BRATISLAVA (SZĽH) – V septembri minulého roka prišiel na Slovensko pomôcť reštartovať náš – najmä mládežnícky – hokej. Fínsky odborník Jukka Tiikkaja absolvoval množstvo seminárov, diskusii a navštívil desiatky slovenských klubov, aby získal poznatky o tom, v čom náš hokej oproti konkurencií najviac zaostáva a ako ho je možné zlepšiť. O svoje takmer ročné poznatky sa podelil v nasledujúcom rozhovore.
Snáď tým najväčším je nedostatok hráčov, čo má negatívny vplyv na veľa vecí. Napríklad na kvalitu tréningov, jednotlivých súťaží aj dostupnosti finančných zdrojov v jednotlivých kluboch. Ľadový hokej hrá iba jedno až dve percentá detí v každej vekovej kategórií. To vyvoláva veľa otázok o dostupnosti tohto športu a kvalite programov. Prečo sa ho zúčastňujú dve percentá a zvyšných 98 percent nie?
Na riešenie týchto problémov máme tri pracovné toky. Prvý z nich sa zameriava na zlepšenie sociálneho prijatia a imidž športu. Druhá na prístup k športu na úrovni jednotlivých klubov a spôsobom, akým organizujú svoje aktivity. A tretia už na samotnú kvalitu programov, ako sú tréningové metódy alebo systém jednotlivých mládežníckych súťaží.
V priebehu jari tohto roka sme rozbehli nový systém udeľovania trénerských licencii so zhruba 180 trénermi a dostali sme od nich pozitívnu spätnú väzbu. Mnohí tréneri sú otvorení diskusií o rôznych prístupoch v tréningu, ale je vždy náročné zmeniť správanie a dlhoročné pracovné postupy, nedá sa to zo dňa na deň. Najmä v prípadoch, keď tréneri potrebujú zvládať ďalšie dve pracovné miesta a môžu sa sústrediť na tréning len na jednu-dve hodiny denne.
Práve teraz, na začiatku celého procesu, zdôrazňujeme vplyv atmosféry a interakcie ľudí na výsledky vzdelávania. Táto oblasť je totiž silno ovplyvnená kultúrnymi presvedčeniami a tradíciami. Východoeurópska kultúra tréningu tiež prináša určite tradičné modely, ktoré sa datujú do 70. a 80. rokov minulého storočia. A už nie sú dostatočné na to, aby pomohli hráčom splniť požiadavky moderného hokeja. Vo všeobecnosti musíme uznať a podporiť silné stránky predchádzajúceho systému. Ale musíme tiež byť otvorení pre zmenu, keď sú k dispozícii nové informácie, ktoré pomôžu lepšie rozvíjať hráčov ako jednotlivcov a ako tím.
Ak by existoval jeden „zázračný“ recept, všetci by to podľa neho robili. Musíme vytvoriť dobré prostredie na podporu individuálneho rozvoja (charakter, atletické a hráčske schopnosti a zmysel pre hru). Aj v modernom hokeji potrebujeme, aby hráči boli schopní rýchlo reagovať v rôznych útočných a obranných situáciách ako kolektív napriek ich počiatočnej pozícii. To nás núti k vytvoreniu rovnakých kritérií pri tréningovej práci s cieľom rozvoja tímu.
Dúfame, že so zmenami budeme schopní vytvoriť pre hráčov v systéme lepšie prostredie, ktoré by nám v priebehu piatich až ôsmich rokov malo pomôcť vidieť mierne lepšie výsledky z hľadiska výchovy elitných hráčov. Problémom je spomínaný nedostatok mladých hokejistov. Väčšie zlepšenie by sme mohli očakávať len vtedy, ak sa ich do systému dostaneme omnoho viac – v tom prípade by boli kvalitnejšie súťaže aj tréningy. Ale už aj na tom vedenie SZĽH pracuje.
Aj vo Fínsku sa hovorí, že z ľadového hokeja sa stáva exkluzívny a finančne náročný šport, ktorý si nemôže hocikto dovoliť. Napriek tomu je tam pri podobnej demografickej štruktúre 5 až 8-krát viac hráčov v každej vekovej kategórii. Takže áno, mali by sme sa tie čísla snažiť minimálne zdvojnásobiť.
Od zisku prvej zlatej medaily v roku 1995 sa ľadový hokej vo Fínsku rapídne rozrástol. V súčasnosti je v krajine 220 arén a viac ako 70-tisíc hokejistov. Každý desiaty chlapec, ktorý začína športovať, hrá hokej. S tým rastom sa zvýšila aj úroveň profesionality v celej krajine a dnes má väčšina klubov aktívne stratégie dlhodobého rozvoja hráčov. Súčasná situácia medzi Fínskom a Slovenskom je v mnohých aspektoch odlišná. Jednou spoločnou vecou je veľký záujem verejnosti o ľadový hokej.
