MONTREAL (SZĽH) – Päť kruhov, deväť bodiek, dva lichobežníky, šesť čiar, 61 metrov dĺžky, 26 metrov šírky. Kedysi Victoria Rink, dnes parkovacia garáž. Pred 145 rokmi sa v nej postavili proti sebe dva deväťčlenné tímy na popud Jamesa Georga Aylwina Creightona. Spoznajte chlapíka, ktorého dnes v Kanade príznačne označujú za otca hokejovej hry a jej pravidiel.
Územie dnešnej kanadskej federácie začali osídľovať britskí a francúzski moreplavci v 15. storočí. V tom čase objavovaný severoamerický kontinent obývali miestni obyvatelia rôznych kmeňov, často nie príliš civilizovaní. Severoamerická zem bola pre európskych panovníkov novou možnosťou na rozširovanie panstiev. A hoci miestni z kmeňov Cherokee, Mohawk či Ojibwe nevyzerali, že by sa od nich Európania mohli niečo naučiť, opak bol pravdou. Už v tom čase podľa zachovaných historických prameňov v podobe zápiskov agilných moreplavcov a kolonizátorov svietila pri Kanade zmienka o športových aktivitách indiánskych predchodcov.
Vedelo sa, že palice, respektíve drevené nástroje pripomínajúce hokejky či gumové loptičky existovali už v antickom Grécku, Egypte či dokonca Perzskej ríši. Ale keďže severoamerický kontinent nebol až do 15. storočia Európanmi prebádaný, bolo zrejmé, že miestne kmene si museli športovú zábavu vymyslieť sami. Časom sa hra s drevenými palicami a loptičkami formovala všade vo svete. Niekde ako lakros, v oblasti kanadských kolónií to bol „ricket“. Neskôr, v druhej polovici 19. storočia, sa vo frankofónnych oblastiach začal objavovať aj názov hokej. Tradovalo sa, že vychádza z francúzskeho slova „hoquet“, čo v preklade znamená pastierska palica. Samozrejme, odvodených významov bolo niekoľko. Ktorý bol úplne prvý prapôvodný originál, dnes určiť nedokážeme.
Nemožno však v súvislosti s hokejom nepoznať Jamesa Creightona. Narodil sa 12. júna 1850 v Halifaxe. Vyštudoval miestnu základnú školu, skončil na univerzite s bakalárskym titulom. Venoval sa strojárstvu, ale tiež žurnalistike, právu a športu. Keď bol malý, hrával s kamarátmi hokej na ľade. Na otvorených plochách prírodného bohatstva Kanady, kde v zimnom exteriéri zamrzne azda všetko v kvapalnej podobe. S hokejkou a loptičkou, na korčuliach.
Victoria Rink v Montreale otvorili začiatkom šesťdesiatych rokov 19. storočia. Bola centrom britskej komunity v meste, keďže už vtedy bola väčšina Montrealu frankofónna. Hostila mnoho aktivít. Spoločenské udalosti – bály, recepcie, muzikálne vystúpenia, konferencie, výstavy...
Časom pribudol ľadový povrch. Strechou zakrytá budova mala okná. Počas dňa boli zdrojom svetla lúče slnka, po zotmení takzvané plynové lampy. Neskôr bola Victoria Skating Rink prvou kanadskou budovou s elektrickým osvetlením.
Ľadová plocha bola využívaná aj na rýchlokorčuľovanie či zábavné korčuľovanie, ktoré predchádzalo rozvoju krasokorčuľovania. Hokej do budovy pod strechou priniesol James Creighton. Začiatkom marca uverejnil v renomovanom miestnom periodiku Montreal Gazette následný inzerát: „Hokejová hra sa uskutoční vo Victoria Skating Rink tento večer medzi dvomi deväťčlennými výbermi spomedzi členov. Očakávaná môže byť dobrá zábava, keďže niektorí hráči sú skutoční experti v tejto hre.“
Tretieho marca 1875 prišlo do hľadiska asi 40 ľudí. Na začiatok možno menej, ako James Creighton očakával. Avšak eufória, ktorú časom rozpútal po celej krajine, ho musela tešiť.
Ešte krátko k samotnému zápasu. Hral sa približne do pol desiatej večer. Skončil sa víťazstvom tímu „otca hokeja“ Creightona 2:1, no nedopadol slávne. Koniec sprevádzala boxerská vložka. Prvý hokejový zápas pod strechou a hneď bitka! Nečudo, že pasovačky sú súčasťou severoamerického hokeja dodnes. Diváci v Kanade i v Spojených štátoch amerických ich milujú. Až tak, že niektorí nechodia na NHL či nižšie zámorské súťaže preto, aby si vychutnali krásu tohto športu, ale čakajú, kým sa niečo zomelie a oni ukoja svoje túžby po vzruchu na ľade.
V súvislosti s potýčkami z 3. marca 1875 redaktor prestížneho amerického portálu ESPN Scott Burnside podotkol: „Keď som si prečítal v novinách, ktoré reportovali o poranených hlavách, rozbitých striedačkách a utekajúcich dámach zo štadióna, akoby som čítal o zápase Philadelphie Flyers v 70-tych rokoch minulého storočia.“ Nečudo, Flyers boli takmer 40 rokov považovaní za najagresívnejší tím v celej súťaži. V roku 1974 vyhrali Stanleyho pohár tvrdým, ba až zastrašujúcim štýlom hry. Zhadzovanie rukavíc bola bežná súčasť ich na scéne. Hráči tej doby si vyslúžili prezývku The Broad Street Bullies, v preklade Násilníci z Broad Street.
Prvý hokejový zápas pod strechou sa zapísal do dejín aj inak ako čiernou škvrnou na konci. Hráči mali hokejky, no nepoužívali gumenú loptičku, ktorá po ľade nevyspytateľne poskakovala a často sa nedala skrotiť. Aj preto James Creighton priniesol akési drevené čudo, podobajúce sa na puk. V tej dobe ho nedokázal nikto zodvihnúť, hralo sa len po ľade. Nič neskákalo a neohrozovalo divákov v hľadisku. Creighton zároveň zaviedol pravidlá, ktorými sa aktéri riadili. Niektoré z nich, vrátane 60-minútového hracieho času, platia dodnes.
Dva roky od premiéry hokeja pod strechou publikoval James Creighton brožúru hokejových pravidiel, ktoré kanadská hokejová verejnosť pozná pod názvom Montrealské pravidlá. Štandardizovali napríklad rozmery klziska na hokejový zápas, počet hráčov či možnosť nahradiť zranených za zdravých. Aj vďaka Creightonovi mal hokej pod strechou rýchly spád. V roku 1877 štartoval v Kanade amatérsky šampionát hokejových družstiev a osemnásť rokov po prvom „zakrytom“ stretnutí, ktoré organizoval, sa začalo hrať v zámorí o Stanleyho pohár, pomenovaný po Lordovi Stanleym, guvernérovi Kanady. Do roku 1904 mala súťaž amatérsky štatút. O štyri roky neskôr sa nazývala Ontario Professional Hockey League, neskôr aj National Hockey Association. A od roku 1917 platí dnešný názov NHL.
Creighton sa okrem hokeja angažoval aj v iných športoch. Bol viceprezident a kapitán montrealského ragby tímu, zaslúžil sa o formovanie Hokejovej asociácie, prvej združujúcej hokejovej organizácie v Kanade. Zomrel na zlyhanie srdca v roku 1930. Mnohí historici či spisovatelia ho označovali za „génia, ktorý presťahoval ľadový hokej pod strechu a umožnil tak napredovanie hokeja v športových domoch s príjemnejšou teplotou v porovnaní s vonkajšou“. V roku 1993 ho uviedli do športovej Siene slávy Nového Škótska ako otca hokeja. Na jeseň 2009 kanadský premiér Stephen Harper, inak veľký hokejový fanúšik, zorganizoval pietnu pamätnú ceremóniu na Creightonovu počesť. Na mieste jeho posledného odpočinku v Ottawe je dnes plaketa a malý pamätník.
Tak sa zrodil príbeh o rozmachu hokeja v jeho „kolíske“. Je ňou Kanada. Hokej je v krajine národný šport. Aj vďaka Jamesovi Creightonovi, ktorý pred 145 rokmi presťahoval najkrajší zimný šport z chladného vonkajšieho prostredie pod strechu. Vďaka jeho nápadu si dnes užívame hokej v príjemnom prostredí moderných arén.
