Útočníka Petra Bjalončíka môžeme nepochybne zaradiť k stáliciam slovenskej najvyššej hokejovej súťaže. Doposiaľ ale pôsobil iba na východe republiky – v rodnom Poprade a Michalovciach. Nuž, teraz nastal čas na zmenu. Bez väčšieho váhania sa 26-ročný center dohodol so Slovanom Bratislava, ktorému chce pomôcť k ceste späť medzi najužšiu špičku. Prsty v zaujímavom prestupe pritom dokonca mala aj známa partnerka niekdajšieho mládežníckeho reprezentanta.
Príprava na novú sezónu je v plnom prúde. Od augusta ste absolvovali osem prípravných duelov a naplánované máte ešte ďalšie dva. Aké máte pocity z tejto fázy?
„Myslím si, že príprava je veľmi kvalitná, pretože hrať proti českým tímom je pre nás podľa mňa o jeden level vyššie ako hrať s našou extraligou. Tieto zápasy nám ukazujú, na čom musíme popracovať. Vždy vyskočí nejaká iná vec, ktorú je potrebné zlepšiť. Zastávam však názor, že tých prvých päť-šesť duelov to bolo výborné. Mali sme dobré výsledky. Posledné stretnutia nám ale nevyšli podľa predstáv. Pár hráčov sa zranilo, niektorí reprezentovali, a tak sme museli zobrať viacerých mladíkov. Bolo to teda celkom oklieštené. Každopádne, túto prípravu považujem za najkvalitnejšiu v mojej doterajšej kariére. Do Tipos Extraligy si myslím, že vstúpime vo veľmi dobrej forme.“
Samozrejme, cez leto ste zmenili zamestnávateľa. Po minuloročnej anabáze v Michalovciach a Poprade ste sa upísali Slovanu Bratislava. Ako k tomu došlo?
„Už ku koncu ročníka tam boli nejaké náznaky, no celé sa to upieklo až po sezóne. Vtedy som skončil pod Tatrami a som veľmi vďačný Slovanu, že aj napriek opcii pre mňa zástupcovia klubu vybavili prestup. Teší ma, že tu môžem byť a že si ma vedenie a tréner Peter Oremus vybrali. Snáď budem pre mužstvo platným hráčom.“
Ako rodený Tatranec ste hrali opäť doma. Nerozmýšľali ste preto, že by ste s „kamzíkmi“ chceli napraviť minuloročné zaváhanie v play-off po skvelej základnej časti? Bol váš odchod rozhodnutím zhora alebo ste sám túžili po zmene?
„Musím úprimne povedať, bolo to približne pol na pol. Verdikt som mohol urobiť aj ja, ale išlo hlavne o to, aby sa kvôli spomínanej opcii dohodli kluby medzi sebou. Samozrejme, v Poprade som bol spokojný. Pod trénerom Bjorkstrandom som mal veľkú dôveru, so spoluhráčmi sme vytvorili skvelú partiu. Z toho dôvodu mi vŕtalo v hlave, či zostanem, alebo nie. Pokiaľ sa vám však ozve Slovan, ktorý stále považujem za najväčšiu organizáciu na celom Slovensku, je to veľká česť a som rád, že môžem hrať v belasom drese.“
Boli v hre prípadne aj iné alternatívy?
„Ani nie. Kolovalo to medzi tromi tímami, no aj z osobných dôvodov som si vybral Slovan a neviem sa už dočkať štartu novej sezóny.“
Slovan je v slovenskom hokeji pojem, spolu s Košicami je z hľadiska titulov najúspešnejším klubom. Čo pre vás znamená, že ste dostali túto šancu, obzvlášť keď si celok z hlavného mesta chce napraviť reputáciu?
„Samozrejme, rozpráva sa, že tie posledné dva ročníky neboli ideálne z pohľadu majiteľov, trénerov ani fanúšikov. Myslím, že máme nabitý káder so skúsenými lodivodmi. Každodenný systém je nastavený vynikajúco. Analyzujeme všetky herné činnosti, čiže podľa mňa budeme ideálne pripravení. Dôležité je, aby sme boli zdraví. Nech je každý stopercentne fit. Verím, že Slovan bude tento rok opäť patriť k úzkej špičke.“
Ešte na Zemplíne ste vytvorili športový pár s hádzanárkou Anastasijou Krivokapićovou. Ona sa takisto v kariére posunula na západ, konkrétne do Dunajskej Stredy. Zavážilo aj to pri vašom rozhodovaní?
„Áno. To v podstate boli tie osobné dôvody, ktoré som spomínal. Pošťastilo sa nám, že ona dostala ponuku ako prvá do Dunajskej Stredy, a to je blízko Bratislavy. Bývame tak spolu na juhu Slovenska, za čo som nesmierne vďační. Hráme síce v iných mestách, no nie je to ďaleko, a preto môžeme byť spolu. Je to veľká vec a zároveň jeden z hlavných dôvodov, prečo som prikývol na ponuku Slovana Bratislava.“
Ako profesionálni športovci ste obaja nesmierne vyťažení. Vedeli by ste nám priblížiť fungovanie vašej spoločnej domácnosti?
„Je to občas obrovská zábava. Navarené je iba cez víkendy, kedy máme kvázi obaja voľno. Inak sa stravujeme v reštauráciách. Nemáme toľko času a povedal by som, že partnerka má ešte viac tréningov ako ja. Hádzaná je veľmi ťažký šport. Vždy niekto príde domov s nejakými odreninami, tak sa o seba musíme navzájom postarať. Nesmierne si ju cením za to, čo robí. Podporujem a ona podporuje mňa. Vieme sa výborne porozprávať o každodennom živote i tréningoch. Ona chápe mňa a ja chápem ju.“
Na začiatku augusta sa médiami rozšírili finančné nezrovnalosti v súvislosti so štadiónom Ondreja Nepelu. Museli ste tak trénovať v azyle. Je už aktuálne z hráčskeho uhla pohľadu všetko v poriadku alebo sú tam ešte isté obmedzenia?
„Boli to len prvé dva týždne. Zabralo to hlavne viac času, keďže presuny po Bratislave sú zložitejšie. Okrem toho mi to ale nerobilo žiadny problém. V kabíne máme všetko, kustódi a fyzioterapeuti sa o nás skvelo starajú. Nechýba nám tu nič. Celé to bolo trošku nafúknuté. Dokonca aj ja som dostával otázky, čo sa deje s arénou, no verili sme, že všetko sa vyrieši a dopadlo to dobre. Ako hovorím, pre mňa to nebol žiadny diskomfort.“
Káder Slovana prešiel v letných mesiacoch výraznou hráčskou obmenou. Na lavičke však zostal kormidelník Peter Oremus. Čo hovoríte na doterajšiu spoluprácu a nové posily?
„Pochopiteľne, tréner je veľmi ambiciózny. Nechceme skončiť príliš skoro ako v minulých dvoch ročníkoch Tipos Extraligy. Máme cieľ byť hore, keďže Slovan je Slovan. Z toho dôvodu všetky príchody a odchody naznačujú, že tento celok je schopný bojovať o to, aby sme mali čo najdlhšiu sezónu. Dúfam, že to vyjde, lebo mňa tiež nebaví sedieť doma a pozerať sa v televízii na semifinále a finále.“
Nejaké plány ste už naznačili. Povedali ste si teda v kabíne, na aké konkrétne méty mierite v sezóne 2024/2025?
„Momentálne to nemáme presne stanovené. Súťaž je nesmierne vyrovnaná, každý pracuje na posilách. Teraz sa veľmi ťažko odhaduje, ako bude vyzerať celý ročník. Dôkazom toho je napríklad práve posledná extraligová edícia. Základom preto bude zmestiť sa do TOP 6, aby sme sa vyhli predkolu, a v play-off môže hocikto vybehnúť. Závaží zdravotný stav, aktuálna forma a môže sa to poriadne zamiešať.“
Vy ste známy ako univerzál, ktorý sa vie ujať hocijakej pozície. V priateľských zápasoch ste si vyskúšali hru v prvých troch formáciách. Rozmýšľali ste nad tým, kde by ste sa rád usadili pri ostrých vystúpeniach?
„Nikdy si nedávam takéto osobné ambície. Chcem ostať zdravý, chcem hrať čo najviac, chcem pomáhať tímu a plniť to, čo tréner povie. Pokiaľ budeme všetci dodržiavať taktické pokyny, bude sa dariť jednotlivcom i mužstvu a následne môžeme byť úspešní a spokojní.“
.jpg)
