BRATISLAVA (SZĽH) – Každoročne pred draftom NHL absolvujú predstavitelia profiligových klubov sériu rozhovorov s vytypovanými adeptmi na rozličné témy. Aj nehokejové, keďže o schopnostiach hráčov s hokejkou a pukom majú v čase preddraftových konverzácií zväčša dostatok zhromaždených informácií. Skautov, generálnych manažérov, ich asistentov či mentálnych trénerov zaujímajú i osobnostné črty potenciálnych draftových výberov. A na ich zistenie používajú rôzne metódy. Napríklad čudné otázky, na ktoré neexistuje všeobecne správna odpoveď.
Podobné debaty absolvoval aj 17-ročný slovenský obranca Oliver Fatul, trojka tohtoročného CHL Import draftu, v ktorom si vyberá hráčov z Európy 60 klubov pôsobiacich v systéme prestížnej kanadskej juniorskej súťaže CHL. Tvoria ju tri ligy – WHL, OHL a QMJHL.
Fatula si vyhliadol klub zo Swift Currentu, 17-tisícového kanadského mestečka na juhu provincie Saskatchewan, vzdialeného 830 kilometrov západne od Winnipegu. „Veľmi ma potešilo, že si ma vybralo vedenie Swift Current. Nebolo to prekvapenie, s klubom sme komunikovali už pred draftom. Zástupcovia klubu mi predstavili celú organizáciu, podotkli, že sú najmenšie mesto vo WHL, ktoré o to viac žije hokejom. Momentálne sú v štádiu prestavby kádra a chceli, aby som bol jej súčasťou. Do Kanady sa teším,“ zvestoval nám Oliver Fatul, bratislavský rodák, ktorý od sezóny 2016/17 vyrastá v zahraničí. Mal čerstvých štrnásť, keď začal hrať za kadetov v švédskom Malmö. O dva roky neskôr prestúpil do Oskarshamnu k dorastencom i juniorom. Pred začiatkom uplynulej sezóne zlákali 17-ročného mladíka domov smelé plány HKM Zvolen, ktorý mu ponúkol profesionálny kontrakt. Oliver Fatul odohral za áčko „rytierov“ 29 stretnutí. V závere decembra sa však rozhodol zamieriť späť do zahraničia. Tentoraz do Fínska, do vychýreného mládežnícku systému Tappary Tampere.
Po dvoch škandinávskych skusoch a predčasnom konci ročníka čochvíľa 18-ročný obranca usúdil, že nastal čas vydať sa do zámoria. „Aj s agentom sme sa zhodli, že teraz je ten správny čas. Obaja veríme, že robím dobrý krok, ktorý ma posunie ďalej nielen ako hokejistu, ale aj ako človeka,“ pokračuje rozhľadený Oliver Fatul.
Swift Current Broncos vznikli v roku 1967. Trikrát sa stali víťazmi WHL, jednej z troch prestížnych kanadských juniorských líg, pričom v roku 1989 získali aj prestížny Memorial Cup. Pred Oliverom Fatulom dali priestor kvartetu Slovákov. Historicky prvý bol niekdajší obranca Jaroslav Obšut, po ňom pred dvanástimi rokmi Oliver Jokeľ, následne Juraj Rožník a naposledy v sezóne 2014/15 Kristián Ferleťák.
CHL Import draft nemusí byť jediný rebríček, v ktorom sa tento rok Oliver Fatul ocitne. Slovenský mládežnícky reprezentant si to uvedomuje. Komunikoval so zástupcami viacerých klubov NHL a tuší, aké draftové nádeje má v roku 2020. Centrálny skautský úrad NHL ho zaradil na 70. miesto v renkingu európskych hráčov. Ak si k tomu pripočítame približne dvojnásobný počet hokejistov pôsobiacich v Severnej Amerike, ktorí budú draftovaní pravdepodobne pred sedemdesiatym v európskom poradí, dostaneme sa na chvost zoznamu s 217 miestami. Čo na to Oliver Fatul? „Rebríčky sledujem ako každý chlapec v draftovom ročníku. Nemám extra veľké očakávania. Viem, kde sa nachádzam. Napriek tomu ma teší, že záujem o mňa o je, čo som vytušil z niekoľkých mítingov so zástupcami klubov NHL. Uvidíme, ako to dopadne. Bolo by pekné byť draftovaný, avšak nezameriavam sa na to, či tento rok, budúci alebo až ten ďalší. Poteším sa, ak sa mi podarí dostať sa na zoznam už teraz. Ak nie, nič sa nedeje. Môj život pôjde ďalej a počkám si na šancu o rok.“
Mal som si predstaviť situáciu, že je môj spoluhráč a som s ním v izbe. O polnoci sa zobudí, odíde do kasína, vráti sa o tretej ráno. A tréner sa ma ráno na tréningu spýta, že či môj spoluhráč bol alebo nebol v kasíne.
Téma rozhovorov potenciálnych draftových nádejí so zástupcami profiligových klubov nie je slovenskej hokejovej verejnosti príliš jasná. Preto nás zaujímalo, ako prebiehajú debaty so skautmi, generálnymi manažérmi či ich asistentmi u Olivera Fatula. „Na úvod kladú základné otázky. Najskôr som sa mal charakterizovať ako hráč, potom ako človek. Taktiež som mal povedať niečo o svojej rodine. Ako ide diskusia ďalej, prichádzajú aj divnejšie a čudnejšie otázky. Oni však vedia, čo nimi sledujú. Ide skôr o psychologické záležitosti, na ktoré neexistuje správna odpoveď. Chcú vedieť, ako hráč zareaguje. Týmto smerom sa uberajú aj dotazníky, ktoré musíme vypĺňať. Po ich vyhodnotení zistia, ako rozmýšľame, aké sme povahy a začlenia si nás,“ hovorí Oliver Fatul.
Takže čudné otázky, na ktoré nejestvuje správna odpoveď? To znie ozaj divne. Ktorú z portfólia takýchto otázok považoval sedemnásťročný mladík za najviac nevšednú? „Na nedávnom rozhovore sa zúčastnilo na druhej strane až sedem ľudí a niekto z nich - neviem presne, či skaut, mentálny tréner alebo zástupca generálneho manažéra – sa ma spýtal čudnú vec. Mal som si predstaviť situáciu, že je môj spoluhráč a som s ním v izbe. O polnoci sa zobudí, odíde do kasína, vráti sa o tretej ráno. A tréner sa ma ráno na tréningu spýta, že či môj spoluhráč bol alebo nebol v kasíne. Zaujímalo ich, čo by som odpovedal. Čudná otázka, akú by hokejista na takomto pohovore asi nečakal. A v dotazníkoch je kopa podobných. Vypĺňal som jeden s asi 150 otázkami a mal som odpovedať, či mám upratanú izbu, či si radšej pozriem film alebo prečítam knihu a podobne. Záležitosti, ktoré na prvý pohľad nesúvisia s hokejom. Uvedomujem si však, že prostredníctvom takýchto nástrojov sa nás v zámorí snažia čo najviac spoznať. Nezáleží im len na hokejových schopnostiach, ale aj na tých ľudských,“ konštatuje Oliver Fatul.
Späť ku kasínu. To je ozaj nečakaná otázka v nečakanej chvíli. Chyták – ľudovo povedané. Prvá reakcia naň dozaista prezradí veľa o charaktere či nastavení osobnosti. Nájdu sa takí, ktorí spoluhráča neprezradia, aj takí, ktorí ho „natrú“. Ťažko usúdiť, ktorá odpoveď je všeobecne správna. Čo odvetil náš mládežnícky reprezentant? „Že takéto správanie nie je správne a nesúhlasím s ním, no doplnil som, že spoluhráča by som nezradil, ak by to malo pomôcť tímu. Hádam som z toho dobre vykľučkoval,“ pousmial sa Fatul.
Z „výsluchov“ mal napriek niekoľkým náročným otázkam dobrý pocit. Ba čo viac, debatu si užíval. „Hoci nemám problém komunikovať v angličtine, vyskytli sa aj otázky, ktoré ma mierne zaskočili. Musel som porozmýšľať, v hlave si ich preložiť a odpovedať. Ale obstál som solídne. A vôbec som nebol v strese. Keďže nemám problém hovoriť po anglicky, takéto možnosti si užívam. Je skvelé rozprávať sa s asistentom generálneho manažéra klubu NHL. Keďže sa pýta otázky, na ktoré nie je správna odpoveď, človek nemusí byť v strese, či odpovie správne alebo nie. Dôležité je odpoveď tak, ako to cíti a vníma.“
