Príbeh na víkend: Keď Gáborík vstúpil do spoločnosti Gretzkého s Kovaľčukom

MINNESOTA (SZĽH) – Bol 7. december 2002. Od finálovej radosti v „zlatom“ Göteborgu uplynulo 211 dní. Mariánovi Gáboríkovi gradovali časy hojnosti v Minnesote, ktorá z neho dva a pol roka predtým urobila trojku draftu 2000. Možno mu v týchto dňoch ešte občas zišlo na um, že nebyť zranenia, v 20-tich rokoch mohol byť majster sveta. A možno sa touto myšlienkou vôbec nezaoberal. 

Nemal dôvod. Zamestnávali ho pozitívne ohlasy zo všetkých kútov zámorskej profiligy na fantastickú formu, ktorá ho držala na čele tabuľky kanonierov NHL. Siedmeho decembra 2002 „zostrelil“ Vancouver hetrikom a značnou mierou prispel k víťazstvu 4:2. Bol to tretí trojgólový Gáboríkov zápis v sezóne, piaty v zámorskej kariére. A to mal stále iba dvadsať!

Dnes, pred sedemnástimi rokmi, po tom hetrikovom predstavení proti „kosatkám“, vstúpil Marián Gáborík do elitnej spoločnosti. Stal sa štvrtým hráčom profiligovej histórie, ktorý dosiahol päť hetrikov pred 21. narodeninami. Kráľom štatistiky bol, pochopiteľne, Wayne Gretzky s dvanástimi. Neskôr sa k nemu pridružil ruský bombardér Iľja Kovaľčuk s jedenástimi hetrikmi.  

Hemendex 

Trenčianska hviezda bola v predvianočnom čase 2002 čoraz jagavejšia. Jej energickú žiaru nemali radi brankári, nenávideli ju „zlí chlapci“ súpera. Vďaka hokejovej dokonalosti musel Gáborík často čeliť nevyberavým zákrokom. Najskôr ho nechutne, v momente zdvihnutých rúk na znak gólovej oslavy, krosčekom skolil niekdajší kanadský krídelník Vancouveru Matt Cooke. Pred ním sa ho snažil zákerne kolenom odstaviť aj Blake Sloane z Calgary. Gáboríkovi dochádzala trpezlivosť. „Som trošku frustrovaný. Vnímam, čo sa deje okolo mňa, ale nechcem vykonať niečo zlé. Pokúšam sa byť rozvážny. Neustále však musím byť v strehu a vnímať, či sa niekto na mňa nechystá,“ vravel Gáborík pred Vianocami 2002. V tých časoch „starej dobrej“ NHL, v ktorej bola tvrdosť podporená bitkárskymi vložkami na dennom poriadku takzvanými ochrancami hviezd, nemal slovenský talent svojho bodyguarda. Po jeho angažovaní pritom volali aj novinári. Napríklad autor stĺpčekov Tom Powers, ktorý si Gáboríka obľúbil a často sa o ňom rozpisoval v rôznych súvislostiach. V roku 2008 našiel podobnosť medzi Gáboríkom a vtedajším dlhoročným trénerom Wild Jacquesom Lemairom. „Predstavte si hemendex. Jedlo, ktoré tvoria Gáborík a Lemaire. Jeden je ham (šunka) a druhý eggs (vajíčka). Spolu vytvárajú chutnú kombináciu. Tak ako koláč so zmrzlinou, párky s fazuľou či hovädzie s kapustou. Gáborík v pozápasových vyjadreniach začína znieť presne ako Lemaire,“ písal Tom Powers.  

Ku generálnemu manažérovi Minnesoty Dougovi Risenborgovi už nebol taký žoviálny. V stĺpčeku ho vyzval, aby nerozprával kraviny a najal Gáboríkovi na ľade bodyguarda. V roku 2005 napokon prišiel do Minnesoty Derek Boogard a každý pokus o nevyberavý atak na slovenského útočníka tvrdo trestal. Päsťami. Keď Dereka Boogarda v máji 2011 našli mŕtveho – podľa publikovaných informácií údajne zomrel na smrteľne nebezpečnú kombináciu návykových liekov s alkoholom – Marián Gáborík zostal šokovaný. „Bola to devastujúca správa, nemohol som jej uveriť. Boogey bol skvelý chlap, veľa sme spolu zažili. Navzájom sme si pomáhali, či na ľade alebo mimo neho. Boli sme si blízki. Bol jeden z najlepších v tom, čo robil. Každý tím by ho rád mal v tíme. Bol tu pre mňa vždy, keď som potreboval,“ spomínal Marián Gáborík.   

Marián Gáborík musel znášať tvrdé ataky protihráčov. Zdroj: TASR/AP

Gabbymánia

Ale späť k sezóne 2002/03. Slovákova hviezda v NHL nezhasínala. Ba práve opačne. Zámorskí kritici jej veľkosť a rozmanitosť prirovnávali k Lemieuxovi či Jágrovi. „Oni ovládajú všetko. Dokážu sa preniesť aj cez to, keď sa im nedarí. V tomto smere sa ešte musím zlepšiť,“ hovoril Gáborík začiatkom roka 2003. V tom čase patril k najčastejšie strieľajúcim hráčom v celej NHL. Bola pravda, že keď slovenského útočníka sprevádzali niekoľkozápasové strelecké suchoty, zneistel a na jeho hre bolo bádať nervozitu. Generálny manažér Wild Risenborg tlmil ospevujúce chorály a tvrdil, že ku komplexnosti musí Slovák zlepšiť prihrávku a defenzívnu hru. Mnohí iní mali iný názor. Napríklad vtedajší tréner Los Angeles Andy Murray kontroval, že Gáborík je v podstate nebrániteľný a len ťažko na ňom nájsť hokejovú chybu. Iní zasa Slováka prirovnávali k Joeovi Sakicovi, či k elitným ruským korčuliarom Pavlovi Buremu a Alexandrovi Mogiľnému. 

Nech už to bol Jágr, Lemieux, Sakic či Bure, Gáborík pokračoval v podmaňovaní si Minneapolisu aj celej súťaže. Začiatkom februára 2003 zaujal v Zápase hviezd NHL nielen preto, že vo veku 20 rokov bol najmladší na scéne. Vyhral súťaž o najlepšieho korčuliara pokorením trate v čase 13,713 sekúnd. Za vtedajším rekordom Mika Gartnera zaostal len o necelé štyri desatiny a za triumf zinkasoval prémiu 6500 dolárov. Gabbymánia naberala na obrátkach. V sezóne 2002/03 doviedol Slovák s fantastickou rýchlosťou a strelou zápästím Wild do finále Západnej konferencie. Škoda len, že po sedemzápasových bojoch s Coloradom i Vancouverom už neostala „divochom“ para na Anaheim. Isté však je, že Gáborík 39 gólmi v sezóne naznačil potenciál elitného kanoniera NHL. Bol ním v niekoľkých nasledujúcich sezónach. Mimochodom, k tým piatim hetrikom pridal ešte deväť a so štrnástimi dnes zaostáva za Waynom o 36. Spomedzi aktívnych hráčov je však druhý hneď za Alexandrom Ovečkinom (24)! 

Jednoducho legenda

Spomínaný ročník 2002/03 ukázal svetu aj slabú stránku slovenského útočníka, a síce náchylnosť na zranenia. Po vypadnutí Wild absolvoval dve operácie a načal dlhý zoznam zdravotných problémov, ktoré ho v profilige sužovali a sužujú dodnes. Súčasný zamestnávateľ z Ottawy predĺžil 37-ročnému krídelníkovi status dlhodobo zraneného hokejistu. Gáborík má kontrakt so Senators do konca ročníka 2020/21. Pravdepodobnosť, že po roku a pol maródky si počas  zmluvného obdobia ešte zahrá, je minimálna. A sám Marián sa niekoľkokrát vyjadril, že ak nie v NHL, tak už nikde inde. 
Isté však zostáva, že ten „pomikulášsky“ posun spred sedemnástich rokov vďaka hetrikom k zvučným menám typu Gretzky či Kovaľčuk nebol náhodný. Marián Gáborík si ho zaslúži. Hráč, ktorý v 1119 profiligových štartoch vrátane play-off strelí 439 gólov a pridá 434 asistencií, jednoducho musí byť legenda.