Posteľ zdedil po kanadskom kapitánovi

VANCOUVER (SZĽH) - Po svetovom šampionáte do 20 rokov v Kanade zostal v zámorí. Marko Stacha trénuje vo Vancouveri a pripravuje sa na nový ročník prestížnej juniorskej ligy WHL (Western Hockey League). V meste, kde si doteraz pamätajú Pavla Demitru.

Po svetovom šampionáte do 20 rokov sa Martin Chromiak rozhodol vrátiť na Slovensko do Dukly Trenčín, pretože sa jeho juniorská liga nezačala a chcel zostať v zápasovej permanencii. Vy ste zostali za oceánom. Prečo?

„Pôvodne som bol nastavený, že sa po štvrťfinálovom stretnutí proti Spojeným štátom americkým vrátim i ja. Napísal mi ale generálny manažér Vancouveru Giants, že o trinásť hodín mi letí lietadlo. Preto som sa rozhodol zostať na západnom pobreží Kanady. Je otázne, či by sa mi pred začiatkom súťažného ročníka podarilo vrátiť. A keby sa aj podarilo, musel by som byť v štrnásťdňovej karanténe. V tom čase ešte nebolo presne dané, kedy sa naša liga vôbec začne. Nechcel som nič riskovať.“

Takže ste to zo strany manažéra dostali príkazom?

„Nie. Mohol som sa rozhodnúť.“

Liga sa začína na prelome februára a marca. Zápasy nehrávate. V akom režime fungujete momentálne?

„O 11-tej hodine dopoludnia mám posilňovňu, o 13.30 idem na ľad. Tréningy sú na veľmi dobrej úrovni. Vraj ide o jednu z najlepších akadémií v západnej Kanade. Cez leto tu trénujú aj mnohí hráči z NHL. Samozrejme, ostré zápasy mi chýbajú.

WHL sa začína vzhľadom na problémy s koronavírusom pomerne neskoro. Aký je program súťaže?

„Podľa vedenia ligy by sme mali odohrať 24 duelov základnej časti. Podľa situácie je v hre ešte pár zápasov naviac.“

V Dukle Trenčín by ste mali miesto na ľade. Nebolo lepšie vrátiť sa späť a byť v kontakte s Vancouverom?

„Pozrite sa. Onedlho sa liga rozbehne. Ešte si zahrám dosýta. Verím, že sa do toho rýchlo dostanem.“

Kontaktovali vás tréneri z Trenčína?

„S Petrom Frühaufom som v kontakte. Informoval som ho aj o svojom zotrvaní v Kanade hneď ako bolo všetko jasné. Snažím sa s ním udržiavať dobrý vzťah. Pomohol mi vo veľa veciach.“

Sledujete výsledky Dukly?

„Minimálne si na internete pozriem priebeh zápasu. Ak sa mi dá, sledujem na mobile priame prenosy. Som rád, že sa chalanom darí. Hrajú dobre. Nedávno zvíťazili v šiestich stretnutiach v rade.“

Máte pomerne veľa voľného času. Ako ho trávite?

„Mimo povinných tréningových dávok si ešte pridávam naviac. Aj sám som prekvapený, že prakticky celý deň mám vyplnený. V rodine, v ktorej žijem, mám k dispozícii bránku na strieľanie. Vo voľnom čase sa zabávam takýmto spôsobom na dvore.

Našťastie, bývam u skvelých ľudí. Rád s nimi len tak ležím v obývačke a pozerám telku.“

Nie každý má to šťastie, že sa dostane do priateľskej rodiny. Mali ste obavy, s kým budete bývať?

„Priznám sa, že áno. Ide o moje prvé pôsobenie v zahraničí. Bývam u manželského páru, ktorý má tri malé deti, takže ide o aktívnu domácnosť. Nemám pocit, že by som sa mal hanbiť zobrať si jedlo z chladničky. Cítim sa tu veľmi komfortne.V tomto smere sa o mňa dobre postaral klub. Manažér napísal práve tejto rodine. Pani domáca mi hneď volala a písala. Celkovo z ich strany ide o nefalšovaný záujem.

Ide o rodinu, kde štyri roky býval aj posledný kapitán kanadskej dvadsiatky Bowen Byram. Snáď sa na mňa od neho niečo chytí. (smiech)“

Na ostatnom svetovom šampionáte dvadsiatok bolo vidieť, že aj hráči z našej ligy nemajú problém komunikovať v angličtine. Ako ste zvládli dennodenný prechod na cudzí jazyk?

„Prekvapil som aj sám seba, ako som na tom s anglickým jazykom. Všetci sa ma pýtajú, odkiaľ ho viem tak dobre. Hokejovú terminológiu som sa učil od bývalých spoluhráčov Brandona Aldersona a Graema McCormacka. Veľa som sa s nimi rozprával. Zásadne mi to pomohlo.“

A čo domáca výuka pred televízorom?

„Samozrejme. Z ponuky internetovej televízie som filmy pozeral zásadne len v angličtine. Najskôr so slovenskými titulkami, potom anglickými a napokon bez nich.“

Ide o vaše prvé pôsobenie mimo domova. V minulosti sa stávalo aj to, že mladí chlapci po večeroch plakali do vankúšov a chceli sa vrátiť na Slovensko. Ako to prežívate vy?

„Rodina a kamaráti mi chýbajú, čo je normálne. V dnešnej dobe je veľkou pomocou technika a videohovory. Mojou výhodou je pohoda v hostiteľskej rodine i prostredie. Vancouver patrí medzi desiatku najkrajších miest na svete.“

V miestnom tíme NHL Canucks dve sezóny pôsobil Pavol Demitra. Spomenú si na neho ešte vo Vancouveri?

„Nezabudli naňho. V klube Giants máme doktora Mikea Burnsteina. Niekoľkokrát bol na olympijských hrách s kanadským tímom a predtým pôsobil v Canucks. Keď sme sa prvý raz stretli, hneď sa ma pýtal, ako sa darí Paľovým deťom a manželke. Bol s ním veľký kamarát.“