SPIŠSKÁ NOVÁ VES (SZĽH) – Ľocha, Ovi alebo Myk. Ak jednou z týchto prezývok oslovíte Oleksija Mykluchu, zareaguje. Je na ne zvyknutý z hokejových oblastí, v ktorých pôsobil. A nebolo ich málo. Narodil sa v Poľsku, s hokejom začal na Ukrajine, zdokonaľoval sa na Slovensku, zaujímavé obdobie prežil v Rakúsku, zahral si českú mládežnícku súťaž a od januára zaberá v prestížnej kanadskej juniorke. Priveľa premenných na to, aby ste nedočítali zaujímavý príbeh 17-ročného talentu z korčuliarskej rodiny so slovenským pasom.
Oleksij Myklucha bol aktívne dieťa. Na korčuliach stál už ako dvojročný. Nečudo, obaja jeho rodičia majú kĺzanie sa na ľade v krvi. Nie sú hokejoví ani krasokorčuliarski inštruktori, ale milovníci rýchlokorčuľovania. A keďže obaja sú zžití s prostredím zimných štadiónov, bolo zrejmé, že v rovnakom prostredí budú vychovávať aj syna Oleksiho, narodeného koncom novembra 2002. V poľskom Bialystoku, kde pôvodne pracovne pôsobil otec Oleksandr. Sídlo rodiny však dodnes je v hlavnom meste Ukrajiny.
„V Kyjeve som začínal s hokejom už ako dvojročný. Mamka vravela, že som mal veľa energie. S ocom museli čosi vymyslieť, aby som ju využíval. Vraj vtedy nebolo možné zohnať na mňa výstroj. Všetko, čo naši kúpili, bolo o tri čísla väčšie," tlmočí z rozprávania rodičov Oleksij Myklucha. Keďže obaja sú rýchlokorčuliarski tréneri, korčule s predĺženým nožom si na istý čas vyskúšal aj nádejný hokejista. „Dokonca som robil aj krasokorčuľovanie. Avšak iba z toho dôvodu, aby som sa zlepšil v technike korčuľovania. Oba športy, vrátane rýchlokorčuľovania, mi k tomu dopomohli."
Nečudo, že mladý Oleksij dnes nemá problémy s korčuľovaním. Z hodnotenia jeho prvých hokejových ťahov v zámorí, kde sa premiérovo ukázal v januári 2020, vyplýva, že korčuľovanie patrí k jeho silným stránkam spoločne s prehľadom v hre a „špílmacherstvom“. Naopak, doladenie si vyžadujú aspekty sily a streľby.
Oleksiho Mykluchu dotiahol na Slovensko mládežnícky tréner Ladislav Karaffa, ktorý v Spišskej Novej Vsi stretol jeho otca. Oleksandr Myklucha sa presunul na Spiš po akceptovaní ponuky Slovenského rýchlokorčuliarskeho zväzu – najskôr na post individuálneho kormidelníka našich korčuliarov, následne do funkcie reprezentačného trénera v šortreku. „Laco Karaffa navrhol ocinovi, aby som prišiel na Slovensku. Bolo jasné, že v Spišskej bude lepšie hokejové zázemie i kvalitnejšia súťaž v porovnaní s Ukrajinou,“ vysvetľuje Oleksij.
Tak aj bolo. Prišiel za otcom Oleksandrom do Spišskej Novej Vsi a začal excelovať. V sezóne 2017/18 sa ako 15-ročný stal druhým najproduktívnejším hráčom extraligy dorastu. Nazbieral dovedna 93 kanadských bodov v 49 súbojoch. So 41 gólmi bol druhý najlepší strelec, s 52 asistenciami najlepší nahrávač.
Slovenské občianstvo som prijal z dôvodu lepšej voľby pre môj život aj hokejovú kariéru.
Z jeho výkonov i produktivity sršal signál, že mladý ukrajinský útočník sa v dorasteneckom kolektíve Spišskej Novej Vsi adaptoval rýchlo a hladko. „Mal som v Spišskej otca, čo mi pomohlo. Ale aj chalani z tímu boli super. Spočiatku som nerozprával po slovensky. Napriek tomu ma prijali a začali sme spolu komunikovať. Čo som nerozumel v slovenčine, snažili sa mi vysvetliť v angličtine. Bol som súčasťou hokejovej triedy, ktorá mala zladený študijný program s tréningami i zápasmi. Preto ani navštevovanie slovenskej školy nebolo náročné. Na začiatky v Spišskej mám veľmi dobré spomienky. Spoznal som dobrých ľudí, kvalitných trénerov a výbornú partiu chalanov, s ktorými som stále v spojení," priznal Oleksij Myklucha.
Zo vzájomnej spokojnosti vzišla myšlienka prijatia slovenského občianstva. Podarilo sa. Dnes má Myklucha slovenský pas a môže reprezentovať naše mládežnícke výbery. Jeho služby naplno využil v uplynulej sezóne tréner reprezentácie do 18 rokov Ivan Feneš. Vlani v lete ho vzal na slávny Hlinka Gretzky Cup, kde sa Myklucha uviedol štyrmi bodmi (2+2) v štyroch náročných medzinárodných dueloch. Napokon sa stal stabilným členom našej osemnástky a nebyť pandémie koronavírusu, pravdepodobne by si za ňu zahral aj na turnaji A-skupiny I. divízie majstrovstiev sveta tejto vekovej kategórie v Spišskej Novej Vsi.
„Slovenské občianstvo som prijal z dôvodu lepšej voľby pre môj život aj hokejovú kariéru. Slovensko mi otvára v hokejovom svete viac možností, zároveň poskytuje lepšie podmienky na prípravu a taktiež možnosť väčšej konkurencie. Dnes som rád, že som do toho šiel a môžem reprezentovať Slovensko,“ priznal Oleksij Myklucha.
Pod Tatrami trávi aj väčšinu svojho času. A hoci mu chýba kyjevská família, priatelia a známi, najmä z okolia Spišskej Novej Vsi, mu vytvárajú rodinné zázemie. „Aj momentálne sa nachádzam v obci Olcnava neďaleko Spišskej, kde bývam v rodine svojho bývalého spoluhráča. Sú to veľmi dobrí ľudia, ktorí mi už dlho pomáhajú,“ vyznal sa Oleksij.
Tvrdo drie. Teší sa na pokračovanie klubovej príležitosti v QMJHL a brúsi si zuby aj na decembrový juniorský šampionát v Kanade.
Keď už sme načali tému juniorskej súťaže QMJHL, treba podotknúť, že do zámoria nesmeroval Oleksij Myklucha priamo zo Spišskej Novej Vsi. Sezónu a pol strávil vo vychýrenej salzburskej mládežníckej akadémii. Povráva sa, že v nej trénujú hviezdy budúcnosti.
„Každým presunom v hokejovej kariére sa hráč túži zlepšovať. O tom bolo aj moje rozhodnutie odísť do Salzburgu. Hokejová akadémia ponúka skvelé podmienky na hokejový rast, dovolím si tvrdiť, že patrí k najlepším na svete. Skladá sa z viacerých športových zariadení, nad ktorými vyčnievajú dve fantasticky zariadené posilňovne. Keď som niečo potreboval, stačilo sa opýtať vychovávateľa, ktorý sa o nás dennodenne staral. Mali sme možnosť zdokonaľovať sa v individuálnych činnostiach. V miešaní puku, v streľbe na bránku, v korčuľovaní na syntetickom ľade. Navyše kedykoľvek som mohol chodiť na klasický ľad. Neobmedzene. Zatrénovať si, zakorčuľovať. To bolo azda najlepšie," hodnotí rakúsku skúsenosť mladý slovenský reprezentant.
Ovládam ruštinu, ukrajinčinu, slovenčinu, angličtinu a dorozumiem sa aj v nemčine či poľštine. Po novom som sa začal učiť francúzštinu...
V roku 2019 si ho vo vstupnom drafte CHL vybral kanadský juniorský klub Rouyn-Noranda Huskies. Pôvodne mal Myklucha odcestovať do zámoria už začiatkom sezóny, no podarilo sa mu to až v januári 2020. Za oceánom ho čakalo niekoľko prekvapení. V prvom rade zmena klímy z vcelku príjemnej stredoeurópskej na poriadne chladnú. Mesto Rouyn-Noranda sa nachádza na hraniciach quebeckej a ontárijskej provincie, v južných ľadovcových oblastiach Kanady. Teplota v zime bežne klesá pod mínus tridsať. „Nemám rád zimu, ale musel som to zvládnuť. Ľudia síce na presuny využívajú autá, lenže mne bola zima aj v aute," usmieva sa sympatický mladík.
„Nezostávalo mi nič iné, len sa prispôsobiť. Napriek zime som rád, že som prišiel do Kanady v januári, keďže v úvode sezóny mi to nevyšlo. Všetko sa tam točí okolo hokeja. Klziská majú menšie rozmery, hokej je rýchlejší a silnejší. Aj vďaka týmto prvkom ponúka kanadská juniorka kvalitnejší hokejový level v porovnaní s Európou. Čo je zaujímavé, stretol som sa s tým, že tímy majú striedačku oproti sebe, nie vedľa seba ako u nás," dodal Oleksij Myklucha, slovenský hokejový talent a tiež mladý polyglot. V ľudskej reči človek, ktorý ovláda viacero svetových jazykov, spravidla päť.
Čo na to Oleksij Myklucha? „Ovládam ruštinu, ukrajinčinu, slovenčinu, angličtinu a dorozumiem sa aj v nemčine či poľštine. Po novom som sa začal učiť francúzštinu...“
Prečo hrám hokej? Lebo je to šport, ktorý ma napĺňa a robí šťastným.
Ktorému z hokejových majstrov sveta 2002 by som sa chcel podobať? Nedokážem vybrať jediného hráča. Páčili sa mi viacerí a každý jeden hráč z toho tímu bol potrebný na zisk zlata.
Ktorú zo súčasných hokejových hviezd by som raz chcel mať v tíme? Určite Sidneyho Crosbyho. Nie je to len skvelý hráč, ale verím, že aj človek.
Koľko hokejok som zlomil? Presné číslo neviem, ale určite ich bolo viac ako 50.
Ktorý predmet by som vyradil zo školských osnov? Žiaden, každý má svoj zmysel.
Čo mi v škole ide najlepšie? Okrem telesnej, ktorá, predpokladám, ide dobre každému športovcovi, mám rád aj cudzie jazyky. A idú mi.
Ako ma prezývajú? Na Ukrajine Ľocha (skratka mena Oleksij), v Salzburgu ma prezývali Ovi a v Kanade naposledy Myk.
Bez čoho/koho si neviem predstaviť všedný deň? Nedokážem si predstaviť deň bez tréningov a asi ako každý človek ani bez mobilu a bez internetu.
O čom sa mi najčastejšie sníva/o čom najčastejšie snívam? Snívam o dosiahnutí svojich životných cieľov. Mám ich stanovené, idem si za nimi.
