DETVA (SZĽH) – Rozhodnutie Norberta Javorčíka skončiť na pozícii hlavného trénera reprezentácie do 18 rokov malo dopad takmer naprieč všetkými reprezentačnými družstvami. K „osemnástke“ prešiel bezmála celý realizačný tím z reprezentácie do šestnásť rokov, a tak bolo potrebné nájsť aj nového trénera na uvoľnený post hlavného kormidelníka „šestnástky“. Voľba padla napokon na 50-ročného odborníka Milana Sitára. Ten v ostatných rokoch pôsobil v najvyššej ruskej juniorskej súťaži MHL a k reprezentačnému kormidlu sa vracia po poltucte rokov.
Na reprezentačnú lavičku sa vraciate po šiestich rokoch, keď naposledy ste pôsobili ako asistent Jozefa Frühaufa pri reprezentácii do osemnásť rokov. S akými pocitmi sa vraciate do prostredia, ktoré viac-menej poznáte?
Dlho som pôsobil mimo Slovenska, zhruba päť rokov som trénoval v najvyššej juniorskej súťaži MHL. Za ten čas sa toho pri reprezentáciách dosť zmenilo. Ponuka prišla náhle, keďže pri „osemnástke“ došlo k zmene realizačného tímu. Možnosť trénovať reprezentáciu beriem ako česť a uvidíme, aké pocity budú do budúcna.
Milan Sitár, hlavný tréner reprezentácie do 16 rokov na špeciálnom VT v DetveHovoríte, že ponuka viesť prišla nečakane. Dlho ste nad ňou rozmýšľali?
Ani nie. Bol som v spojení s Mirom Šatanom a myslím si, že pre každého trénera je česť trénovať reprezentáciu. Hneď ako došlo k zmene v „osemnástke“, tak sme si spolu s Mirom volali a bol som na prijatie ponuky pripravený.
Posledné roky ste pôsobili v najvyššej ruskej juniorskej súťaži. Aký však máte vzťah k tejto kategórii, čo sú o päť, miestami až o šesť rokov mladší hráči než v MHL?
V juniorskej MHL sa práveže hrá od zhruba šestnástich do dvadsaťdva rokov. Napríklad traja hráči v tíme sú do šestnásť rokov a zvyšok sú už starší hráči. V MHL je teda bežné, že hráči v MHL hrajú aj proti o päť až šesť rokov starším hráčom. MHL A v podstate vychováva hráčov do všetkých ruských reprezentácií, aj keď, samozrejme, od „osemnástky“ sa už niektorým hráčom podarí dostať do VHL, KHL, alebo sú v zahraničí.
A pokiaľ ide o slovenských hráčov kmeňového ročníka 2002? Aký rešerš o potenciálnych adeptoch na reprezentačný dres ste si stihli spraviť?
V podstate sa to všetko udialo za posledné dva dni. Prešli sme spolu koľko hráčov máme k dispozícii a zistili sme, že okolo dvadsať hráčov hrá v zahraničí. Robili sme si rešerš koľko z týchto hráčov hrá v dorasteneckých a koľko v kadetských súťažiach. To sa však bavíme len o počtoch. Podstatné bude, aby hráči ukázali svoju výkonnosť. Myslím si, že v „šestnástke“ je potrebné hráčov obmieňať, predsa len v pomyselnej pyramíde reprezentácií, kde na vrchole je „osemnástka“ so svojimi majstrovstvami sveta, sme ešte len na spodku.
Milan Sitár, hlavný tréner reprezentácie do 16 rokov na špeciálnom VT v Detve„Šestnástka“ už v tejto sezóne odohrala tri stretnutia proti Rusku. Dopočul som sa, že ste si zápasy pozreli na videu, takže aký dojem ste nadobudli z videného?
V prvom rade treba podotknúť, že súper už v tom čase mal za sebou dlhšiu prípravu. Bežne sa deje, že na reprezentačnom zraze sú tri týždne pokope a za ten čas ešte stihnú odohrať aj ďalšie prípravné zápasy. Naopak u nás máme toho času ďaleko menej – dva, tri, niekedy dokonca iba jeden a pol dňa na to, aby sme mohli pripraviť tím na jednotlivé zápasy. V spomínaných troch zápasoch bolo vidno, že aj navzdory nejakému objemu prípravy pred zápasmi, ešte hráči neboli celkom zžití. Nevedeli, kde-kto má byť, ako má hrať v oslabení, ako brániť v obrannom pásme… Nie je to však tým, že by nevedeli hrať hokej, ale skrátka nezvýšil čas na to, aby boli usmernení a „uprataní“.
V čom bol najväčší rozdiel medzi Slovenskom a Ruskom v tých zápasoch?
Rusi sú individuálne lepšie pripravení. Poznám ich, päť rokov som tam trénoval a viem, ako to tam funguje. Disciplína u Rusov síce trošku hapruje, no vďaka svojim individuálnym kvalitám sa dostávali do prečíslení, ktoré využívali. Každý vie, každý to videl a aj samotní chalani vedia, ako na tom sú u nás a ako sú na tom vo svete. Je síce pravda, že sa z nášho dorastu dostal do ruskej „osemnástky“ Ischakov, to všetci vieme. No už málokto vie, že trénoval pomaly päť až šesť hodín denne na ľade. A práve o tom to je. Keď majú hráči čas, tak musia skrátka pridať, aby sa zlepšili najmä technicky. Nehovorím, že sa chalani majú uštvať a potom v sobotu či v nedeľu neodohrajú kvalitné zápasy, ale keď môžu byť hráči viac na ľade, tak nech na ňom sú, aby sa po technickej stránke mohli dorovnať svetu.
V Detve sa zatiaľ len rozhliadate, alebo už aktívne sa zapájate do tréningového procesu?
Dnes (vo štvrtok – pozn. aut.) som sa prvýkrát aktívne zapojil. Dovtedy som „len“ sledoval, keďže sa čakalo na rozhodnutie Výkonného výboru. Ten rozhodol, a tak od štvrtka rána som prebral „šestnástku“ aj s vedením tréningov. Už nás teda trošičku pripravujem na to, čo nás čaká v novembri na turnaji v Bielorusku, kde budeme znovu hrať proti ruskej „šestnástke“ a proti lotyšskej a bieloruskej „sedemnástke“. 7. a 8. októbra už Rusi s Lotyšmi odohrali dva zápasy. Jeden vyhrali Rusi 4:3, v druhom zas prehrali 3:4. Čakajú nás teda kvalitní súperi. My sa im však chceme priblížiť, a tak podľa toho aj prispôsobujeme tréningy.
Milan Sitár, hlavný tréner reprezentácie do 16 rokov na špeciálnom VT v DetveS každým hráčom ste sa v Detve už osobne rozprávali. Čo ste hráčom hovorili a aký bol účel týchto pohovorov?
Bolo to krátke, keďže od rána do večera máme tréningy. Poobede počas odpočinku som hráčov nechcel vyrušovať, a tak sme sa trošku porozprávali až večer o tom, čo som videl na ľade, čo by mali zlepšiť, aby sa nebáli hrať hokej… Ďalší večer sme si už pozreli aj ukážky zo zápasov proti Rusku a porovnávali sme ich so svetovým hokejom. Všetko už teda smerujeme k turnaju v Bielorusku, aby sme sa súperom, ako som už spomínal, aspoň priblížili.
Na výcvikovom tábore v Detve nacvičujete jednotný herný systém, ale tréneri majú stále určitú mieru voľnosti. Akým hokejom sa teda chcete prezentovať?
Ja som sa ešte nezúčastňoval schôdzí, ktoré k jednotnému hernému systému organizoval Craig Ramsay. Od Vila Čacha však viem, že sa v určitých momentoch menila hra v obrannom pásme. Prvky jednotného herného systému chceme dodržať, to znamená bránenie stredným útočníkom do systému 1-3-1. V obrannom pásme sa zas snažíme klásť dôraz na preberanie hráčov, aby to nebolo len o osobnej obrane. To znamená, ak súperov hráč ujde nášmu brániacemu hráčovi, aby okamžite k nemu pristúpil druhý hráč. Týmto hokejom sa napokon prezentujú všetky vyspelé hokejové krajiny.
