BRATISLAVA (SZĽH) – Do roku 2000 mu účasť na majstrovstvách sveta v hokeji dvakrát tesne ušla. Keď sa mu do tretice podarilo prebojovať do národného tímu, prvé dva zápasy si v rámci petrohradského šampionátu musel počkať na šancu. Napokon ju dostal, chytil sa a oslavoval zisk historickej medaily pre samostatný slovenský hokej z veľkého fóra so strieborným leskom. Vo štvrtok 9. marca oslavuje 50 rokov niekdajší reprezentačný útočník, jeden zo strojcov striebornej jazdy v Petrohrade a štvornásobný majster SR Michal Hreus.
Prvý prelom v kariére bývalého stredného útočníka prišiel ešte vo federálnych časoch. V sezóne 1990/91 dostal príležitosť v drese Sparty Praha, veľkého giganta v spoločnej československej súťaži. Následne prestúpil do Nemecka, kde brázdil klziská v rámci najvyššej súťaže štyri sezóny. Zahral si v Mníchove, neďalekom Mannheime i Krefelde na západe krajiny. Po návrate na Slovensko odštartoval honbu za mimoriadne úspešnou kariérou v Skalici. V roku 1999 prestúpil do bratislavského Slovana, s ktorým nielenže na konci ročníka oslávil zisk prvého z kvarteta svojich extraligových titulov, ale ako skvelý, mladý a produktívny center s takmer bodovým priemerom na zápas v najvyššej slovenskej súťaži cestoval so slovenskou reprezentáciou aj na svetový šampionát do Ruska.
Prvé dva duely presedel na tribúne. Pred tretím proti Fínsku ho však vedenie národného tímu dopísalo na súpisku a Michal Hreus sa odvďačil trénerom expresne rýchlym gólom a celkovo tromi bodmi v siedmich dueloch MS. Skvelú a spanilú jazdu Slovákov pod trénerským vedením Jána Filca zastavili až českí reprezentanti vo finále. „Som rád, že som sa po dvoch neúspešných pokusoch, keď mi štart na šampionáte ušiel na poslednú chvíľu, na MS dostal a hneď som získal striebro," hodnotil Hreus po petrohradskom dobrodružstve.
Etapu v bratislavskom Slovane niekdajší šikovný stredný útočník neukončil jediným titulom. Hoci ho v rokoch 2002 až 2007 vymenil za fínske Lukko, Litvínov či Žilinu, počas sezóny 2006/07 sa do belasého dresu vrátil a pridal ďalšie dva majstrovské poháre v rokoch 2007 a 2008. To však už mal na konte dovedna štyri grály. V roku 2006 ho nečakane získal aj so Žilinou, ktorá vo finále dvoch prevažne outsiderov, ako favoritov pokorila Poprad 4:3 na zápasy.
Azda najveselšie oslavy zažil Michal Hreus v apríli roku 2007, po zisku svojho tretieho titulu slovenského šampióna v drese bratislavského Slovana. „Cítim sa, ako keby ma prešla drezina z Vrútok,“ žartoval po spanilej jazde autobusom ulicami Bratislavy o noci, ktorá sprievodnému programu predchádzala. V novembri 2008 sa vrátil do Žiliny, kde v rokoch 2010 až 2012 zastával pozíciu kapitána tímu. Nasledovala sezóna a pol v druholigovej Senici, po ktorej niekdajší výborný extraligový útočník ukončil kariéru. V extralige nastúpil dovedna na 676 stretnutí a zaznamenal 444 kanadských bodov. Za Slovensko odohral 43 duelov, strelecky úspešný bol deväťkrát.
Presedlal na trénerské remeslo, v ktorom sa zdokonaľoval v posledných rokoch predovšetkým v mládežníckych kategóriách Slovana Bratislava. V sezóne 2022/23 je hlavným koučom juniorov belasých. Okrem toho pôsobí aj ako asistent hlavného kouča Rastislava Paľova v slovenskej reprezentácii do 17 rokov.
V mene Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) prajeme Michalovi Hreusovi všetko najlepšie k 50. narodeninám. Predovšetkým veľa zdravia a ďalšej chute pracovať pre rozvoj slovenského hokeja!
