BRATISLAVA (SZĽH) – Zápas sa odohráva na ľade, ale aj fyzická pripravenosť má v hokeji svoje opodstatnenie. Aj z toho dôvodu podstúpili dva tucty slovenských hokejových reprezentantov do osemnásť rokov v priebehu októbra komplexné testovanie v Národnom športovom centre, kde absolvovali batériu testov podobnú, akú absolvujú hráči napríklad aj na NHL Scouting Combine.
V minulosti takéto komplexné testovanie reprezentantov bežné nebolo. Ako však doba pokročila, tak sa čoraz detailnejšie analyzuje u hokejistov aj ich príprava mimo ľadu a jej následný dopad na výkony na ľade. Samozrejme, na výsledky testovania sa nemožno nazerať izolovanie, čoho si je vedomý aj hlavný tréner reprezentačnej „osemnástky“ Viliam Čacho.
„Jedna vec je, že určite sa nikdy na základe testov nerobí nominácia. Na druhej strane, je to veľmi dobrý prostriedok na to, aby sme vedeli chlapcom pomôcť do ďalšieho priebehu sezóny, ale aj kariéry a nastaviť im zrkadlo, v čom majú prednosti a v čom rezervy. Navyše, ak sa testovanie opakuje napríklad po roku, tak môžete na základe testov vidieť, či hráči skutočne pracovali na tých veciach, v ktorých sa mali zlepšiť,“ hovorí 40-ročný tréner.
Samuel Krajč (vľavo) a Marko StachaPočas trojdňovej akcii bol súčasťou realizačného tímu aj kondičný tréner Matej Thomka, ktorý s reprezentáciou do osemnásť rokov spolupracuje od začiatku prebiehajúcej prípravy. Podľa jeho slov je význam testovania predovšetkým v nastavení tréningovej efektivity u hráčov. „Na základe testov vieme lepšie nastaviť tréningový proces jednak na suchu, ale do istej miery aj na ľade,“ povedal.
Spomínané nastavenie tréningového procesu by malo zísť práve zo strany realizačného tímu reprezentácie do 18 rokov, ktorý takýmto spôsobom chce aspoň na diaľku kontrolovať prípravu hráčov pre medzinárodnú scénu. „Naším plánom je na základe vyhodnotenia testov rozdeliť chlapcov do skupín podľa problémov a v závislosti od daného obmedzenia v rámci skupiny špecifikovať jednotlivé tréningové prostriedky a ciele, na ktorých majú hráči viac či menej pracovať,“ vysvetľuje Thomka.
A čo všetko hráči na samotnom testovaní absolvovali? Nechýbali tradičné testy ako tlak na lavičke, windgate test či VO2 max... „Vychádzali sme z testovej batérie, ktorú sme mali aj minulý rok. Trochu sme ju však upravili, a tak tohtoročné testovanie sa skladá z troch častí. Jedna je silová, jedna je kondičná a tretia, nová časť, je fyzioterapeutická, kde fyzioterapeuti sledujú kĺbový rozsah, či opotrebovanie tela, ktoré sa už aj u týchto chalanov z tréningu môže objavovať,“ priblížil Viliam Čacho.
Matej ThomkaV priebehu troch dní akcie však hráči neabsolvovali iba testovanie. Na programe totiž mali aj vzdelávací program. „Vynechali sme tréningy na ľade a zvolili sme takúto formu, kde chalani majú poobede prednášku o suchom tréningu, rozcvičení či posilňovaní,“ približuje Viliam Čacho. „Stále sú to mladí chalani a vzdelávať sa budú ešte aj nasledujúce roky. My potrebujeme, aby sa hráči vedeli o svoje telo starať aj mimo reprezentačných akcií.“
Slova pri mítingu s hráčmi sa ujal kondičný tréner Matej Thomka, ktorý v minulosti sám hrával hokej, a tak veľmi dobre vie význam prípravy hokejistu mimo ľadu. „Snažím sa dať hráčom akúsi osvetu, vysvetliť im význam tréningového procesu ako celku a ako by mal byť nastavený. Skúsenosť ostatných trénerov, ale aj moja osobná je tá, že je dôležité, aby chlapci aspoň do istej miery rozumeli, prečo robia suchú prípravu. Ak to pochopia, tak je následne z ich strany aj väčšia ochota pracovať navyše než len v rámci tréningových jednotiek,“ hovorí Thomka.
24-členný menoslov hráčov, ktorý absolvoval dva výcvikové tábory v októbri pozostával nielen z hráčov kmeňového ročníka „osemnástky“ 2001. Bohaté zastúpenie mali aj hráči z reprezentačnej „sedemnástky“, realizačný tím tak pracoval s hráčmi vo veku od 15 do 17 rokov. Veľký rozdiel v nich však podľa Mateja Thomku nebol.
Matej Thomka„Pokiaľ ide o vek, tak rozdiel nie je. Subjektívne vidím rozdiel skôr v závislosti od toho, z akého klubu hráči pochádzajú. V niektorých kluboch sa pracuje efektívnejšie, vďaka čomu majú lepšie nastavenú suchú prípravu. Potom to na chlapcoch vidieť, že sú lepšie pripravení čo sa týka funkčnosti. Naopak u niektorých je vidno, že v klube nemajú až taký dobrý servis. Na druhej strane, myslím si, že všetci chalani sú formovateľní,“ hovorí Thomka.
Vinu na kluby však týmto nehádže, keďže si uvedomuje reálie slovenského športu. „Nie vo všetkých kluboch si môžu dovoliť kondičného trénera. Je to skrátka o podmienkach v slovenskom športe. Na druhej strane musím povedať, že v poslednej dobe je badať pokiaľ ide o suchú prípravu posun smerom dopredu. Povedomenie o jej dôležitosti rastie, a tak zásluhou klubov a tiež rodičov je vidno, že sa na to dbá viac.“
