Viac ako desiatka skautov na čele s hlavným vyhľadávačom talentov Detroitu Red Wings, štvornásobným víťazom Stanleyho pohára, majstrom sveta i víťazom Svetového pohára Krisom Draperom si nenechala ujsť zápas Tipos Extraligy medzi Slovanom Bratislava a HK Nitra (3:4). Pozorne sledovali predovšetkým nitrianskeho obrancu Šimona Nemca, výkonom ich upútal aj jeho rovesník v tíme Adam Sýkora.
Meno Adama Sýkoru sa v poznámkach skautov klubov NHL začína objavovať čoraz častejšie. V nitrianskom drese dostával odchovanec piešťanského hokeja prvé šance v minulej sezóne, v tejto je stabilnou súčasťou A-mužstva. Za „corgoňov“ odohral v ročníku všetkých pätnásť stretnutí, pri bratislavskej výhre si pripísal do štatistík štvrtý kanadský bod (1+3).
„Na Slovane sa nevyhráva každý deň, preto mám veľkú radosť,“ začal rozhovor sedemnásťročný mladík. „Uvedomujem si, že v sedemnástich rokoch mám možnosť ukázať sa v zápasoch. Na ľade sa snažím plniť úlohy, ktoré som dostal od trénerov. Pri ich plnení robím len to, čo viem.“
Za sebou má úspešný víkend. Jeho Nitra vyhrala v piatok v Nových Zámkoch 4:1, v nedeľu na Slovane 4:3. Sýkora v prvom zápase strelil svoj premiérový extraligový gól, v druhom asistoval pri víťaznom, aj keď ho mal pôvodne on na hokejke. Jeho pokus zostal zblokovaný, ale z pokračujúceho závaru sa už Róbert Varga nemýlil.
„Puk za premiérový gól mám schovaný. Z Bratislavy idem domov do Ratnoviec a vystavím si ho do vitríny,“ ozrejmoval spokojným hlasom.
V zápasoch po ľade doslova lieta. Aktívnym korčuľovaním potláča fyzický hendikep oproti starším súperom a je pre nich nepríjemným protihráčom. Výborne pracuje rukami, aj na bratislavskom ľade vybojoval vďaka svojej práci viacero, niekedy už aj stratených pukov. „Nechcem na ľade vypustiť žiadnu sekundu. Snažím sa rýchlo korčuľovať, hrať do tela. Je to jedna z mojich úloh,“ priznáva.
V jednom z treťotretinových súbojov sa pri mantineli stretol s kapitánom Slovana Michalom Sersenom. Obaja boli chvíľu do seba zakliesnení, Sýkora potom zdvihol hlavu a keď videl, s kým sa zrazil, odkorčuľoval a pokračoval v hre. „Nebolo v tom nič iné ako to, že puk už bol inde. Súboje sa síce snažím dohrávať, ale nie po čase, aby som zbytočne neoslaboval tím,“ vyvrátil syn bývalého hokejistu Romana Sýkoru teóriu, že by uhol z úcty k oveľa staršiemu súperovi. Otec i starý otec ho sledovali aj z tribún Zimného štadióna Ondreja Nepelu.
Okrem nich si poznámky o jeho hre zapisovali aj prítomní skauti. Svojou hrou ich určite upútal. „Viem, že sa chodia pozerať predovšetkým na Šimona Nemca. Snažím sa tým nezaoberať, hrám svoju hru,“ povedal.
V kabíne Nitry o prítomnosti skautov vedeli. Starší hokejisti pred duelom upokojovali Šimona Nemca i Adama Sýkoru, aby hrali svoju hru a nezaoberali sa návštevou. „Adam to zvládol a výrazne prispel k nášmu víťazstvu. Každý hokejista sa s pribúdajúcim vekom učí hrať pod tlakom i pred nejakou návštevou. Je však pravda, že každý to vníma inak. Ak si Adam na tieto momenty zvykne, bude brať aj takého zápasy ako každý iný,“ uviedol smerom k Sýkorovi útočník Samuel Buček, ktorý sedí vedľa mladého spoluhráča v kabíne.
Dvadsaťdvaročný útočník poskytuje o päť rokov mladšiemu útočníkovi v kabíne cenné rady. „Je super, že sedím vedľa Sama. Často sa ho pýtam na mnohé hokejové veci, aj na to, aké má rituály. Vysvetľuje mi, čo mám v ktorých situáciách robiť,“ prezradil Sýkora.
„Adam je mladý šikovný chlapec, má veľký potenciál pred sebou. Je to len na ňom, či ho naplní. Má dosť veľa otázok. Nie som taký starý, ale s nadsázkou sa cítim ako jeho otec. Vidím na ňom, že na sebe tvrdo pracuje, do tréningov i zápasov dáva veľa energie. Je radosť sa naňho pozerať,“ vyslovil sa na tému spoluhráča Samuel Buček.
Sýkora si veľmi váži šancu, ktorú dostal v Nitre. Vo vyjadreniach zostáva naďalej pokorný a skromný. Podľa jeho slov chce stále na sebe tvrdo pracovať, aby nezaspal na vavrínoch. „Pred sezónou mi v Nitre povedali, že budem hrať štvrtého centra. Hlavu som si nenastavil tak, že to je moje momentálne moje maximum. Snažím sa byť každý deň lepší a lepší. Vážim si, že teraz môžem byť v tretej formácii,“ priznal Sýkora, ktorý stále nastupuje na zápasy s košíkom na prilbe.
Návrat do dorasteneckej ligy, ktorú by mohol ešte hrať, si už nevie ani predstaviť. „Do juniorky ešte áno, ale do dorasteneckej ligy by to bol z mužskej súťaže už veľký skok. Mužský hokej je úplne iný,“ dodal Adam Sýkora.
