Pracoval ako hrobár, oberal jablká. Roboty sa nebojím, hovorí Jozef Sládok

TRENČÍN (SZĽH) - Bol kapitánom Dukly Trenčín, no v tejto sezóne odohral iba sedem zápasov. Zlomená noha ho vyradila pravdepodobne do konca sezóny. Jozef Sládok prežíva tieto týždne doma v Detve a netrpezlivo čaká na ligové prenosy v televízii.   

V aktuálnej sezóne ste odohrali iba sedem extraligových stretnutí. Kam ste sa podeli?

„V druhej polovici novembra som si v ligovom zápase na ľade Michaloviec zlomil nohu. So súperom sme sa korčuľami dostali do súboja. Ľavú špičku som zaboril do ľadu. Nastala rotácia a vlastnou váhou som si špirálovito zlomil píšťalu. Ide o ťažké zranenie, ktoré by nemalo mať trvalé následky. Našťastie som si iba zlomil kosť, neporušilo sa mi koleno, väzivá a šľachy.  Nasledujúci deň som podstúpil operáciu, kde mi spevnili kosť titanovou dlahou a trinástimi skrutkami.“

Ako postupuje vaša liečba?

Kosť sa hojí dlho. Neriešim otázku, kedy znova nastúpim. O šesť týždňov ma čaká dôležitý röntgen. Cvičím už niekoľko týždňov. Dá sa povedať, že ak by som ešte naskočil do zápasového kolotoča v aktuálnej sezóne, bol by to malý zázrak. Bude určitý čas trvať, kým dobehnem kondičné resty.“

Takto spoluhráči pomáhali Jozefovi Sládokovi z ľadu po strete v Michalovciach, kde si zlomil nohu. Zdroj: Jäzva

Máte mimoriadne veľa voľného času. Čo robíte?

„Je to pravda. Za normálnych okolností by som v tomto čase tvrdo makal. Čas trávim doma s manželkou, dvoma malými deťmi a psom. Prvé tri týždne po zlomenine ma trápili veľké bolesti, teraz sa už pohnem o barlách a môžem aj šoférovať.

Nie je veľmi čo robiť aj z dôvodu pandémie. Veľa pozerám televíziu. Hlavne hokejové zápasy. Stále netrpezlivo čakám na ďalšie a ďalšie extraligové kolo. A cvičím s vlastnou váhou. Nemám rád, keď som dlhodobo bez pohybu.“

Sledujete zápasy Dukly Trenčín aspoň na diaľku?

„Samozrejme. Keď som bol v Trenčíne, chodil som aj priamo na štadión. Stále som v kontakte s chlapcami, fandím im. Hrajú dobre. Myslím si, že ich výkony sa budú ešte zlepšovať, keď sa všetci uzdravia. Mužstvo vyzerá dobre a dovolím si povedať, že môže byť čiernym koňom play-off.“

Pracoval som v známej fabrike na výrobu gúm. Dva roky som bol hrobárom. Chodil som po stavbách. V Taliansku som oberal jablká. Robota mi nevadí.

Tri sezóny ste nosili kapitánske céčko v Detve a prischlo vám teraz aj v Trenčíne. Čo pre vás znamená?

„Veľmi ma potešila prejavená dôvera. Som hrdý, že môžem mať tú česť a snažím sa byť v kabíne lídrom a príkladom. Dukla má bohatú históriu. Kto bol kapitánom, bol zväčša aj hokejovou legendou Slovenska.“

Mimo hokejovej sezóny patríte k hráčom, ktorí si vysúkajú rukávy a ide do práce. Čo ste robili medzi sezónami?

„Snáď už od dvadsiatich rokov v letných mesiacoch pracujem. Sezóna sa nám predčasne skončila v marci. Prišla pandémia, čo znamenalo výpadok v príjmoch. Koronavírus nám ukončil zmluvy. Potreboval som sa postarať o rodinu. Tento rok som chodil po stavbách s partiou dobrých chlapov. Svojím spôsobom sa to dá prirovnať ku kolektívu v hráčskej šatni. (úsmev)

Situácia nie je jednoduchá. Pracoval som aj počas letnej prípravy. Ráno som si odtrénoval podľa plánu, ktorý mi poslal kondičný tréner z Dukly. Potom som uháňal do práce. Niekedy sa robilo osem, inokedy aj dvanásť hodín. Záležalo na činnosti a počasí. Nebolo to fyzicky jednoduché. Až pár týždňov pred sezónou som sa už venoval iba hokeju. Veľa som sa pozoroval. Aby som nebol príliš unavený, dbal som na stravu a spánok. Nechcel som riskovať, že niečo preženiem.“

Hovoríte, že pracujete od dvadsiatich rokov. Čim ste si už prešli?

„Boli to rôzne roboty. Pracoval som v známej fabrike na výrobu gúm. Dva roky som bol hrobárom. Chodil som po stavbách. V Taliansku som oberal jablká. Robota mi nevadí. Treba sa hýbať a postarať sa o rodinu.“

Do konca sezóny sa Jozef Sládok v trenčianskom drese zrejme neobjaví. Zdroj: Jäzva

Niekto si povie, že je to pod úroveň hokejistu. Čo si myslíte?

„Niekto si možno myslí, že je veľký hokejista. Ja tento názor nezdieľam. Práce sa netreba báť. Peniaze na zabezpečenie rodiny sú potrebné, rád sa hýbem a ešte sa aj niečo praktické podučím.“

Máte 32 rokov. Aj ste už premýšľali, čomu by ste sa venovali po skončení hráčskej kariéry?

Často na to myslím. Baví ma cvičenie. Možno niečo v tomto smere. Po stavbách sa pohybujem v pozícií pomocníka. Nie som odborník, ale vedel by som sa priučiť rôznym veciam. Lákavo znie aj pozícia hokejového trénera. Samozrejme, často sú v neľahkej situácií. Zjednotiť dvadsaťpäť rôznych hráčskych pováh nie je jednoduché. Nehovoriac o rôznych iných útrapách, ktoré prináša hokejový život.“

Dá sa z extraligových výplat na Slovensku solídne vyžiť a ušetriť aj do ďalších rokov života?

„Priznám sa, že nemám veľký prehľad o tom, kto koľko zarába. Niečom som však začul. Niektorí chlapci majú aj na Slovensku krásne platy, no je ich mizivý počet. Treba si uvedomiť, že sme vedení ako samostatne zárobkovo činné osoby a naše zmluvy zväčša trvajú osem mesiacov. To nie je žiadna sláva. Drvivá väčšina z nás bude musieť po hokejovej kariére nastúpiť do práce a nájsť si spôsob obživy. Nehráme KHL ani NHL, kde sa dá naozaj veľmi pekne zarobiť aj na celý život.“

Ste zranený a nehráte. Ako sa voči vám zachovala Dukla Trenčín?

„Veľmi férovo. Povedal by som, že pekne. Zranil som sa a dlhšiu dobu som mimo hokejového kolotoča. Klub mi o trošíčka znížil plat. Na slovenské pomery som dopadol veľmi dobre.“