Slovo pre mládež – Jakub Kolenič: S Allanom cviky, s Benom burger

ZVOLEN (SZĽH) - Keď 17-ročný Jakub Kolenič v lete minulého roka premiérovo vstupoval do kabíny HKM Zvolen, kládol si otázku, na ktorú hľadá odpoveď azda každý mladík pred prvým kontaktom s novým, výrazne starším kolektívom. Má budúcim spoluhráčom tykať alebo vykať? On sa zachoval slušne. „Prvému vo dverách – nepamätám si presne, kto to bol, ale marí sa mi, že išlo o skúseného hráča – som vykal. Odvetil mi, aby som sa spamätal,“ hovorí s úsmevom charizmatický mladík. Tak odštartovalo jeho pôsobenie v mužskom hokeji. 

Nezačalo sa však na korčuliach s hokejkou v ruke v útlom detskom veku. Jakub Kolenič od troch rokov kopal do lopty. Na zimný štadión prišiel premiérovo po nástupe do základnej školy. „Hokej sa mi zapáčil, prešiel som naň a hrám ho doteraz. Futbal som pustil z hlavy. Z času na čas som sa k nemu vrátil, avšak len na dedinskej úrovni,“ spomína si zvolenský rodák. 

Vyrastal som v dobe, keď sa nášmu hokeju darilo. Keď v NHL excelovali Marián Hossa alebo Marián Gáborík. Mnohí z nás vtedy chceli byť ako oni.

Kvôli Kamilovi 

Hoci futbalové vlohy zdedil po otcovi, ktorý sa dlhé roky s vášňou preháňal po zelených trávnikoch, mladému viac učaroval hokejový ošiaľ. „Zrejme ma k hokeju priviedla aj zlatá medaila našej reprezentácie z majstrovstiev sveta 2002 či ďalšie úspechy. Vyrastal som v dobe, keď sa nášmu hokeju darilo. Keď v NHL excelovali Marián Hossa alebo Marián Gáborík. Mnohí z nás vtedy chceli byť ako oni,“ priznal zvolenský útočník a zároveň naznačil, ku komu v mladosti vzhliadal.  

Ako hokejový žiak v ročníkoch zvolenských ŠHT však nemohol sledovať naživo Gáboríkov svižný gólový ťah na bránku ani prácu Hossových šikovných rúk. Doma si našiel nový objav. Keď navštevoval zápasy HKM Zvolen, nespúšťal oči z Kamila Brabenca. Dnes 43-ročného bývalého hokejistu, v rokoch 2011 až 2016 útočného lídra zvolenských „rytierov“, ktorý v sezónu 2012/13 priviedol klub spod Pustého hrada druhýkrát v ére samostatnosti k zisku majstrovského titulu. „Celá šiesta a siedma trieda vrátane mňa chodila na hokej kvôli Kamilovi. Bol skvelý. Zbieral body, zakončenie mal na špičkovej úrovni,“ priblížil Jakub Kolenič. 

Odborník Don 

V roku 2018 zamieril vtedy 16-ročný útly zvolenský mladík do Švédska. Zdokonaľoval sa vo Falune, bezmála 40-tisícovom meste v centrálnej oblasti škandinávskeho kráľovstva. Hral najvyššiu dorasteneckú súťaž, občasne sa predstavil aj medzi juniormi. „Švédska skúsenosť mi dala veľmi veľa. Naučil som sa žiť sám, starať sa o seba, byť zodpovedný. Z hokejovej stránky som objavil nový spôsob tréningu. Švédski chlapci – to je iná mentalita. Vďaka nim som hokej začal brať inak, možno trošku vážnejšie a zodpovednejšie,“ rozhovoril sa Jakub Kolenič na margo premiérovej zahraničnej skúsenosti. 

Po sezóne 2018/19 dostal ponuku hrať mužský hokej. To mal sedemnásť. So záujmom sa ozval materský Zvolen, ktorý okrem odchovanca zlanáril aj ďalšieho rovnako starého mladíka Olivera Fatula, tiež pôsobiaceho v systéme švédskych mládežníckych súťaží. Koleničovi nikto v HKM neručil stabilným miestom v zostave. Bolo zrejmé, že sa oň bude musieť hlásiť poctivým prístupom a vysokoakostnými výkonmi. Spočiatku, pri pretlaku útočnej kvality, dostával od trénera Andreja Podkonického menej času na ľade než obranca Oliver Fatul. Aby nestagnoval, hral aj za juniorku. Neskôr sa situácia zlepšila. V jednej chvíli sa dokonca ocitol v údernej útočnej formácii. V priemere na zápas odohral 6 minút a 39 sekúnd. V premiérovej tipsportligovej sezóne strelil dva góly, dokonca za sebou. Prvý Budapešti 11. októbra, druhý Michalovciam o dva dni neskôr.  

„Rozhodnutie vrátiť sa domov neľutujem. Sprvoti som bol rád za každú minútu na ľade, hral som toľko, koľko som si zaslúžil. Oliver si rýchlejšie zvykol na mužský hokej, ja som potreboval viac času. Koncom sezóny sa situácia zlepšila, dostával som viac príležitostí. Bol som spokojnejší,“ ozrejmil Jakub Kolenič. 

V zvolenskej kabíne ho celý rok sprevádzala komunikácia v angličtine, keďže od septembra 2019 do konca ročníka v nej pôsobilo osem zámorských legionárov. „Azda najviac som si sadol s Allanom McPhersonom, s ktorým sme si po tréningu zvykli dať nejaké cvičenie navyše. Spomenúť môžem aj Bena Betkera, s ktorým sme párkrát zašli na burger. Ben je pohodový chalan, nemal problém uštedriť si dobrú porciu chutného jedla,“ smial sa Jakub Kolenič. 

Učaroval mu aj kanadský kormidelník Don Nachbaur, ktorý prišiel v polovici novembra 2019, no krátko pred nedávnym neočakávaným koncom ročníka ho vedenie klubu odvolalo z funkcie: „Pred príchodom do Zvolena trénoval veľa rokov v zámorských mládežníckych súťažiach, bolo cítiť, že vie narábať s mladými hokejistami. Zámorského trénera som nikdy predtým nemal. Videl som, že hokeju rozumie a je veľký odborník. Sústredil sa na detaily, zvykol ich s nami rozoberať. Časom ma zaradil aj vyššie v zostave, aby som zbieral skúsenosti a učil sa od starších.“

Extrémny smútok

V apríli mal čakať Jakuba Koleniča vrchol sezóny - turnaj A-skupiny I. divízie majstrovstiev sveta v Spišskej Novej Vsi. Na medzinárodných podujatiach v asociačných termínoch patril k oporám reprezentačnej osemnástky pod vedením trénera Ivana Feneša. Bohužiaľ, na svetovom šampionáte si nezahrá. Jeho organizáciu znemožnila pandémia koronavírusu v Európe i vo svete, ktorá zrušila aj mnoho ďalších turnajov v rôznych divíziách. „Som smutný. Koronavírus nám zobral aj záver sezóny na klubovej úrovni, čo mi je extrémne ľúto, pretože práve v play-off som mohol dostať príležitosť nazbierať cenné skúsenosti. A k šampionátu... Veľká škoda. V sezóne sme ukazovali, že sme dobrá partia, ktorá mala na to, aby si vybojovala návrat do elitnej kategórie,“ povzdychol si talentovaný mládežnícky reprezentant. 

V najbližších dňoch sa plánuje viac venovať školským povinnostiam. Čo sa týka hokejovej budúcnosti, počká si, ako sa vyvinie situácia v najbližších týždňoch. Nebráni sa však ani prípadnej atraktívnej zahraničnej ponuke.


RÝCHLY VÝSLUCH: HOKEJ – ŠKOLA - SÚKROMIE

Prečo hrám hokej? Pretože ma baví, napĺňa. Neviem si bez hokeja predstaviť svoj život. 


Ktorému z hokejových majstrov sveta 2002 by som sa chcel podobať? Asi Petrovi Bondrovi, keďže dal víťazný gól vo finále MS 2002.


Ktorú zo súčasných hokejových hviezd by som raz chcel mať v tíme? Dávida Pastrňáka. Jeho cit pre hru je po McDavidovi druhý najlepší na svete. A samozrejme aj preto, že strieľa góly.  


Koľko hokejok som zlomil? V tejto sezóne asi pätnásť až dvadsať. V mladosti som ich príliš nelámal, táto sezóna bola evidentne zlomová. 


Ktorý predmet by som vyradil zo školských osnov? Uričte matematiku, ktorá mi fakt, ale že skutočne nejde. V reči známok to znamená za štyri, keď sa podarí, v lepšom prípade, za tri.


Čo mi v škole ide najlepšie? Za normálnych okolností by som povedal telesná, ale teraz ma celkom baví aj fyzika. Známky z nej mám solídne, na  kariéru fyzika to však nevidím.  


Ako ma prezývajú? V hokeji najčastejšie Kouďas.


Bez čoho/koho si neviem predstaviť všedný deň? Bez rodičov a bez priateľky. Asi aj bez telefónu, pretože momentálne nie je veľa vecí, ktoré sa dajú robiť.


O čom sa mi najčastejšie sníva/o čom najčastejšie snívam? O hraní hokeja v NHL. Sledujem Washington s Bostonom, ale, samozrejme, prijal by som ponuku od hociktorého mužstva NHL.