Od Poľany k hviezdam v slovenskom hokejovom minivesmíre

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (SZĽH) – Z prvej ligy k titulu vicemajstra sveta. Aj tak by sa dal jednou vetou charakterizovať inšpiratívny hokejový príbeh 38-ročného Ján Laca. Dnes už bývalého brankára a slovenského reprezentanta, ktorého kariéra nabrala vzostupnú krivku až po tridsiatke. 

Dovtedy akoby nebol hokejový talent Jána Laca docenený. Hoci si už od roku 2000 budoval v extralige pozitívne renomé a ocitol sa minimálne v dvoch kádroch s ambíciami získať slovenský ligový titul, mesiac pred životnými výkonmi na majstrovstvách sveta 2012 v Helsinkách mal na konte len dva reprezentačné štarty. A to sa v kempe národného tímu premiérovo objavil už v roku 2003, keď si vyslúžil nomináciu na Turnaj šiestich krajín do Budapešti. V konkurencii Miroslava Hálu a Ramona Sopka. Takmer deväť rokov čakal Ján Laco na poriadnu šancu v národnom tíme. Niektorí v jeho koži by čakanie možno už zabalili. Ale on bol trpezlivý. Počkal si na vhodný moment a sebaisto vystrelil k hviezdam v slovenskom hokejovom minivesmíre. 

Niežeby Ján Laco nemal dostatočné kvality, aby si v národnom tíme schuti zachytal skôr než v roku 2012. Možno mal smolu, že solídne výkony v extralige dosahoval v ére vynikajúcich brankárov, ktorí pôsobili v kvalitnejších súťažiach a boli slovenskými oporami na medzinárodnom ľade. Či už išlo o Jána Lašáka, Rastislava Staňu, Karola Križana, neskôr Petra Budaja, Petra Hamerlíka, Jaroslava Haláka, Júliusa Hudáčka a ďalších. 

On na Slovensku žiaril už v sezóne 2005/06. V drese Košíc vo štvrťfinále play-off „vygumoval“ hokejistov Slovana Bratislava. Košičania zvíťazili 4:0 na zápasy, Laco vychytal dve čisté kontá. Jeho nepriestreľnosť v sérii trvala vyše 190 minút. Možno aj vďaka tomuto počinu ho tréner František Hossa nominoval v apríli 2006 do prípravy slovenskej reprezentácie a v dueli s Nórmi (11:2) mu doprial vyše jedenásť minút pobytu v bránke za rozhodnutého stavu. Laco nahradil Ján Lašáka. O pár mesiacov neskôr, 3. septembra 2006, odchytal za Slovensko celých šesťdesiat minút. V Mannheime nastúpil proti Nemcom pri prehre 1:3.

S Iskrou iskrenie, s Levom trápenie

V roku 2008 sa Ján Laco stal súčasťou zaujímavého experimentu. Po náročnej časti ročníka, ktorú napriek zmluve s Košicami strávil doma v Liptovskom Mikuláši, odišiel na rozhodujúcu fázu do prvoligovej Iskry Banská Bystrica. „Neviem, či to bol experiment, ale výzva určite,“ vravel kedysi Ján Laco spomínajúc na vydarený záver psychicky ťažšieho ročníka. Banskobystrický hokej dostal do extraligy výbornými výkonmi v play-off. V rozhodujúcom finálovom stretnutí 1. ligy v Spišskej Novej Vsi si dokonca pripísal čisté konto. „Boj o postup bol niečím novým, celkom dramatickým. Či chytám v extralige alebo v nižšej súťaži, cieľ je vždy v rovnaký. Dosahovať víťazstvá, ktoré vedú k finálnemu úspechu,“ dodal Ján Laco. Vtedy ešte nemohol vedieť, že „barania“ éra o desať rokov neskôr pohltí slovenskú hokejovú scénu ziskom troch titulov slovenských šampiónov za sebou...

Jedno je isté. Po postupovej sezóne nezostal Laco pod Urpínom, ale presunul o pár kilometrov južnejšie do konkurenčného Zvolena. To ešte bolo pre slovenského brankára vcelku spokojné obdobie. Až prišlo leto 2010 a s ním narýchlo pečený projekt vstupu Leva Poprad do KHL. Jeho majitelia po neúspechu v Hradci Králové dostali v to lete červenú aj pod Tatrami. A s nimi dostali aj mnohí slovenskí hokejisti, ktorí stáli pred podpisom lukratívnych kontraktov v nadnárodnej súťaži. Vrátane Jána Laca.

Ján Laco v drese Leva Poprad. Zdroj: TASR

Pád projektu Lev všetkých zaskočil. „Už sme trénovali naplno. Najskôr nás ubezpečili, že všetko je v poriadku. Behom dňa sa situácia zvrtla. Musím ísť vlastnou cestou,“ vravel Ján Laco. Je nutné dodať, že v jeho prípade mimoriadne tŕnistou. Mnohé kluby boli lete 2010 v plnej príprave na začiatok sezóny, posty jednotiek boli obsadené. Ján Laco razom nemal kde chytať. Uchýlila ho prvoligová Detva, z ktorej ho časom povolala extraligová Nitra, kde naštartoval druhú fázu svojej kariéry. Oveľa bohatšiu a úspešnejšiu. Vlastne ten štart začal ešte v Detve, pod kedysi aktívnou sopkou Poľanou, v druhej najvyššej slovenskej súťaži. 

V lete 2011 dostal projekt popradského Leva v KHL z Moskvy zelenú. Ján Laco sa pustil do súboja o post jednotky s Čechom Tomášom Dubom. A hoci v úvode ročníka príliš šancí nedostával, pred koncom roka sa situácia otočila. Dubu odstavil na vedľajšiu koľaj a ocitol sa v hľadáčiku nového trénera slovenskej reprezentácie Vladimíra Vůjteka. V decembri 2011 ešte kryl chrbát Jánovi Lašákovi na prípravnom turnaji v rakúskom Klagenfurte. „Janík? Vychádzame spolu perfektne, nemáme žiaden problém,“ hlásil Ján Lašák. 

„Janík“ bol v tom čase vďačný za každú príležitosť. Vedel, že hoci chytá v KHL, v hre o majstrovstvá sveta, ktoré sa v máji 2012 mali konať v Helsinkách, je v poradovníku na miestenku nižšie ako jeho kolega. Vo februári 2012 už patril k najlepším brankárom v KHL. Mal na konte päť čistých kont, najviac v súťaži. „Nemám veľké oči. Som rád, že pán tréner Vůjtek si ma všimol a vzal ma vtedy v decembri aj ako náhradníka. Za každú príležitosť budem rád, vždy si rád zachytám. Premiérová účasť na majstrovstvách sveta by bola krásna, ale treba ísť postupne...“

Kto je Laco?

Je pravda, že v apríli 2012, asi šesť týždňov pred začiatkom helsinského dobrodružstva, mal Vladimír Vůjtek hlavu v smútku. Koho postaví do bránky? Lašáka s Rastislavom Staňom sužovali zranenia. Jaroslav Halák žiaril v drese St. Louis v NHL a bolo zrejmé, že v play-off pôjde vysoko. Peter Budaj si najskôr vzal týždeň na rozmyslenie, napokon nedorazil. Voľba padla na Jána Laca s Petrom Hamerlíkom. Laco začal. A už neskončil. S Fínmi na úvod ninkasoval jediný gól, s Američanmi heroicky vychytal triumf 4:2. So Švajčiarmi v dôležitom súboji o účasť vo štvrťfinále zasa čisté konto. „Keď som prichádzal na šampionát do Helsínk, ledva som vedel, kto Jano Laco vôbec je. Teraz? Je náš najlepší hráč v každom zápase. Klobúk dole, všetka česť,“ nešetril chválou Tomáš Kopecký. 

Kapitán tímu Zdeno Chára mal o niečo lepšie informácie: „Vedel som, kto je Ján Laco, ale nikdy predtým som nemal možnosť s ním hrať.“ 

Vďaka Jánovi Lacovi i obetavým tímovým výkonom dokráčali Slováci až do finále s Rusmi. Hoci ho prehrali, nášho brankára vyhlásili za najlepšieho muža v maske na turnaji. Zaslúžil by si aj titul najužitočnejšieho hráča (MVP), ten však skončil v rukách novopečeného majstra sveta Jevgenija Malkina. Avšak málokto (azda okrem Malkina) by namietal, ak by ho hlasujúci novinári a funkcionári prisúdili práve Jánovi Lacovi. Odchytal životný turnaj, ktorý ho katapultoval k trojročnej zmluve s ukrajinským účastníkom KHL Donbassom Doneck a k siedmemu miestu v ankete Športovec roka 2012. 

Symbol

Ján Laco nikdy nezabudol na kraj, v ktorom hokejovo vyrástol. Koncom júna 2014 otvoril neďaleko zimného štadióna v Liptovskom Mikuláši do prevádzky JL arénu. Halu, ktorej výstavbu inicioval, aby podporil rast talentov v Liptove. „Naši nástupcovia potrebovali ďalší priestor, aby mohli korčuľovať a napredovať,“ vyhlásil Ján Laco na otvorení. Nádejám z okolia Liptova pomáha dodnes. 

Ďalšie dva roky bol oporou Barysu Astana v KHL, neskôr aj českého extraligistu z Chomutova. Zachytal si aj za slávnu Spartu Praha, tiež pod piatimi kruhmi na zimných olympijských hrách v Pjongčangu. Dovedna odchytal za Slovensko 53 stretnutí, predstavil sa na štyroch majstrovstvách sveta. Navždy zostanú v našich pamätiach dejstvá z jeho heroického helsinského predstavenia 2012, ktoré viedlo až k zisku strieborných medailí. 

Ján Laco je v slovenskom hokeji symbolom trpezlivosti a pracovitosti. Živým symbolom ingrediencií, ktoré vedú k úspechu v každom hokejovom veku. 

Slovenský zväz ľadového hokeja touto cestou ďakuje Jánovi Lacovi za vzorný prístup a obetavú prácu pre slovenskú reprezentáciu. Gratuluje mu k bohatej i úspešnej kariére a do ďalšieho života spätého s hokejom želá všetko dobré. 

Jano, ďakujeme!