá sa povedať, že nemá dostatok skúseností s mužmi, ale prostredie pozná, keďže sa iba presunul od mládeže k nám. Potrebuje čas na aklimatizáciu. Ja mu však dôverujem, že to zvládne,“ nezapochyboval pri mene nového kouča skalický zakončovateľ. 

HK Skalica už je pokope, no najprv uprednostnila tréningy na suchu. Druhú časť prípravy okorenia duely s extraligovými protivníkmi. Na chvíľu sa oživí rivalita so Slovanom Bratislava. „Belasí“ sú práve tí, s ktorými bude navždy späté priezvisko Hujsa. Osemročné pôsobenie v drese s orlom na hrudi vynieslo tri majstrovské trofeje. „Už som stihol kontaktovať Maroša Krajčiho, ktorý sa tam vrátil, že sa na neho teším. Rozdáme si to na ľade. Bude to hra mačky s myšou. My sa však nevzdáme a vynaložíme maximálne úsilie, aby sme im znepríjemnili myšlienky na výhru,“ odkazuje do radov trénera Romana Stantiena a pri klubových métach neposkytol priame vyhlásenie. „Uvidíme. Veľa aspektov musí do seba zapadnúť. Najviac sa to odvíja od vytvorenia mužstva. Túto sezónu sme zameraní na stabilizáciu klubu a na najvyššie miesta to zrejme nebude,“ podotkol Martin Hujsa, majiteľ aj troch kazašských titulov s Irtyšom Pavlodar.