BRATISLAVA (SZĽH) – Nebýva zvykom, aby sa na lavičke mládežníckeho družstva na Slovensku objavil zahraničný tréner. Z nedávnej minulosti je možné spomenúť Čechov Romana Straku či Jaroslava Crlíka, ktorí pôsobili v Trnave, resp. v Skalici. V aktuálnej sezóne Extraligy juniorov na lavičke Banskobystričanov stál pre zmenu Rumun Hunor Márton. Jednoznačne z najväčšej diaľky však musel prísť asistent trénera v juniorke HC Slovan Bratislava – Kanaďan Marek Babic.
Už jeho meno však napovedá, že 44-ročný tréner má slovenské korene. To sa naplno potvrdí pri pohľade na jeho miesto narodenia – Bratislava. Napriek tomu však Babic vyrastal za veľkou mlákou. „Áno, je pravda, že som sa narodil v Bratislave,“ začal svoje rozprávanie Babic. „Keď som mal zhruba rok a pol, tak moji rodičia sa rozhodli emigrovať do Kanady. Najprv sme prišli do Quebecu, následne sme sa usadili v Toronte. Tam som vyrastal, strávil som tak prakticky celé detstvo, a tam som začal aj hrať hokej, o niečo neskôr než býva zvykom, keď som mal deväť rokov. Na Slovensko som sa prvýkrát vrátil až keď som mal dvadsaťjeden rokov,“ pokračoval.
Toronto a vo všeobecnosti kanadská provincia Ontario je známa tým, že v nej žije početná enkláva Slovákov a ľudí so slovenskými koreňmi. To prirodzene ovplyvnilo a formovalo aj Babicovo detstvo. „Rodičia ma vychovávali v slovenskej domácnosti so slovenskou kuchyňou so slovenskými tradíciami. Navyše tým, že neovládali spočiatku plynule angličtinu, tak sme sa doma rozprávali po slovensky. Pamätám si, že sme aj zúčastňovali slovenského dňa, ktorý každoročne organizuje slovenská komunita v Kanade. Rovnako aj moji dvaja najlepší kamaráti v detstve boli Slováci.“
Späť však k hokeju. Babic ako profesionálny hokejista strávil väčšinu kariéry prirodzene v zámorí. Ku koncu hráčskej kariéry však vyskúšal aj rôzne destinácie na starom kontinente vrátane Nemecka, Fínska, Švédska ale aj menej tradičných miest na hokej ako je Taliansko, Holandsko či Francúzsko. Na Slovensko jeho hráčske kroky nezavítali. „Pritom viackrát som k tomu mal blízko,“ prezrádza. „Ako hráč som absolvoval prípravu v lete na Slovensku hneď niekoľkokrát. Pamätám si, že som bol v Trnave, ktorá bola vtedy farmou Slovana, v Žiline či v Skalici. Vždy ma ale nakoniec život zaviedol niekam inam.“
Vzhľadom na to tak možno prekvapuje, že pred touto sezónou Babic zakotvil vo svojej rodnej krajine. Ako však sám hovorí, spolu s jeho rodinou ho to na Slovensko ťahalo už dlhšie. „Moja manželka je Slovenka. Po tom, čo som skončil s profesionálnym hokejom, tak sme otvorili hokejovú školu v Edmontone. Bavilo nás to, darilo sa nám, ale priznám sa, že nám chýbala slovenská kultúra. Máme dve deti a chceli sme, aby poznali svoju rodinu, svojich predkov od ich starých rodičov, strýkov, tety... Navyše Bratislava je výborné miesto na život s rodinou. V posledných rokoch sa posunula míľovými krokmi dopredu. Aj to nás presvedčilo k tomu, aby sme sa sem presťahovali,“ vysvetľuje Babic.
Ponuku od Slovana si Babic ako Bratislavčan váži. Hoci je jeho život spätý s Kanadou, ako rodený Bratislavčan si veľmi dobre uvedomuje, čo na Slovensku Slovan v hokeji znamená. „Slovan má veľké meno. Ako rodák z Bratislavy som vždy chcel za nich hrať. Keď prišla táto ponuka, tak som bol za ňu veľmi rád. Je to veľký klub, ktorý navyše tento rok oslavuje storočnicu. Je to pre mňa aj trénerská výzva. Sám naberám trénerské skúsenosti, učím sa, spoznávam možno o niečo iný hokej, než som doteraz zažil. Navyše priznávam, že nie som úplne zvyknutý fungovať sústavne v slovenčine. Celý tím je však super. Navzájom si pomáhame a to je výborné.“
A propos jazyk. Od Babica počuť smerom k hráčom predovšetkým anglické frázy, a to napriek tomu, že slovenčinu ovláda na kvalitnej úrovni. Ako však sám vraví, ide o úmysel, ktorý má hlbší význam. „Pre väčšinu hráčov je to asi niečo nové, ale pre takéto fungovanie sme sa rozhodli schválne. Angličtina je v zásade hlavným medzinárodným jazykom v hokejovom prostredí. Či hráte v Nemecku, Švajčiarsku, Švédsku, všade počuť v kabíne angličtinu. Preto je vnímam ako dôležité, aby si hráči osvojili hokejovú terminológiu v angličtine. Napokon aj samotní majitelia Slovana chceli, aby som angličtinu používal smerom k hráčom v čo najväčšej možnej miere. Nepopieram však, že aj ja sám sa pri vyjadrovaní svojich myšlienok cítim komfortnejšie v angličtine,“ vysvetľuje Babic.
Rodák z Bratislavy vzhľadom na svoje skúsenosti z rôznych kútov sveta dokáže veľa vecí porovnávať. Pokiaľ však ide o porovnanie hokeja na Slovensku, inde v Európe či v zámorí, hovorí, že rozdiely nie sú zásadné, aj keď určité nuansy nepopiera. „Hokej je v zásade všade ten istý šport. Samozrejme, v Kanade funguje štruktúra klubov trochu inak, máme tam menšie klzisko, hrá sa viac do tela. Na Slovensku sú hráči veľmi zruční a šikovní. Práve v tomto vnímam aj moju úlohu, aby som priniesol do tímu možno niečo, čo je skôr kanadské, bez ohľadu na to či ide o nejakú drobnosť, alebo väčší detail. Ak hráči chcú v NHL alebo v zámorí, musia byť pripravení na nejaké špecifiká. Ale aj keď im to v kariére nevyjde, myslím si, že je pre nich prínosné, keď sa dokážu pozrieť na hokej možno aj z iného uhla pohľadu.“
Určitou novinkou, ktorá na Slovensku nie je úplne bežná, je aj Babicov šatník, ktorým sa prezentuje na striedačke. Počas zápasov je totiž 44-ročného kouča možné zastihnúť v obleku. Vec, ktorá je skôr typická pre profesionálny hokej, či reprezentačné družstvá. „Je to súčasť profesionalizmu. Aj keď hráči sú stále vekom juniori a niektorí ešte mladší, je dôležité, aby už teraz vedeli, že zápas je sviatok a musí to byť vyvrcholením ich tréningového snaženia,“ vysvetľuje.
„V zámorí máme príslovie, ktoré sa mi veľmi páči – ak vyzeráš dobre, tak sa cítiš dobre, a ak sa cítiš dobre, tak robíš dobre. Nechcem budovať nejaké stereotypy, ale s hokejom je často spojená zapáchajúca šatňa či hráči s dlhými neoholenými bradami. Keď však už tu je zápas, tak vnímam ako dôležité, aby sme vyzerali dobre. A bol by som rád, keby si toto hráči osvojili aj do ďalších sfér ich života. Ak máte pracovný pohovor, či biznisové stretnutie, tak chcete vyzerať dobre a zanechať pozitívny prvý dojem,“ dodal na záver Marek Babic.
