POPRAD (SZĽH) – Oddanosť, odhodlanosť, cieľavedomosť, zdravé sebavedomie, rešpekt, pokora, poctivosť, férovosť, úprimnosť. Dôležité vlastnosti každého úspešného športovca i človeka. Dvadsaťšesťročný košický útočník a slovenský reprezentant Branislav Rapáč ich má v sebe zakotvené. Užšia verejnosť vie, že hoci hokej miluje a živí sa ním, vášnivejší vzťah má k basketbalu.
Nečudo. Narodil sa v Spišskej Novej Vsi, kde má halový šport silné korene, siahajúce do roku 1949. Aj otec Branislava Rapáča bol basketbalista. S o šesť rokov starším bratom Richardom napriek tomu nerozbehli kariéru pod košmi. „Brat mal v detskom veku zdravotné problémy a všeobecná lekárka mu odporučila ísť do chladu, robiť zimný šport. Rodičia ho prihlásili na hokej a keďže ja som bol mladší, napodobňoval som jeho kroky. Niekedy ma mrzí, že u mňa vyhral hokej pred basketbalom, ale o to viac som teraz jeho fanúšik,“ vraví Branislav Rapáč. Bratia v hokejom prerazili. Richard si vyskúšal zámorskú juniorku, zahral si v švajčiarskej NLA i českej extralige a v slovenskej zaznamenal 234 štartov. Z dôvodu nepríjemnej choroby, ktorá mu výrazne oslabila imunitný systém, s aktívnou hokejovou kariérou skončil. Dnes pracuje doma v Spišskej Novej Vsi ako hlavný tréner miestneho účastníka Slovenskej hokejovej ligy.
Hoci Branislav Rapáč brata nasledoval, na basketbal v mladosti nezanevrel. Keď sa vrátil domov zo školy, odhodil tašku do kúta a mieril pod koše. S partiou zvyčajne mastili „basket“ do chvíle, kým nezapadlo slnko. Na obľúbený šport nedá usilovný útočník dopustiť ani dnes. Každoročne mu spestruje letnú prípravu. „Čím som starší, hrávam menej. Chalani, s ktorými sme chodili hrať, už majú svoje rodiny, sú roztrúsení po svete. Je náročné dať v lete všetkých dohromady. Ak sa však naskytne príležitosť, vždy sa teším, že si zahrám,“ pokračuje v rozprávaní Branislav Rapáč.
Ak by sa mohol vrátiť do detstva a znova sa rozhodovať, ktorému športu dá prednosť, vybral by si basketbal. „Možno aj preto, že nemám rád zimu. Na štadióne je stále, zato v hale je teplota oveľa komfortnejšia. Ani priateľka sa neteší z chladu, ktorý je na niektorých našich štadiónoch. Chvalabohu, v Košiciach máme modernú arénu, v ktorej takéto starosti nehrozia. Platí však, že kým hokej je zimný šport a na top úrovni sa hrá najmä v krajinách, kde panuje typické zimné počasie, basketbal je dominantný v Taliansku, Španielsku, Chorvátsku, kde je teplo. A priznám sa, vždy som závidel chalanom, ktorí odišli hrať napríklad do Španielska, bývali na pláži a športovali v teple,“ vraví slovenský hokejový vicemajster z uplynulej sezóny. V nitrianskom drese ukázal charakter bojovníka, ktorý sa nezastaví ani vo chvíľach, keď na monitore zdravia bliká varovná kontrolka.
Vždy som závidel chalanom, ktorí odišli hrať napríklad do Španielska, bývali na pláži a športovali v teple.
Svojím prístupom, založenom na vlastnostiach z úvodnej vety nášho príbehu, strhol v rozhodujúcich chvíľach celú nitriansku kabínu. Dotiahol to s ňou až do finále, kde však zraneniami zdecimované mužstvo nestačilo na fyzicky odolnejšiu Banskú Bystricu. A hoci Branislav Rapáč viac obľubuje basketbal, na ľade sa dokáže zapáliť aj pre hokej. Nevypustí striedanie, neodflákne tréning. Je profesionál. „Basketbal ma však baví viac, pretože je dynamickejší, padá veľa košov, vždy sa niečo deje. Aj hokej je fajn, dobre sa naň pozerá, ale robím ho celý život. Dnes ho už beriem viac-menej ako prácu. Basketbal mi je bližší. Ak by som mal v budúcnosti deti, pravdepodobne by som ich viedol k nemu,“ načrtol odchovanec Spišskej Novej Vsi.
A keďže pred sezónou prestúpil z Nitry do Košíc, do rodného mesta s bohatou basketbalovou históriou to má na skok. Aj preto často navštevuje domáce duely Spišiakov v SBL. „Vymeškal som možno len jeden či dva domáce zápasy. Bohužiaľ, v Spišskej to posledné roky nejde tak, ako by si viacerí priali. Ani filozofia klubu mi nie je blízka. Som však rodák, preto ostávam verný fanúšik. Verím, že v budúcnosti sa podarí klubu zlepšiť ekonomickú stránku a vedenie pritiahne hráčov, ktorí budú robiť radosť fanúšikom na Spiši. Chcem podotknúť, že sú jedni z najvernejších na Slovensku. Za posledné roky je pravidlom, že prehrávame zápas čo zápas a končíme na spodných priečkach v tabuľke. Na basketbal však stále chodí solídna návšteva, na zápasoch panuje výborná atmosféra. Ľudia, ktorí robia basketbal na Spiši, by si mali vážiť takúto podporu. Nie je to na Slovensku bežný jav,“ vraví Branislav Rapáč.
NHL vôbec nesledujem. Nemám predstavu, kto je prvý, posledný, komu sa ako darí. Nepoznám deväťdesiatpäť percent hráčov.
Popri hokeji stíha sledovať aj verejné dianie, situáciu vo svete či politickú scénu. Ako vášnivý basketbalista, pochopiteľne, obdivuje hráčov v najlepšej lige sveta. Má NBA prednosť pred NHL? „NHL vôbec nesledujem. Nemám predstavu, kto je prvý, posledný, komu sa ako darí. Nepoznám deväťdesiatpäť percent hráčov. Môj bežný deň sa začína vypočutím podcastu na Aktualitách, potom si pozriem mienkotvorné médiá a po nich nasledujú výsledky NBA,“ priznáva Branislav Rapáč.
Popri hokeji rozbehol už aj tvorivú publicistickú činnosť. Na špecializovaný portál basket.sk prispieva svojimi postrehmi z podkošového diania: „V prvom rade som fanúšik, nie odborník či analytik. V budúcnosti by som chcel pokračovať v písaní, ale radšej by som produkoval názory na spoločenské dianie a všetko, čo sa deje okolo nás. Nešpecifikoval by som sa len na basketbal.“
Pred vyše týždňom zostal Branislav Rapáč zronený. Svet opustila basketbalová legenda Kobe Bryant. Vo veku 41 rokov tragicky zahynula pri páde vrtuľníka v Kalifornii spolu so svojou 13-ročnou dcérou a ďalšími siedmimi osobami. „Táto tragédia spôsobila rozruch v celej spoločnosti, nielen v jej športovej sfére. Ku Kobemu sa vyjadrovali rôzne osobnosti, medzi nimi aj bývalý americký prezident Barack Obama. V tweete vzdal legende hold a úctu. Kobe bola osobnosť veľkých rozmerov. Keď som sa dozvedel o jeho smrti, akurát sme boli na ceste domov zo zápasu. Celú noc nespal. Bolo mi to veľmi ľúto. Pozeral som si videá jeho kariéry, veľa som o ňom čítal. Bol to jeden z mojich hrdinov. Jeho odchod sa ma veľmi dotkol,“ priznal Branislav Rapáč.
Okrem hokejových vzorov mal aj basketbalové: „Keď som bol mladší, miloval som Allena Iversona spolu s Kobem Bryantom, keďže sme žili v časoch jeho najväčšej slávy. Dnes žijeme v dobe LeBrona Jamesa. Aj jeho uznávam, je môj veľký vzor aj z hľadiska osobného života. Veľmi si ho cením, v jeho názoroch sa vidím. Na keďže som Európan, v NBA ma bavia aj Luka Dončič či Giannis Antetkounmpo.“
Kobe Bryant, legendárna 24-tka, odohral 20 sezón v drese Los Angeles Lakers. Päťkrát s nimi vyhral NBA, dvakrát sa stal najužitočnejším hráčom (MVP) finálovej série, raz celej súťaže. Predstavil sa v osemnástich All Stars zápasoch. Spojeným štátom pomohol k zisku dvoch zlatých olympijských medailí (2008 a 2012).
Také úspechy nemožno prehliadnuť. Fandí Braňo Rapáč Lakers aj vďaka Kobemu? „Vždy som bol ich fanúšik. Dnes ma nadchýna aj Russell Westbrook. Dynamický rozohrávač, aktuálne pôsobiaci v Houstone Rockerts. Ich basketbal ma nebaví, ale Russell áno. A tiež obľubujem Dallas, za ktorý hrá Luka Dončič.“
Na zápase NBA Branislav Rapáč ešte nebol, no chystá sa. Musí však odbúrať fóbiu, ktorá ho sprevádza celý život. Má strach z lietania. V košickej kabíne nie je jediný. Rapáčove pocity zdieľa a veľmi dobre chápe Marcel Haščák, ktorý lety neznáša. „Posledné dva roky intenzívne pracujem na odbúravaní strachu z lietania. Najskôr letmi na krátku a strednú vzdialenosť, no po sezóne sa už chystám na dlhší. Hádam to zvládnem. Ak pôjdem na NBA, prvou destináciou bude pravdepodobne Los Angeles a duel Lakers,“ dodal Branislav Rapáč.
