Reprezentačná cesta Zdena Cháru: Od 3XL oblečenia cez líderstvo, rešpekt a charizmu k dvom strieborným medailám

BRATISLAVA (SZĽH) – Zdeno Chára sa rozlúčil s aktívnou hráčskou kariérou. V základnej časti NHL odohral 1680 zápasov s bilanciou 209 gólov a 471 asistencií. V roku 2011 doviedol Boston Bruins v role kapitána k zisku Stanleyho pohára. Stal sa veľkou osobnosťou nielen slovenského, ale aj svetového a zámorského hokeja. Takmer tri desaťročia ovplyvňoval jeho vývoj svojím správaním, vzorným prístupom a charizmatickým vystupovaním. Dosiahol mnoho míľnikov, prekonal viacero rekordov. Ešte počas aktívnej hráčskej kariéry nadobudol status hokejovej legendy. Po nej nadobudne, nepochybne, ďalšie významné cti a honory. Dozaista aj v Slovenskom zväze ľadového hokeja, ktorý si nesmierne váži jeho prínos pre národný tím, hokejové hnutie aj šport v celej krajine. Štyridsaťpäťročný obranca patril k veľkým pilierom reprezentačného mužstva v jeho úspešnej medailovej ére. Pre Slovensko vybojoval dva strieborné kovy na MS 2000 v Petrohrade a MS 2012 v Helsinkách. Teraz nastal čas pripomenúť si jeho éru v najcennejšom drese.  

Ešte predtým adresujeme Zdenovi Chárovi náš obdiv. Pred jeho bohatým hokejovým životopisom, ktorý presiahol hranice športového sveta, snímame klobúk a vyslovujeme úprimné poďakovanie za všetko, čo urobil pre slovenský hokej. Za národný tím odohral 86 zápasov, v ktorých strelil 9 gólov. „Zdenovi Chárovi úprimne gratulujeme k bohatej a skvelej hokejovej kariére. Počas 25-ročnej anabázy v NHL sa stal symbolom úspechu vďaka svojmu pracovitému, zodpovednému a oddanému prístupu. Veľmi si ceníme jeho záujem a ochotu reprezentovať Slovensko, o čom svedčí účasť na siedmich majstrovstvách sveta, jednom Svetovom pohári a troch zimných olympijských hrách. Podieľal sa na zisku dvoch strieborných medailí, najskôr na MS 2000 v Petrohrade a o dvanásť rokov neskôr na MS 2012, kde doviedol mužstvo k úspechu v pozícii kapitána. Jeho výnimočnosť podčiarkuje aj šesť prvenstiev v ankete Zlatý puk, respektíve Hokejista roka. Za mimoriadny prínos pre slovenský hokej Zdenovi Chárovi úprimne ďakujeme a v živote po kariére mu želáme veľa šťastných chvíľ so svojou rodinou.“

Odložená reprezentačná premiéra

Do zámoria odišiel ako 19-ročný na konci leta roku 1996. Je všeobecne známe, že mnohí mu nepredpovedali ani dlhú, ani úspešnú hokejovú kariéru. Traduje sa veľa príbehov. Najviac azda ten, ako ho pre nadštandardnú výšku posielali z ľadu pod basketbalové koše. Neprajné výroky mladého Zdena posilnili natoľko, že v roku 1996 – po drafte, v ktorom po ňom v 3. kole z 56. miesta siahli New York Islanders – odišiel do tímu Prince George Cougars, pôsobiacom v mládežníckej súťaži WHL. V tých časoch o nej na Slovensko prichádzali chýry ako o juniorskej verzii NHL.

Do nej Zdeno napokon aj nakukol. A keby len to...

Bol 19. november 1997, keď „ostrovania“ vytiahli Cháru z farmárskeho tímu v Kentucky do mužstva, v ktorom žiaril jeho krajan Žigmund Pálffy a dožičili mu profiligový debut. V ten istý deň, proti Detroitu Red Wings, s triumfom 3:2. Zdeno si pripísal dve plusky.

Na konci sezóny 1997/98 sa čakalo, že 21-ročný urastený obranca posilní Slovensko na MS 1998 vo Švajčiarsku. Už na tom s trénerom Jánom Šterbákom boli dohodnutí. Vtedajšie vedenie Islanders zaslalo fax do sídla zväzu, že Chára je zranený a potrebuje viacdňovú liečbu. Zakrátko sa objavil v zápase Kentucky v AHL. To do play-off farmáskej súťaže nepostúpilo. Ale ani Zdeno Chára sa šampionát nedostavil. Na premiérový štart za národným tím si musel počkať ešte rok.

32 štichmi k ochrane všetkých bez krytu

Pred MS 1999 v Nórsku to už bola iná pesnička. V sezóne 1998/99 sa trenčiansky rodák postupne udomácnil v zostave Islanders. Zaujímavé je, že v tom ročníku takmer prišiel o oko. Skoro ho oň pripravil Jason Allison v zápase newyorčanov s Bostonom, Chárovým neskorším hokejovým domovom. Po podrazení stratil nad sebou kontrolu tak, že mu korčuľa vystrelila do tváre vysokánskeho Slováka. Výsledkom bolo 32 štichov. Krv sa liala po ľadovej ploche. „Bolo to naozaj zlé. Niektorých chlapcov to vystrašilo natoľko, že od tohto momentu začali nosiť ochranné kryty na prilbách,“ vravel Chára pre zámorské médiá. S nadhľadom dnes môžeme konštatovať, že Zdeno Chára bol azda inšpiráciou, azda hybnou silou pre tých, ktorí plexisklo dovtedy odmietali.

Obeťou bol slovenský zadák pred prvým reprezentačným štartom ešte raz. Začiatkom marca 1999 ho poriadne sekol ruský útočník Sergej Fiodorov, ktorý za nešetrný zákrok vyfasoval pokusu 387-tisíc dolárov.

Prvé MS, prvý gól

Konečne sme sa dopracovali k Zdenovmu debutu v národnom tíme. Tri týždne pred príchodom na Slovensko si ešte vychutnával ovácie pre nestarnúceho Wayna Gretzkého, ktorý v drese Rangers práve proti Islanders strelil svoj 1072. gól v profiligovom dianí, čím prekonal ďalšiu legendu Gordieho Howa. Potom Chára dorazil do Zvolena. Slovenský tím finišoval s prípravou na šampionát v Nórsku. Čakalo ho ešte posledné prípravné vystúpenie proti Bielorusku. S Chárom v zostave uhrali Slováci 26. apríla 1999 remízu 1:1. Zdeno mal podiel na jedinom slovenskom zásahu, v 26. minúte efektívne zaclonil pred bránkou pri strele Ľubomíra Sekeráša. S ním začínala legenda v obrannom páre za národný tím.

Mimochodom, Slováci na MS 1999 obsadili 7. priečku. Nepostúpili z nadstavbovej skupiny po prehrách so Švédskom a Českom, respektíve remízou s Ruskom. Proti zbornej strelil Zdeno svoj prvý reprezentačný gól po výbornej orientácii a zakončení v skrumáži pred bránkou.

Strieborný Petrohrad

O rok nato nový tréner mužskej reprezentácie Ján Filc už v polovici apríla vedel, že Zdeno Chára z New Yorku Islanders dofrčí na svetový šampionát. Do Petrohradu sa veľmi tešil. „Verím, že sa mi bude dariť rovnako ako v Nórsku. S tým, že by sme mohli dosiahnuť výraznejší výsledok. Samozrejme, každý hokejista by mal túžiť po zlate, no, uvidíme... Neviem síce, s kým budeme hrať, ale hlavne že budem pri tom,“citovala agentúra TASR jeho slová.

Zdeno bol pri tom. Bol pri historickom zisku prvej medaily, ktorú slovenská hokejová reprezentácia vybojovala v ére samostatnosti. Po finálovej prehre 3:5 s Čechmi mala strieborný lesk.

V Petrohrade sa vytvorila skutočne výnimočná slovenská partia. Žičlivá, prajná, charizmatická a skromná. Presne taká, ktorá má medailové predpoklady. Zdeno Chára bol jej súčasťou a potvrdzoval predchádzajúce slová. Vynikal najmä skromnosťou. Budil záujem ruských médií, ale nenechal sa dotlačiť do veľkohubých vyhlásení. Vždy nadraďoval tímový záujem nad individuálny. Či to boli otázky na reprezentáciu, či na klubové pôsobenie v NHL, či ohľadom zálusku na Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu v sezóne. Mimochodom, v roku 2009 ju naozaj získal.

„Som hrdý, že som mohol reprezentovať Slovensko v takom skvelom kolektíve, ktorému k zisku zlatej medaily chýbal len kúsok šťastia,“ vravel po finále Chára,

Oblek ako uliaty, 3XL odev nemali

Do národného tímu zamieril Zdeno Chára aj v apríli 2001, pripravujúc sa na MS v Nemecku. Slovenské médiá v tom čase písali, že trénerovi Jánovi Filcovi sa formuje mužstvo, ktoré údajne nebude mať hviezdne maniere, čo je pre tvorbu partie vo vnútri kabíny veľká výhoda. 

Tesne pred šampionátom sa stalo čosi výnimočné. Urastenému Zdeno Chárovi sadol oblek, ktorý dostal ako člen národného tímu, ako uliaty. „Konečne mi nejaký sedí. Doteraz som na oblek nikdy nemal šťastie,“ vravel s nadhľadom. Horšie to bolo so šampionátovým odevom pre hráčov. Kožená bunda so štátnym znakom, rolák a šušťaky nemali požadovanú veľkosť pre obrie telo obrieho človeka. „Ešte v júli minulého roka sme mu prozreteľne objednali jednu sadu vo veľkosti XXXL. Nejako na Zdena zabudli,“ referoval manažér slovenskej výpravy Igor Nemeček.

Po vtipných momentoch prišla veľká pocta. 27. apríla 2001. Hádajte, komu zvolil tréner Ján Filc do rúk kapitánske céčko? Zdenovi. Slováci pod jeho vedením postúpili zo základnej skupiny do nadstavbovej, z ktorej zamierili do štvrťfinále proti Čechom. Prehrali 0:2. V siedmich dueloch si pripísal Zdeno Chára jednu asistenciu. Jeho prednosti však spočívali v iných aspektoch. V spoľahlivej defenzívnej hre, v dominancii v osobných súbojoch, v čistení bránkového priestoru a začínajúcom líderstve v kabíne.

Medailové šampionáty 2002 a 2003 Zdeno Chára vynechal pre povinnosti v play-off NHL, kam sa dvakrát za sebou prepracoval s Ottawou Senators. V národnom tíme sa objavoval len počas takzvaného Hokejového leta. Na MS 2004 do Česka však dorazil. Slováci mali zálusk na štvrtú medailu. Hrali vynikajúci hokej. Keďže šampionát sa konal na prelome apríla a mája 2004, Zdeno Chára sa počas neho vyjadroval napríklad aj k vstupu Slovenska do spoločenstva Európskej únie.

Na vtedajších MS (ale vlastne aj skôr) bol častým obranným partnerom slovenskej legendy Richard Lintner. Možno aj vďaka jeho ofenzívnym chúťkam sa Zdeno Chára dostal do role strelca. Na turnaji strelil v deviatich dueloch dva góly. Mimoriadne dôležitý bol štvrťfinálový víťazný proti Švajčiarom v 38. minúte zápasu 2:1. Vďaka Chárovmu zásahu a Demitrovmu spečateniu skóre na 3:1 šli Slováci tretíkrát v rade bojovať o medaily.

Bohužiaľ, tentoraz neúspešne. V semifinále podľahli Kanade 1:2 po kontroverznom góle súpera, ktorému predchádzal jasný faul na Jána Lašáka za jeho bránkou. V dueli o bronz Slováci podľahli USA v nájazdoch. Zdeno Chára sa stal súčasťou All Star šampionátu.

MS radšej v Juhoslávii?

Tri roky, päť vrcholných podujatí pre Zdena Cháru. Okrem MS 2004 nasledoval v septembri rovnakého roku aj Svetový pohár v Kanade, následne MS 2005 v Rakúsku, zimné olympijské hry 2006 v Turíne a MS 2007 v Rusku.

Svetový pohár 2004 nebol pre slovenský hokej úspešným podujatím. V severoamerickej základnej skupine prehrali všetky tri duely s Kanadou (1:5), USA (1:3) aj Ruskom (2:5) a vo štvrťfinále narazili na najväčšieho favorita s najtvrdším hokejom. Kanade podľahli aj druhýkrát, tentoraz 0:5. Nepomohli ani zmeny v zostave.

Zaujímavou skutočnosťou je, že Zdeno Chára hral na turnaji so zranením prsta, ktoré si privodil ešte na šampionáte na prelome apríla s májom. Hoci zranenia opantali aj jeho spoluhráčov, turnaj hodnotil obranný líder triezvo: „Našou najväčšou slabinou bola hra dopredu, zranenia nás neospravedlňujú.“

Po Svetovom pohári sa sezóna NHL nezačala pre výluku. Zdeno Chára zamieril do švédskeho Färjestadu BK, kde šokoval miestnych funkcionároch svojou extra dlhou hokejkou. V krajine „troch koruniek“ mohli mať hokejisti hokejku dlhú najviac 160 cm. Chára mal v NHL výnimku na 180 centimetrov dlhú „palicu“. Napokon to s ňou dopracoval až do finále, ale švédsky titul nezískal.

Po európskej sezóne bola účasť na MS 2005 v Rakúsku z pohľadu Zdena Cháru očakávaná. Vtedy 28-ročný bek potvrdil, že má k národnému tímu mimoriadne pozitívny vzťah a nezaváhal. Prišiel, hoci teploty v Rakúsku neboli pre hokejové vyvrcholenie sezóny priaznivé. Ľad bol všade veľmi mäkký. Organizátori dennodenne čelili kritike hokejových funkcionárov i hviezd, ktoré na ich produkte chceli hrať svetový hokej. Zdeno Chára skritizoval nekvalitný ľad decentne, Žigmund Pálffy pridal žoviálnejší výrok: „To sme mohli hrať aj v Juhoslávii!“ Nebol to najlepší šampionát. Ani pre Zdena Cháru, ani pre slovenskú reprezentáciu. Deklarovala to štvrťfinálová prehra 4:5 s Kanadou.

Spodná bielizeň ako darček pre Zdena

Inú auru mal olympijský turnaj v Turíne vo februári 2006. Tam síce nelimitovalo Zdena Cháru primalé oblečenie ako v roku 2001, ale mohla prikrátka posteľ. Aj preto mu slovenská výprava prozreteľne vopred zarezervovala predĺženú. Hviezdne mužstvo spĺňalo medailové predpoklady. Bohužiaľ, odohralo len šesť zápasov, čo nekorešpondovalo s medailovou matematikou. Základnú skupinu s piatimi zápasmi zvládlo bez straty bodu. Štvrťfinále proti Čechomnuž nie.

Predposledným šampionátom Zdena Cháru v kariére boli MS 2007 v Rusku. V stredu 10. apríla podvečer prisľúbil svoju účasť vtedajšiemu trénerovi Júliusovi Šuplerovi. Nielenže prišiel, svojou charizmou vplýval aj na ďalších hráčov, aby pomohli Slovensku na svetovom šampionáte. Po tejto informácii sa pozitívne k príletu do Moskvy postavili Miroslav Šatan, Pavol Demitra, Branko Radivojevič, Marián Hossa či Richard Zedník.

Príchod vtedy už kapitána Bostonu Bruins sprevádzal veľký spánkový deficit. Pre zlé počasie na severovýchode USA meškali interkontinentálne lety, čo poznačilo jeho presun. Rýchlo sa však vátil do formy. Dobrú náladu mu urobili aj darčeky od fanúšikov, ktoré prišli zo Slovenska ako súčasť akcie zorganizovanej Slovenskou poštou. Jedna z fanúšičiek poslala Zdenovi Chárovi zabalenú spodnú bielizeň. Škoda, že dobrá nálada tak trochu prešla Slovákov po štvrťfinálovej prehre 4:7 so Švédskom.

Bez slov

O životných sklamaniach by Zdeno Chára dokázal rozprávať lepšie. Z hokejového hľadiska však dozaista zažil moment, ktorý sa na také sklamanie podobá. Bol február 2010. Zimné olympijské hry vítal Vancouver. Reprezentačné výbery posilnili najlepší korčuliari na planéte z NHL. Nabitý slovenský káder pod vedením trénera Jána Filca hral od zápasu k zápasu lepšie a lepšie. Vo štvrťfinále po obetavom a tímovom výkone zdolal Švédsko 4:2 a postúpil do boja o medaily. V semifinále čakala na Slovákov Kanada. Slova v kabíne sa chopil práve Zdeno Chára. „Takáto možnosť možno príde raz za život. Hráme proti najsilnejšiemu súperovi na turnaji. Musíme si veriť, že ho zdoláme,“ povedal Chára médiám. Obsah motivačného príhovoru bližšie nechcel špecifikovať. 

Škoda toho zápasu. Obrovská škoda. Slováci znížili na 2:3 a v závere, pri enormnom tlaku, mohli aj vyrovnať. Neúspešne. Medaila z olympiády aj tak bola na dosah. Po dvoch tretinách súboja o bronz s Fínmi viedli Slováci 3:1. Prehrali 3:5... „Obrovské sklamanie. Ťažko hľadám slová. Nezvládli sme to z mentálnej stránky,“ líčil krátko po zápase viditeľne sklamaný Zdeno Chára. Žeby skutočne jedno z najväčších životných sklamaní?

Strieborní a všetci rovní

To Zdeno Chára netušil, že o dva roky a dva mesiace príde možnosť na nápravu. Na šampionáte v Helsinkách zavŕšil mimoriadne úspešné obdobie v kariére. Po roku 2011, v ktorom získal s Bostonom dlho očakávaný Stanleyho pohár pridal druhú medailu z majstrovstiev sveta. Od leta predtým bol pritom rozhodnutý, že v prípade vypadnutia chce ísť na MS. Nehral na domácich v roku 2011. Reprezentácia mu začala chýbať. Boston vypadol a Zdeno prišiel. Slováci hrali na MS v Helsinkách aj o udržanie sa vo svetovom rankingu v prvej osmičke, čo by znamenalo, že sa automaticky kvalifikujú na zimné olympijské hry do Soči 2014. Zdeno Chára si reprezentačnú zodpovednosť veľmi dobre uvedomoval. A hoci v zámorí silneli hlasy, aby aj vzhľadom na svoj zdravotný stav do Helsínk necestoval, uňho zvíťazil vzťah k slovenskému hokeju a národnému tímu. „Keď som v klube vysvetlil situáciu, v akej momentálne sme z hľadiska reprezentácie, moje rozhodnutie cestovať na šampionát podporili,“ znelo z úst Cháru.

Iste si na ten šampionát pamätáte. Vladimír Vůjtek starší prvýkrát na scéne MS ako tréner Slovenska, skvelý Ján Laco v bránke, nestarnúci Miro Šatan, výborná tímová partia. Do toho  ideálna prímes v podobe kapitána Zdena Cháru, ktorý nastavil smerovanie kabíny veľmi jasne. „Nechcel som, aby sa niekto ku mne správal bojazlivo či zakríknuto. Od začiatku som povedal, že tu sme si všetci rovní bez ohľadu na to, kto čo dosiahol a kto sa ako volá,“ zdôraznil Chára. Štvrťfinálová výhra nad Kanadou, semifinálová nad Českom. Vo finále síce prišla prehra s Ruskom, ale čakanie na medailu sa skončilo. Po deviatich rokoch. Opäť v Helsinkách, kde Slováci v roku 2003 získali bronz. Vtedy bez Zdena, teraz s legendou na čele.

Bodka

Zimné olympijské hry v Soči 2014 slovenskej reprezentácii nevyšli. Po zmene herného formátu olympijských turnajov absolvovala len základnú skupinu s rozpačitým prejavom – herným i výsledkovým – a napokon jediný duel play-off. Takzvanú kvalifikáciu o štvrťfinále, v ktorej nestačili na Česko 3:5. Obsadili 11. pozíciu.

„Je to pre nás sklamanie. Nikto nechcel takýto koniec. Všetci sme verili, že mužstvo má na viac. Je to veľká škoda,“ vravel Zdeno Chára 18. februára 2014 v mixzóne. Vtedy ešte nemohol tušiť, že najmä vplyvom športových okolností má na sebe reprezentačný dres naposledy...