SKALICA (SZĽH) – Tridsaťdvaročný Skaličan Michal Klejna bol viac cestovateľom ako hokejovým domasedom na mieste. Jeho cestovný poriadok začínal v našich končinách, pokračoval Českom a Francúzskom až po zakotvenie v Anglicku. V rámci menovaných krajín pomenil niekoľko zamestnávateľov. Dnes už nie je aktívny hokejista. Pri hokeji však našiel uplatnenie aj naďalej.
Záverečné hráčske pôsobenie Klejnu datujeme v Basingstoke Bison. V kanadskom bodovaní obsadil druhé miesto so ziskom 72 bodov. Na rozlúčku s aktívnou činnosťou pridal aj 109 trestných minút, najviac v kariére. „Koronavírus nie je príčinou, pre ktorú som nechal hokej. Vyskytli sa určité osobné dôvody a počúval som hlas môjho tela, ktoré povedalo stačí. Trinásť sezón sa na mne podpísalo,“ uviedol pre hockeyslovakia.sk Klejna.
Záľuba v striedaní miest ho iba v jednom prípade doviedla na zlatý vrchol. Nositeľom jedinej trofeje boli české Pardubice pred desiatimi rokmi. „Nedá sa jednoznačne definovať, či toto bolo najlepšie, alebo výnimočné obdobie. Každý ročník mal niečo do seba. Asi ostatné dve sezóny som si najviac užil. Vo všetkých sférach vládla pohoda. Mrzí ma len fakt, že sme to nedotiahli do ligového finále,“ obzrel sa za „anglickou“ históriou Klejna, ktorý toho doma odohral naozaj minimálne.
Len dva roky brázdil slovenské ľady v drese Skalice. V ideálnom hokejovom veku pričuchne k novému remeslu. Počas letných prázdnin oznámil ambíciu stať sa rozhodcom. Už podnikol základné kroky na to, aby sa mu ešte viac priblížil. „Uchádzal som sa o prácu na SZĽH, kde som získal pozíciu na úseku ligových súťaží. Pod moju agendu spadajú dorastenecké a juniorské ligy. Popritom začínam zbierať skúsenosti ako arbiter. Zatiaľ je to na regionálnej úrovni. Samozrejme, cieľom je prepracovať sa k zväzovým rozhodcom a napredovať,“ pokračoval a dodal, čo ho primälo, aby si na seba navliekol pruhovaný dres. „Vypálilo to ako osobné rozhodnutie. Uvažoval som, akým spôsobom by som si udržal kontakt s hokejom a napadla mi táto alternatíva. Nielen hokejisti, ale aj rozhodcovia majú za sebou úspechy a dokázali, že sa dá aj z tohto miesta dostať na vrcholné podujatie. Možno ako bonus je to, že stále máte možnosť korčuľovať, ale už bez puku. Stále sa hovorí, že ten a ten zavesil korčule na klinec, no mňa sa to nebude týkať,“ objasnil zrod novej hokejovej idey v živote Michal Klejna.
Na túto tému viedol diskusiu s uznávaným strážcom pravidiel Milanom Novákom. Nie je to však jediný akoby rozhodcovský vzor. Svoju úlohu zohrali aj účinkovania stálice Vladimíra Balušku či Petra Országa na svetových šampionátoch. „Byť rozhodcom je viac-menej koníček, v ktorom sa chcem pohybovať aj v budúcnosti. Boli prekvapení z môjho rozhodnutia ísť v ich šľapajách, pretože len vo výnimočných prípadoch sa stane z hráča rozhodca. So všetkými prichádzam do denného styku a povedali mi, že je vo mne potenciál uplatniť sa. Takisto si vypočujem ich rady, ktoré si beriem k srdcu. Sú pre mňa vzácne.“
Roky plynú neuveriteľným tempom a čas sa nedá zastaviť. Rozhodcovské prostredie sa poriadne premiešalo a stačí, ak si len pre porovnanie zoberieme horizont piatich rokov. Mnoho sa zmenilo. Dnes vidíme v pozícii hlavného rozhodcu jednotlivcov, ktorí dlhodobo mali na starosti modré čiary. Chronológia musí byť zachovaná. „Na úvod sa zúčastňujem na stretnutiach pri mladších a starších žiakoch. Tam pracujeme vo dvojici. Pre získavanie praxe sa chodieva na zápasy dorastencov a ak už máte za sebou nejakú časť, následne vás posúvajú. Kým sa dostanete na vrchol, musíte absolvovať ďalšie semináre a skúšky,“ vysvetľoval postupnosť, bez ktorej nie je možné vyprofilovať sa na najvyššiu úroveň.
Emócie neraz naplno vstupujú do duelov. Mnohokrát sa realizuje vylúčenie hokejistu s prídavkom vyššieho, alebo osobného trestu do konca zápasu. Pri druhej možnosti je to väčšinou odmena za „štipľavý“ jazyk smerom k rozhodcom. Stávajú sa aj momenty, keď hráč v návale zlosti povie niečo, čo neskôr oľutuje, ale na zvrat je už neskoro. Aký bol Michal Klejna? „Mal som časté konflikty a slovné prestrelky, no predovšetkým vo Francúzsku. Pozor na jazyk som si nedal ani v záverečnej sezóne, ktorú som podčiarkol veľkým počtom trestných minút,“ úprimne a úsmevne charakterizoval svoj vzťah k rozhodcom v emočnom vypätí Michal Klejna.
