Hovorí sa, že keď neviete odpovedať na otázku o niektorom ofenzívnom rekorde NHL, stačí povedať meno Wayne Gretzky. S veľkou pravdepodobnosťou bude totiž práve The Great One jeho držiteľom. V utorok 26. januára legenda svetového hokeja oslavuje šesťdesiate narodeniny.
Ani dnes v čase Sidneyho Crosbyho, Alexandra Ovečkina či Connora McDavida nikto nepochybuje o tom, že najlepším hokejistom všetkých čias je Wayne Gretzky. Mýtmi ovenčený Kanaďan je jednoducho najlepší. Jeho 894 gólov a 2857 je v štatistikách NHL ako neprekonateľný horský masív. O jeho výnimočnosti svedčí aj fakt, že nazbieral viac asistencií (1963) ako druhý najproduktívnejší hokejista histórie Jaromír Jágr kanadských bodov (1921), Celkovo je držiteľom 61 rekordov NHL. V zbierke úspechov má Gretzky okrem štyroch Stanleyho pohárov a deviatich Hartových trofejí pre najužitočnejšieho hráča aj deväť ocenení Arta Rossa pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti NHL, päťkrát sa stal jej najlepším strelcom, päťkrát získal trofej Lady Byngovej pre najslušnejšieho hráča a dvakrát sa stal najužitočnejším hráčom play-off.
Chlapec z mestečka Brantford v provincii Ontario mal skvelú intuíciu a vždy vedel byť na správnom mieste. Aj keď chvíľami pôsobil nenápadne, súperi museli byť v strehu. „Bol oveľa inteligentnejší ako ostatní hráči. Zatiaľ čo oni vynakladali množstvo energie, aby jeden druhému vyrazili zopár zubov, on už korčuľoval okolo, krúžil a analyzoval situáciu,“ opísal Gretzkého jeho bývalý tréner zo slávnej edmontonskej dynastie Glen Sather.
Rôznym prirovnaniam na svoju adresu sa Gretzky len smial. Za svoje hokejové umenie neustále ďakoval svojmu otcovi Walterovi, ktorý ho od malička podroboval tvrdému drilu. Mnohí tvrdili, že na malom Waynovi si liečil svoje komplexy, keďže miloval hokej a do NHL nikdy neprerazil. Za domom postavil synovi klzisko s ľadom, na ktorom vštepoval talentovanému synovi základy hokejovej abecedy. Už krátko po raňajkách ešte pred odchodom do školy korčuľoval na ľade, po vyučovaní tam bol opäť. A vonku bol dovtedy, kým ho mama nezavolala na večeru. Niekedy sa najedol len v korčuliach a ešte išiel na chvíľu na ľad legendárneho Wallyho Colisea, ako pomenovali klzisko po jeho otcovi. Ten ho pozoroval z pohodlia izby, občas otvoril okno a dal mu pokyny.
„Niektorí tvrdia, že som mal šiesty zmysel... Je to poriadna hlúposť. Jednoducho som sa naučil odhadnúť, čo sa v najbližšej chvíli stane na ľade. Schopnosť predvídať sa dá naučiť.
Vďaka neobyčajnej usilovnosti, veľkej vášni a predovšetkým pokore sa Wayne Gretzky premenil na športovú legendu, zberateľa trofejí a rekordéra NHL. Neustále sa počas kariéry riadil radou od otca, aby bol vždy tam, kde bude smerovať puk a nie tam, kde sa práve nachádza. „Niektorí tvrdia, že som mal šiesty zmysel... Je to poriadna hlúposť. Jednoducho som sa naučil odhadnúť, čo sa v najbližšej chvíli stane na ľade. Schopnosť predvídať sa dá naučiť. Mne veľmi pomohol môj otec,“ napísal vo svojej autobiografii muž, ktorého predkovia prišli do Severnej Ameriky z poľsko-bieloruského pohraničia v roku 1917. Jeho dedo Terentij Greckij volal vnuka Váňa.
Už ako šesťročný žiaril medzi jedenásťročnými chlapcami, ako desaťročný v 69 stretnutiach strelil v drese Brantfordu Nadrofsky neuveriteľných 378 gólov. Už v detstve ho porovnávali s Gordiem Howeom, ktorý bol jeho vzorom. Raz sa nechal podľa neho aj ostrihať. „Sledovať jeho umenie bol pôžitok pre každého, kto miluje hokej. Som rád, že moje rekordy prekonal práve on. Pomyselná pochodeň je v správnych rukách,“ konštatoval Howe po Gretzkého konci kariéry.
Keď prišiel do tímu OHL Sault Ste. Marie, chcel nosiť na drese deviatku. Keďže bola obsadená Brianom Gualazzim, skúsil najskôr devätnástku, neskôr štrnástku. Na radu trénera Muzza McPhersona si zobral dve deviatky a 18. novembra 1977 sa na ľade tímu Niagara Falls Flyers zrodila legenda čísla 99.
Pokrstil ho hetrikom a odvtedy si začal pripisovať jeden rekord za druhým. Mnohí čakali, že po presune Edmontonu z WHA do NHL bolestivo narazí. Plachý talent totiž nevynikal fyzickými parametrami. V začiatkom v NHL vážil len 73 kilogramov, ligový priemer bol o desať kilogramov viac. Medzi svalnatými hokejistami, z ktorých mnohí radi používali hokejku ako drevorubačskú sekeru, vyzeral akoby z iného sveta. Všetky ofenzívne hviezdy ligy však napokon len s úctou vzhliadajú k jeho číslam. Vďaka neprekonateľnej schopnosti čítať hru v jednej sezóne dosiahol 92 gólov, v inej zasa 215 kanadských bodov. Len on dokázal prihrať za jeden ročník na 163 presných zásahov svojho mužstva či štyrikrát sa dostať cez hranicu 200 bodov v ročníku. Vynikal aj vďaka neskutočnej výdrži a nadpriemernej schopnosti obnovovať energiu. Vďaka predvídavosti vyzrel na každého, kto ho chcel prilepiť na mantinel. A keď už sa niekto k superhviezde priblížil, okamžite mu to dali pocítiť jeho bodyguardi na ľade.
„So svojou štíhlou postavou som sa dokázal vyhýbať vážnym kolíziám. Už od juniorských čias som hral proti silným hráčom, preto som sa naučil, ako s nimi vyhrávať súboje. V tomto mi veľmi pomáhali spoluhráči, ktorí mi vytvárali priestor,“ poznamenal Gretzky vo svojom životopise.
Keď v auguste 1988 oznámil odchod z Oilers a nečakane sa stal súčasťou výmeny do Los Angeles Kings nastal v Edmontone šok a v uliciach mesta chaos. Nahnevané tlupy fanúšikov pochodovali po uliciach s hokejkami, na ktorých mali zavesených panákov podobných majiteľovi Oilers Petrovi Pocklingtonovi. Členovia kanadského parlamentu navrhovali štátom nariadené zrušenie výmeny.
NEZÍSKANÉ OLYMPIJSKÉ ZLATO HO PORIADNE HNEVALO
V NHL sa hokejista, ktorého zdobila aj typická ľahká prilba značky Jofa a jeho kancelária bola za bránkou. odkiaľ vyslal 40 percent svojich gólových prihrávok spoluhráčom, stal s Edmontonom štyrikrát víťazom Stanleyho pohára a presadil sa aj na Kanadskom pohári, ale na majstrovstvách sveta či zimných olympijských hrách sa tímového úspechu nedočkal. Na svetovom šampionáte hral iba raz, v roku 1982 vo Fínsku získal bronz.
Sen o zlate z olympiády mu zasa zobrali v Nagane 1998 v semifinálovom nájazdovom rozstrele Česi. Poriadne ho to škrelo, ani po rokoch sa nechcel v dokumente Nagano Tapes vrátiť v spomienkach k japonskému turnaju. Zlata sa dočkal ako riaditeľ kanadskej reprezentácie o štyri roky neskôr na zimných olympijských hrách v Salt Lake City. V roku 2010 potom v Edmontone zapaľoval olympijský oheň.
Na Gretzkého skvelej kariére nie je čo kritizovať. Jeho rekordy a míľniky sú väčšinou neprekonateľné. Nevyšla mu len trénerská štácia vo Phoenixu.
ŠŤASTNÝ S GRETZKÝM V REPREZENTAČNEJ ŠATNI, LIBA V KLUBOVEJ
Nie je veľa Slovákov, ktorí boli počas kariéry v jednej šatni s The Great One. V roku 1984 sa Peter Šťastný dostal do nominácie Kanady na Kanadský pohár. Súčasťou reprezentácie javorového listu bol aj Gretzky. Už vtedy bol hviezdou a stal sa najproduktívnejším hráčom turnaja. Kým komentátori vo vtedajšom Československu vynášali Gretzkého do nebies, bratislavského rodáka prehliadali a v prenosoch nespomínali.
V roku 1988 sa do NHL dostal Igor Liba a cez Minnesotu a New York Rangers sa ocitol po boku hviezdneho hráča s číslom 99 v Los Angeles. Pri výjazdoch na klziská súperov s Kanaďanom dokonca býval v jednej izbe. Pred oslavou svojej šesťdesiatky Liba priznal, že v kabíne Kings po zápasoch nechýbalo ani pivo, ale Gretzky si ho nikdy nedal. „Až raz... Podarilo sa mi ho vytiahnuť na pivo v čase, keď bolo finále Superbowlu. Vtedy celá Amerika sedí buď doma, alebo v krčmách a sleduje zápas. Spolu sme išli do podniku a sledovali. Dal si aj on trošku piva. Ale s ním bolo ťažko. Na každom kroku ho prenasledovali.Aj v kabíne. Všetci šli do autobusu spredu, on zozadu, aby sa fanúšikovia nebláznili. Aj sa stalo, že som ho zatajoval v izbe. Mal príliš organizovaný život. Ráno vstal, dostal papier, čo ho čaká a čo má robiť. Na jednej strane fajn život, na druhej príliš hektický. Vždy musel byť v permanencii, každý ho chcel fotiť, natáčať s ním reklamy. Náročné,“ hovoril v rozhovore pre HockeySlovakia Igor Liba. S kamarátom Waynom sa od odchodu zo zámoria nikdy viac osobne nestretol. Vždy však žoviálne tvrdil, že nie on hrával v jednom mužstve s Gretzkým, ale to Gretzky mal tú česť hrávať s Libom...
BONDRA I ŠVEHLA S LEGENDOU NA ZÁPASE HVIEZD, RADIVOJEVIČ V TRÉNINGU
V roku 1997 sa po presune Gretzkého krížom cez USA z Los Angeles do New York Rangers ocitli s útočníkom v jednej šatni počas Zápasu hviezd NHL aj obranca Floridy Róbert Švehla a útočník Washingtonu Peter Bondra a spoločne s ním prispeli k víťazstvu výberu Východnej konferencie nad Západnou 11:7.
Po skončení kariéry v roku 1999 sa do diania NHL vrátil po dvoch rokoch, keď sa stal vlastníkom klubu Phoenix Coyotes, ktorý v rokoch 2005 až 2009 viedol aj ako tréner. Od roku 2015 figuruje ako jeden z majiteľov Edmontonu Oilers. Práve počas misie v arizonskej púšti sa s Gretzky na ľade v jednom útoku stretol aj Branko Radivojevič. Nebolo to však v oficiálnom zápase.
„Málokto vie, že Wayne Gretzky, vtedy majiteľ Phoenixu, reálne rozmýšľal o návrate k hraniu. Zrejme ho inšpiroval Mario Lemieux, ktorý sa tiež vrátil späť na súťažný ľad. Aj Wayna to naň ťahalo, hoci príliš o návrate nehovoril. Ale nastúpil s nami do kempu a bol som s ním v útoku. Ja, Gretzky a Darcy Hordichuk. Napokon jeho návrat padol, no boli to skvelé chvíle. Wayne je férový chlapík. Vždy som mal pred ním veľký rešpekt, no viackrát sme sa výživne porozprávali. Mladších chlapcov v mužstve vrátane mňa dokonca zvykol brávať na večere,“ spomínal si pred dvoma rokmi v rozhovore pre denník Šport Branko Radivojevič.
