Ruslan Ischakov v zápase proti Slovensku
BRATISLAVA – Len jediný hráč slovenského výberu do osemnásť rokov nepôsobil v minulej sezóne na Slovensku. Napriek tomu na tohtoročnom Ivan Hlinka Memorial Cupe na ľade brázdi dvadsaťdva zástupcov slovenských klubov z minulej sezóny, čo tvorí jeden kompletný tím. Okrem dvadsaťjeden slovenských reprezentantov totiž v minulej sezóne pôsobil v najvyššej slovenskej dorasteneckej súťaži aj ruský forvard Ruslan Ischakov, v minulej sezóne pôsobiaci v tíme HK Gladiators Trnava.
A 17-ročný Moskovčan krajinu svojho minuloročného pôsobiska rozhodne nešetril. Prvý gól svojho tímu z ôsmej minúty, ktorým Rusi zrovnali na 1:1, vypracoval a naservíroval Maximovi Šabanovi, druhý, iba tri desatiny sekundy pred koncom úvodného dejstva, dokonca sám strelil a naštartoval tým svoj mančaft za vysokým víťazstvom 9:3. „Začali sme trochu zle, lebo sme ako prví dostali gól. Rýchlo sme otočili, dali sme v prvej tretine dva góly a tie už potom postupne pribúdali,“ hodnotil v rozhovore výbornou slovenčinou Ischakov zápas.
Sám sa netají tým, že stretnutie proti hostiteľovi prestížneho turnaja reprezentácií do 18 rokov malo pre neho špecifickú príchuť. „Veľmi som sa na zápas tešil. Hral som tu jednu sezónu, mám tu kamarátov, takže pre mňa to bol možno aj najdôležitejší zápas na Memoriáli Ivana Hlinku. Pre tím ním bude finále, ak sa doň dostaneme,“ povedal s úsmevom Ischakov, ktorý ako stredný útočník druhej formácie bol jedným z najviditeľnejších hráčov ruskej „kamandy“. Sám však s vlastným výkonom spokojný úplne nebol. „Či som spokojný? Škoda, že som nedal viac gólov, chcel som dať nielen jeden, ale viac.“
Ruslan Ischakov preberá puk v zápase proti Slovensku na Ivan Hlinka Memorial Cupe
Ischakovov doterajší vývoj kariéry stojí za pozornosť. Vzrastom nevysoký útočník pochádzajúci z hlavného mesta Ruska, liahne kvalitných hokejistov, sa rozhodol v štrnástich rokoch zdvihnúť kotvy a zamieril do nezvyčnej destinácie. Nie však samovoľne, ale za výrazného prispenia súčasného trénera popradského „áčka“. „Hral som v Spartaku Moskva, no v tom čase som nemal veľa možností hrať tam ďalej. Poznal som trénera Marcela Ozimáka, ktorý ma pozval do Trnavy, kam som sa následne dostal.“
Ischakov do slovenského Ríma prišiel ešte na konci sezóny 2015/2016 a už vtedy ukázal sľubný potenciál. Ten naplno rozbalil v minulej sezóne, keď sa so 122 bodmi (vrátane zápasov play-off) stal najproduktívnejším hráčom slovenskej Extraligy dorastu. No napriek tomu predpokladať, že sa odtiaľ dostane do nabitej ruskej reprezentácie, obzvlášť keď pôsobí aj na slovenské pomery v nie príliš hokejovom meste, by bolo naivné. O to príjemnejšie prekvapenie čakalo na Ischakova na začiatku nového súťažného ročníka. „Sám som vedel, že Trnava nie je veľký klub, no išiel som sem hlavne kvôli tomu, aby som sa zlepšil. Rozhodne som však nečakal, že by som sa mohol dostať odtiaľ do ruskej reprezentácie.“
A treba povedať, že Ischakov sa rozhodne na turnaji nestratil. Ivan Hlinka Memorial Cup začal v prvej päťke a hneď v zápase proti Kanade patril k ústredným postavám tímu. Dokonca na jeho konto pribudol aj víťazný gól zo zápasu proti odvekému rivalovi. „Určite, dať proti Kanaďanom víťazný gól, to je spomienka na celý život.“ Ischakov o triumfe Ruska proti Kanade rozhodol v samostatných nájazdoch dvomi premenenými pokusmi. Pritom ho vzhľadom na vývoj rozstrelu nečakalo nič jednoduché. Prvý nájazd šiel až v tretej sérii, ako úplne posledný exekútor, pričom nad ním visel Damoklov meč prehry, keďže pred ním kapitán Kanady Joe Veleno bol úspešný. Ischakov však svoj nájazd pod ťarchou zodpovednosti premenil, rovnako ako hneď vzápätí ďalší. A v oboch prípadoch s veľkým prehľadom. „Nervy som nemal, pretože aj v sezóne som šiel veľa nájazdov. Keby som mal nervy, tak by som ani ten gól nedal,“ dodal na záver.
