Po troch úspešných sezónach v drese Ocelářov Třinec odchádzal Martin Gernát do švajčiarskeho Lausanne s vizitkou ofenzívneho obrancu, ktorý je pre tím cenný na oboch stranách klziska. Očakávania „levov“ naplnil do bodky a v silnej lige pod Alpami nastrieľal dokonca ešte viac gólov, ako predtým u našich západných susedov.
„Myslím si, že môžem byť spokojný,“ pustil sa do hodnotenia uplynulého ročníka 29-ročný Prešovčan. „Zo začiatku som si trochu zvykal, ale od polovice sezóny sa to rozbehlo. Dostával som veľký priestor, body začali pribúdať. Trochu ma mrzí iba to, že sme viac nepotrápili Fribourg. O rok by sme chceli dosiahnuť viac a svedčí o tom aj posilnenie tímu o niektorých dobrých hráčov.“
V 46 zápasoch základnej časti zaznamenal Gernát bilanciu 13+16, ďalšie štyri presné zásahy pridal v ôsmich play-off dueloch. Prekonať tieto čísla v novej sezóne nebude jednoduché, no slovenský Cale Makar si na to trúfa. „Tréner mi už poslal očakávania na novú sezónu, ale ja stále hovorím, že takých dvadsať bodov je fajn. Prvoradé však je, aby proti mne nepadali góly. Som predsa obranca a to musí byť priorita. Produktivita je však fajn a som rád, že som mal v Lausanne asi najviac gólov v kariére.“
Púť Gernátovho klubu v play-off sa skončila už vo štvrťfinále a vrcholom jeho sezóny tak bola jednoznačne olympiáda v Pekingu. Vybojovanú bronzovú medailu má stále v pohotovostnom režime na poličke a počas medzisezónneho obdobia na Slovensku ju s radosťou nosí medzi fanúšikov. V rámci autogramiády ňou potešil aj priaznivcov v prešovskom fitness centre, v ktorom naberá kondíciu pre budúci ročník.
„Cením si každú akciu, počas ktorej môžeme potešiť fanúšikov. Bronz z olympiády je stále veľmi lákavý a osobne preciťujem jeho hodnotu práve s odstupom času. Doma v Prešove ma ľudia spoznávajú a každý mi hovorí, ako tú olympiádu sledoval a držal nám palce. Vo Švajčiarsku to so mnou ľudia predsa len takto neprežívali,“ upozornil obranca, ktorý mal v pláne posilniť reprezentáciu aj v rámci majstrovstiev sveta vo Fínsku. Proti jeho úmyslom však bola zlomenina spoja medzi členkom a píšťalou. „Bohužiaľ sa mi to stalo v poslednom zápase play-off a na rehabilitáciu som tak mal veľmi málo času. Skúsil som preto urobiť všetko a s reprezentáciou som bol do poslednej možnej chvíle. Bohužiaľ to naozaj nešlo, ale na chlapcov som hrdý. Odohrali dobrý šampionát a potvrdili výkony z olympiády.“
Z pohľadu MS obzvlášť vyzdvihol výkony mladých hráčov, z ktorých viacerí už netrpezlivo čakajú na blížiaci sa draft. On sám bol v podobnej pozícii v roku 2011, keď si ho vybral v piatom kole Edmonton Oilers.
„V NHL je to špecifické a každý klub si vyberá hráča podľa svojich potrieb. Každý výber v prvom kole je super, pretože znamená výber klubu z prvého miesta a potvrdzuje veľký záujem o jeho služby,“ podotkol Gernát.
V rámci príjemných letných povinností navštívil v Košiciach aj svojho reprezentačného kolegu Martina Marinčina, ktorý si z Třinca priniesol pohár T. G. Masaryka. On sám ho v predošlých rokoch zodvihol nad hlavu dvakrát a išlo tak o príjemné oživenie spomienok.
„Teším sa, že si ho užil aj Maťo. Ja som zažil s Třincom krásne časy, ale už som cítil potrebu posunúť sa ďalej. V hre bola aj KHL, ale Rusko je nevyspytateľné a tento rok sme to pocítili. Som preto veľmi rád, že som sa rozhodol pre Lausanne,“ vyslovil sa reprezentačný zadák. Dostať sa do švajčiarskej ligy je vzhľadom na legionárske limity náročné a v súčasnom období to platí dvojnásobne. Na trhu je totiž mnoho kvalitných Fínov či Švédov, ktorí sa rozhodli skončiť v KHL. „To je pravda. Kluby si vyberajú top hráčov s minulosťou z NHL a popredných európskych líg. V posledných rokoch sme si však urobili dobré meno aj my Slováci a svedčí o tom aj príchod Peťa Cehlárika do nabitého Zugu.“
Na novú sezónu sa pripravuje Gernát doma, no počas uplynulého týždňa absolvoval týždňové letné testy v Lausanne. Tie mali byť pôvodne o realizácii základných vyšetrení a spoznaní nových spoluhráčov, no napokon sa z nich vykľula poriadna tréningová zaberačka. V súvislosti s pôsobením v jednej z top líg Európy pridal jeden zaujímavý poznatok. „Hráči sú tam pokojnejší a švajčiarska nátura je celkovo menej súťaživá ako u nás. V Česku a na Slovensku sme takí viac burcujúci a hráči dokážu strhnúť tím. V Lausanne sme sa to snažili hnať spoločne s Jirkom Sekáčom, pretože miestami mi to prišlo tak, ako keby sa domáci hráči iba prišli zúčastniť zápasu a potom ísť preč.“
Mesto Lausanne je z pohľadu sveta športu spájané predovšetkým s medzinárodným olympijským múzeom. Gernát ho prvýkrát navštívil pred piatimi rokmi, no potom sa mu vyhýbal ako čert krížu.
„Po tom, čo som tam bol prvýkrát, ma nevzali na olympiádu. Vtedy som si povedal, že sa tam vrátim až po tom, čo sa sám dostanem na olympijské hry. Napokon to vyšlo a teraz som dokonca medailistom. Keď teraz za mnou príde do Lausanne nejaká návšteva, tak ju už vezmem do múzea veľmi rád,“ pousmial sa 29-ročný obranca, podľa ktorého ide o unikátne miesto s nádhernou expozíciou. „Sála z neho história úspechu veľkých legiend. Je krásne vidieť dresy úžasných športovcov a miestami som mal zimomriavky na chrbte. Vidieť toľko úspechu na jednom mieste je krásne.“
Krásny je aj samotný život vo Švajčiarsku. Azda jediným negatívom sú vysoké ceny, ktoré nútia k šetrnému spôsobu života aj solídne zarábajúcemu športovcovi. Pravidelné posedenia pri fondue v luxusných reštauráciách sú preto pre Gernáta tabu.
„Väčšinou nám varí manželka. Život vo Švajčiarsku je drahý a ak by sme chodili každý deň do reštaurácií, tak by to bolo náročné. Obed totiž vyjde aj na 50 eur. Máme navyše malú dcérku a manželka tak radšej predvarí na pár dní a máme to, čo nám chutí. Samozrejme, raz za čas vybehneme na nejaký steak, alebo podobne obľúbené jedlo. Máme radi aj švajčiarske syry, ale inak sme zástancami našej tradičnej kuchyne,“ dodal s úsmevom reprezentačný obranca Martin Gernát.
