SPIŠSKÁ NOVÁ VES (SZĽH) – Číslo 25 už sa nebude predstavovať spišskonovoveským divákom. Jeho nositeľom bol Michal Findura. Veľa ľudí si ho pamätalo pre nízku postavu, nebojácnosť ukázať v prípade potreby päste, ale v neposlednom rade pre strelecké schopnosti, ktoré premieňal na góly.
„Na konci minulej skrátenej sezóny som zápasil so zdravotnými problémami, ktoré sa týkali ramena. Play-off som absolvoval pod rôznymi práškami a liekmi, aby som sa mohol venovať hre. Vtedy sa prvýkrát ozvala hlasná myšlienka, že ak sa to má opakovať, nebudem to siliť a poberiem sa z hokeja preč. Nie som za to, aby športovec hral pod vplyvom všelijakých látok,“ poskytol prvú odpoveď pre hockeyslovakia.sk Michal Findura, dlhoročná stálica hokeja na Spiši.
Novú prácu si musel zariadiť sám, a tak dal hlavu dokopy s majiteľom bronzovej medaily z majstrovstiev sveta 2003 vo Fínsku Ľubomírom Vaicom. Obaja majú šport v krvi, preto pokračujú v tejto činnosti, avšak v novom prevedení. „Kúpili sme posilňovňu. Zoznam mojich pracovných povinností je v porovnaní s minulosťou pestrejší, čo mierne zavážilo v tom, aby som už nehral. Nebolo to teda vyslovene len o zdravotnom stave. Podľa mňa aj tak sú dôležitejšie veci v živote ako hokej,“ ozrejmil ďalšie smerovanie vo svojom živote. Vzrastom nízky útočník, držiac hokejku v pravej ruke, zobudil v sebe akéhosi podnikateľského ducha už niekoľko rokov dozadu. Na zimnom štadióne mu patril bufet, ktorý neraz praskal vo švíkoch. Tento biznis už ale prenechal druhým. „Veru tak. Aktuálne sa naplno venujem spomenutej posilňovni. S Ľubom nás to baví a robíme individuálne tréningy s našimi klientmi. Je to aj o zábave,“ pokračoval Findura pre hockeyslovakia.sk.
V úvode štvrťfinálovej série play-off z minulej sezóny s Topoľčanmi sa posadil za okienko pokladne. Nie je zrejmé, či už vtedy pomýšľal na zmenu povolania, alebo išlo len o marketingový ťah Spišiakov, ako správne nabudiť priaznivcov. „Iba som si to skúsil. Toto prenechám iným profesionálom. Radšej budem predávať permanentky do posilňovne,“ zasmial sa.
Sedemstodeväť stretnutí, z ktorých viac ako polovicu obetoval Spišskej Novej Vsi. Minulosť sa postarala aj o to, že jeden rok absolvoval v Humennom. Nasledujúcich päť sezón bol v Trebišove. Dvojica miest bola farmou extraligových Košíc. Táto skúsenosť mu však nepribudla do životopisu. „Trebišov sa mi veľmi páčil a bol som naozaj rád, že som tam mohol byť niekoľko rokov. Niečo som sa tam naučil v hokeji i v živote, čo mi pomohlo,“ vykonal sumár ročníkov, keď chýbal v domácej kabíne a nezahral si tak najvyššiu súťaž v roku 2009.
Šancu priblížiť sa jej dostal o šesť rokov neskôr. Spišská Nová Ves, ktorú viedol Peter Křemen, absolútne dominovala a bojovala vo finále proti Detve nielen o primát víťaza ligy, ale aj o baráž, kde už čakala na meno súpera Žilina. „Z môjho pohľadu to bola najlepšia sezóna, akú som doma mohol prežiť. Veľká škoda, že sme vtedy Detvu nezvládli. Trochu nám chýbal domáci brankár, ktorý by nechal na ľade srdce. Osemdesiat percent tímu boli Spišiaci. Mohlo sa to skončiť inak, keby nás nepotopil brankár. Samozrejme, výhovorky neplatia. Objektívne sme si neskôr priznali, že Detva ťažila z efektivity a bola o jeden gól lepšia. Už je to za nami. Môžeme len spomínať,“ poukázal na finálový neúspech spred piatich sezón Michal Findura, ktorý nazbieral vtedy 43 kanadských bodov za 16 gólov a 27 asistencií.
