Mark Aubry. Foto Ján Súkup
BRATISLAVA (SZĽH, štu) – Vo štvrtok sa v Bratislave začal unikátny I. Európsky medzinárodný kongres hokejovej medicíny, nad ktorým drží ochrannú ruku SZĽH s podporou IIHF. Okrem popredných slovenských a českých odborníkov sa na podujatí zúčastňujú lekári, fyzioterapeuti či iní činovníci dôležití v hokeji, z ďalších deviatich krajín. Headlinerom kongresu je kanadský lekár Mark Aubry, ktorý je šéfom Zdravotnej komisie IIHF a zároveň šéflekárom kanadskej hokejovej federácie i tímu NHL Ottawa Senators. V Bratislave ukázal svoje know-how pri otrasoch mozgu či iných najbežnejších zraneniach v ľadovom hokeji. Nad pozvánkou zo slovenskej strany neuvažoval ani sekundu. „Moje vzťahy sú voči slovenskému hokeju veľmi pozitívne, takže nebol dôvod aby som toto pozvanie odmietol,“ povedal rešpektovaný Mark Aubry, ktorý získal na skončených majstrovstvách sveta v hokeji v Minsku cenu Paula Loicqa.
Ako dlho sa venujete medicíne v hokeji a v IIHF?
„Pre zdravotnú komisiu IIHF pracujem od roku 1994 a ako jej šéf som od roku 1998. Posledných dvanásť rokov som pôsobil aj pri klube NHL Ottawa Senators.“
To ste sa museli stretnúť s radom slovenských hokejistov, ktorí v tomto klube v tom období pôsobili.
„Kto by na nich mohol zabudnúť? Mal som tú česť robiť s veľkými hokejovými hviezdami z vašej krajiny, ktoré obliekali ottawský dres. Skvelí chlapci, s ktorými sa dalo bez problémov vyjsť. Či to bol Zdeno Chára, Peter Bondra, Marián Hossa alebo Andrej Meszároš. Všetko chlapci na jednotku s hviezdičkou. Bezproblémoví a milí. Teraz v tíme „senátorov“ ale žiadni Slováci nepôsobia.“
Prichádzate so slovenskými hokejistami do kontaktu počas svetových šampionátov všetkých vekových kategórií často?
„Pochopiteľne. Veď na toľkých turnajoch, ktoré sa počas sezóny hrajú, by bolo nemožné nestretnúť ich. Či je to na dopingových kontrolách alebo aj pri zraneniach, ktoré veľké turnaje neobchádzajú. Samozrejme, stretávame sa aj s lekármi, trénermi či fyzioterapeutmi vašich reprezentácií. Sú to všetko úžasní ľudia s veľkým zanietením pre hokej.“
Špecializujete sa na otrasy mozgov v hokeji. Kde je podľa vás najväčší problém pri jeho vzniku počas hry?
„Je to veľmi častá otázka, ktorú dostávam, ale zároveň logická. Hokej je dynamický a rýchlo sa vyvíja. Hráči sú v dnešnej dobe väčší, rýchlejší a hlavne tvrdší. Nebezpečenstvo tvrdých stretov si často odnáša hlava. V minulosti boli hokejisti pomalší a hrali viac technicky. Niektorí dokonca nenosili ani helmy. Paradoxne, v tom období bol hokej oveľa bezpečnejší, ako teraz, keď sú hráči odetí ako rytieri. Dnes je v hokeji veľa stretov a aj úderov na hlavu. Aj keď je v pravidlách ukotvené, že ataky na hlavu sú tvrdo trestané, nevyhnete sa tomu. Hráči sa síce tvária, že to chápu, ale často to tak nie je. Súper jednoducho dostane tvrdý úder do hlavy.“
Mení sa aj ich myslenie, že víťazstvo je dôležité za každú cenu?
„Túžba vyhrať je obrovská. Súperi sa určite nechcú navzájom zraniť a robia to, čo musia. Zrážajú sa a bodyčekujú. Nárazy na hlavu sú len časťou fyzických stretov. Aj keď sa pravidlo pri úderoch pritvrdilo v posledných štyroch alebo piatich rokoch, stále existujú. Hlavne v nižších vekových kategóriách. Tam sú tieto kolízie časté. Len v posledných dvoch rokoch sme mali veľa takých prípadov v juniorských či dorasteneckých kategóriách.“
I. Európsky kongres hokejovej medíciny v Bratislave otvoril Igor Nemeček.
Myslíte, že hráčom chýba rešpekt pred súperom?
„Takto by som to až nebral. Rešpekt u hokejistov existuje, ale nie v takej miere, ako by mal byť. Často sa stáva, že tvrdý úder inkasuje hráč, ktorý to očakáva minimálne. Vtedy je to hotová katastrofa. Výsledok zrážky sa končí často zranením a spomínaným otrasom mozgu. Čistý bodyček je pekný, ale musíme zmeniť myslenie, že bodyček, ktorého výsledkom je zranenie, na ľad nepatrí.“
Je podľa vás chybou, že hlavne hráči, ktorí sú v NHL v nižších formáciách, urýchľujú návrat na ľad?
„V prvom rade máme rad pohovorov s hráčmi, trénermi, generálnymi manažérmi klubov ale aj vlastníkmi, aby neurýchľovali návrat hráčov po otrase mozgu na ľad. V súčasnosti sú pravidlá v NHL pre návrat takýchto hokejistov na ľad tak striktné, že jednotlivec po otrase mozgu sa bez toho, aby sme si boli istí jeho stopercentným zdravotným stavom, do hry nevrátil. Je to kopec komplexných testov. Až po nich si môžeme byť istí, že zranený hokejista môže opäť začať hrať. V posledných dvoch rokoch je dĺžka hráčov pri návrate po otrase mozgu dlhšia, ako v minulosti.“
Transport zraneného hráča z ľadu. Vyskúšali si ho Martin Hrnčár či Michal Hrtús.
Aké sú najčastejšie symptómy otrasu mozgu?
„Najskôr je to ťažkopádne a nekoordinované sa dvíhanie z ľadu. Podobne, ako utrpel toto zranenie váš Tomáš Kopecký v Soči. Potom je to točenie hlavy a krátkodobá strata pamäte. V čase zranenia je hráč v inom svete a nevníma. Pri takýchto zraneniach vieme na mieste po skúsenostiach určiť, že ide práve o otras mozgu až s 95-percentnou istotou. Je len málo takých prípadov, že by išlo o niečo iné. Testy sú tak prísne a prepracované, že vrátiť sa ešte počas inkriminovaného zápasu do hry, je len veľmi málo pravdepodobné. To nikto nebude riskovať.“
Každý prípad je individuálny. Aká je dĺžka liečby otrasov mozgov pri hokejistoch?
„Máte pravdu. Všetko je v jednotlivých prípadoch iné. Nielen rozsah zranenia, ale aj diagnostika. Väčšinou sa hráči dostanú z problémov od siedmich do desiatich dní. Ak je zranenie vážnejšie, je to dlhšie. Niektorí sa vrátia do hry rýchlejšie, ale sú prípady, keď sú mimo hry aj tri mesiace či celý rok.“
Ako sa vám páči bratislavský kongres?
„Je to zorganizované na špičkovej úrovni, ale vedel som, že to bude takto. Slovákov, ktorých poznám, majú veľký zápal pre hokej a bol som si istý tým, že to bude výborné. Podmienky, ale aj odborníci, ktorí prednášali na tomto kongrese, hokeju rozumejú. Ďakujem veľmi pekne, že som dostal pozvánku na takéto podujatie. Každý, kto sa na ňom zúčastní, určite odíde s množstvom nových poznatkov.“
