Politológ Rymsha pozná otcovu kariéru v NHL z videopások, vďaka Detve sa vydal v jeho stopách

Puky na bránku strieľal skôr, než začal chodiť do škôlky a počas svojich hokejových začiatkov mal najväčší vzor priamo vo svojej obývačke. Otec Rivera Rymshu Andrew to dotiahol až do NHL, kde si obliekol dres kanadského klubu Quebec Nordiques. Pravda, to bolo ešte v časoch,  kedy nebol súčasný obranca Detvy ani len v pláne.

„To je pravda,“ smeje sa 24-ročný Američan. „Na otcove úspechy sme všetci patrične hrdí, ale ja som ho bohužiaľ počas jeho čias v NHL nezažil. Ako hokejistu som ho začal naplno vnímať v období, keď pôsobil v Nemecku. Našťastie sa nám zachovali viaceré otcove zápasy na videopáskach a ja som si ich pozrel všetky niekoľkokrát. Pri sledovaní jeho výkonov v NHL som cítil hrdosť.“

Rymshovci sú však celkovo jedna veľká hokejová rodina. Profesionálom bol i jeho strýko Steve a výborne našliapnuté to má aj o dva roky mladší brat Drake. Toho draftoval v roku 2017 Los Angeles Kings a momentálne pôsobí už tretiu sezónu na farme v AHL.

„Veľmi mu držím palce,“ prízvukuje River. „Viem, že na sebe pracuje veľmi intenzívne a NHL je samozrejme jeho snom. Všetko je to však o príležitosti. Musí si počkať a ak tá šanca príde, potrebuje sa jej chopiť.“

Vyrastať v hokejovom prostredí predstavovalo veľkú výhodu. Podporu totiž vnímal zo všetkých strán.

„V hokeji ma podporovali otec, mama, strýko i brat. Všetci dobre chápali, čo potrebuje športovec a keď som bol miestami psychicky dole, dokázali ma pozdvihnúť. Aj po neúspechoch mi vždy vraveli, že ráno vyjde opäť slnko a všetko bude v poriadku,“ spomína Rymsha.

Podobne ako otec a brat, aj on pochopiteľne sníval svoj sen o NHL. Najbližšie k jeho splneniu bol počas svojho univerzitného pôsobenia v NCAA, keď dostal pozvánku do kempu prospektov klubu Detroit Red Wings.

„Bola to pre mňa určite zaujímavá skúsenosť. Išlo síce iba o letný vývojový kemp, ale boli tam aj hráči NHL. Dylan Larkin bol vtedy v profilige rok, Anthony Mantha dva. Bol tam aj Athanasiou a ďalší hráči Red Wings. Na vlastné oči som teda mohol vidieť, čo robia hráči, ktorí sa presadili až do najlepšej ligy sveta,“ vraví obranca, ktorý stihol popri hokeji vyštudovať a vlastní diplom z politických vied. „Áno, študoval som politológiu, ale v týchto šialených časoch som rád, že sa jej nemusím venovať a sústredím sa radšej na hokej. U nás v USA je teraz spoločnosť veľmi rozdelená. Začalo sa to pred voľbami a pokračuje aj no nich. Ostáva veriť, že sa národ opäť spojí, pretože to je jediná cesta k plneniu cieľov a k lepšej budúcnosti.“

Povolebné dianie v Spojených štátoch sleduje iba na diaľku. Rovnako ako otec, aj on sa totiž rozhodol vyskúšať na vlastnej koži európsky hokej. Z Michiganu sa presťahoval pod Poľanu a svoje prvé skúsenosti s hokejom na starom kontinente zažíva v drese Detvy.

„Ja som si to dával za cieľ už od malička. Spomínam si na to, ako hrával v Európe otec a želal som si podobnú skúsenosť. Ponuka spoza oceánu ma teda potešila,“ hovorí úprimným tónom mladý Američan.

Nateraz to síce nie je nemecká či švajčiarska liga,  ktoré okúsil jeho otec, ani slovenská Tipos extraliga však nie je na zahodenie.

„Úprimne vravím, že je to veľmi dobrá liga a aj tímy zo spodnej časti tabuľky vedia potrápiť. Nespomínam si na nejaký ľahký zápas. S blížiacim sa záverom sezóny to bude iba ťažšie a ťažšie,“ zamýšľa sa Rymsha, ktorý sa v priebehu krátkeho času vypracoval na dôležitú súčasť defenzívy „medveďov“. S dvadsiatimi bodmi je dokonca najproduktívnejším zadákom Detvy a z pohľadu extraligovej produktivity obrancov mu patrí pozícia v prvej desiatke.

„Na svoje body nepozerám a dôležité je, že sa nám celkom darí. Sezóna je zatiaľ dobrá, ale nemá význam zaoberať sa tým, čo bolo. Boj o play-off je ešte stále veľmi otvorený a musíme pracovať tak, aby naša loď nezišla zo správneho smeru. Nemáme veľké hviezdy a nikto nás nepasoval do pozície favorita. Mužstvo je však pracovité a v šatni sa vytvorila dobrá partia. Máme teda smelé ciele,“ konštatuje R. Rymsha.

So svojou prvou európskou skúsenosťou je nateraz spokojný a z domova mu chýba jediné. „Rodina! Bol by som veľmi rád, ak by za mnou mohli moji najbližší pricestovať aspoň na pár týždňov a vidieť ma na ľade v nejakých zápasoch. V tejto situácii so však samozrejme nejde.“

Súčasná doba je v mnohých smeroch ponurá a neumožňuje realizáciu všetkých plánov. Americký obranca by napríklad veľmi rád preskúmal Slovensko ešte podrobnejšie, ako doposiaľ.

„Veľmi sa mi páči architektúra slovenských miest. Je odlišná od tej našej a celkovo sa mi páči slovenská členitosť. Môj Michigan je v podstate jedna veľká rovina. Tu je to všade o horách, kopcoch a jazerách. Veľmi sa mi to páči a snáď bude príležitosť aj na spoznanie ďalších zaujímavých miest,“ dodáva sympatický nositeľ pochodne košatej hokejovej rodiny.