LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (SZĽH) - Na Slovensko sa vrátil iba pred niekoľkými dňami, avšak vo vrecku so zmluvou s tímom NHL. Prvého apríla vedenie Anaheimu Ducks oficiálne oznámilo podpis dvojročného nováčikovského kontraktu s Romanom Durným. Dvadsaťjedenročný brankár, draftovaný „káčermi“ v roku 2018 v 5. kole zo 147. miesta, je momentálne v domácej izolácii. Na samote sa udržiava v kondícii, aby bol v letnom kempe zámorského klubu pripravený zabojovať o post v prvom tíme. Dodáva však, že reálnejšie vidí boj o pozíciu jednotky na farme v San Diegu.
Roman, na Slovensko ste sa vrátili len nedávno, začiatkom apríla. Prečo tak neskoro?
„Potreboval som si doliečiť zranenie, ktorého rekonvalescencia mala trvať podľa doktorov dva až štyri týždne. Až po absolvovaní rehabilitácií som mohol odletieť domov.“
Po akej trase ste sa presúvali?
„Najskôr som sa snažil získať miesto v repatriačnom let cez našu ambasádu v Spojených štátoch. Lietadlo som ale nestihol, keďže povolenie letieť som dostal deň po jeho odchode. Anaheim mi, našťastie, pomohol s letenkami. Tentoraz bol presun zo zámoria omnoho jednoduchší. Letiská boli prázdne, v lietadle sme sedeli v dostatočnej vzdialenosti od seba. Napokon som letel z Norfolku do Detroitu, odtiaľ do Amsterdamu a následne do Viedne.“
Zažili ste život v Spojených štátoch v čase, keď počet nakazených koronavírusom začal nekontrolovateľne stúpať o desiatky tisíc prípadov denne. Aké to bolo v Norfolku?
„V meste ani v štáte Virgínia dlho neprichádzalo k výraznejším obmedzeniam. Až nedávno uzavreli bary a podobné spoločenské zariadenia. V potravinách bolo miestami ťažšie zohnať mäso na večeru, inak život fungoval normálne. Tesne pred odletom už zatvorili aj pláže a verejné priestory, kde sa mohli ľudia zhromažďovať. Pomaly išlo do tuhého.“
Zdržiavam sa v dedine, z ktorej pochádzam, ale nie v rodičovskom dome. Nechcel som po návrate zo Spojených štátov akokoľvek ohroziť rodičov ani svoje sestry.
Ako vo všeobecnosti vnímate súčasné dianie?
„Pomôžem si frázou fyzioterapeuta z Norfolku. Je len jeden, ktorý všetko riadi – a to je Boh. Dostali sme sa do neľahkej situácie, ale platí, že musíme byť zodpovední, disciplinovaní. Ak budeme, skôr či neskôr sa z nej dostaneme.“
Karanténu trávite doma v Liptove?
„Zdržiavam sa v dedine, z ktorej pochádzam, ale nie v rodičovskom dome. Nechcel som po návrate zo Spojených štátov akokoľvek ohroziť rodičov ani svoje sestry. Momentálne som v dome, ktorí známi zvyknú prenajímať. Na samote. Ráno sa snažím vstať okolo ôsmej, zatrénovať si, a potom si volám s kamarátmi, s členmi rodiny. Občas si zahrám nejakú hru.“
Napríklad NHL?
„Samozrejme, v nej som ako doma.“
Predpokladáme, že sa Anaheim. Či?
„Dajme tomu (smiech).“
Poďme aj k serióznejším témam. V sezóne 2019/20 ste odchytali len trinásť zápasov za Norfolk v nižšej súťaži ECHL, čo je vcelku nízky počet. Prečo?
„Na začiatku ročníka v ECHL boli v tíme traja brankári – okrem mňa dvaja starší a skúsenejší. Tréner ma spočiatku odstavil na vedľajšiu koľaj. Následne prišlo k výmene jedného z konkurentov. Mohol som dostať viac príležitostí, ale, bohužiaľ, zranil som sa. Akurát vtedy, keď mala prísť moja chvíľa.“
Uvedomil som si, že som sa posunul bližšie k splneniu sna. Napadlo mi však aj to, že je to len jeden krok a v najbližších dvoch rokoch budem musieť urobiť ešte milión ďalších, ktoré ma do NHL môžu, ale aj nemusia dostať.
Paradoxne, po nie príliš vydarenej sezóne prišiel návrh Anaheimu Ducks na podpis nováčikovského kontraktu. Mali ste indíciu, že k podpisu zmluvy skôr či neskôr príde?
„Už pred sezónou, v čase podpisovania zmluvy v AHL, sme diskutovali o kontrakte s Anaheimom. Agent bol s vedením v pravidelnom kontakte. Navyše vždy, keď za mnou prišiel tréner brankárov z NHL alebo z farmy v San Diegu, boli so mnou spokojní, hoci som nechytával často ani pravidelne. Keď som sa zranil, priletel som do Anaheimu, kde som sa rozprával aj s generálnym manažérom Ducks. Vyzdvihol môj postoj k situácii. Že som si aj napriek nízkej porcii zápasov išiel svoje a robil naplno, čo mal. Bolo zrejmé, že zmluva je na ceste.“
Ako ste sa cítili v čase elektronického podpisovania svojho prvého kontraktu s klubom NHL?
„Výnimočne. To je jasné. Uvedomil som si, že som sa posunul bližšie k splneniu sna. Napadlo mi však aj to, že je to len jeden krok a v najbližších dvoch rokoch budem musieť urobiť ešte milión ďalších, ktoré ma do NHL môžu, ale aj nemusia dostať.“
Takže čaká vás od budúcej sezóny sťahovanie z východného pobrežia USA na západné?
„Dúfam. Znamenalo by to buď pôsobenie v NHL, alebo v AHL, keďže farmárskym tímom Anaheimu je San Diego. V lete pôjdem do kempu Ducks a uvidíme, čo sa stane. Vyzerá to však, že spoločne s ďalšími dvomi brankármi sa budem pasovať o miesto na farme.“
Cestu do NHL cez súčasnú trojicu „káčerov“ v maskách Gibsona, Millera a Stolarza považujete za nepriechodnú?
„Pevne verím, že Stolarz sa od budúcej sezóny posunie z farmy hore nastálo, keďže Millerovi sa končí kontrakt. Nemyslím si, že by mu ho predĺžili. Udiať sa však môže ešte veľa vecí. Bude draft, takisto v rámci trejdu môže prísť akýkoľvek iný brankár. Pre mňa je kľúčové prísť do kempu čo najlepšie pripravený.“
V San Diegu, rozľahlom kalifornskom meste na americko-mexických hraniciach, ste už v minulom ročníku pôsobili ako čierne eso počas play-off AHL. Ako sa vám páčilo?
„Prostredie som si užíval, hoci je pravda, že mesto je až príliš rozľahlé. Autom sa všade cestuje veľmi dlho. Inak som bol spokojný. Nebol by som proti, ak by som začal sezónu v San Diegu.“
Cítiť v meste veľký vplyv mexickej kultúry?
„To áno. Mal som jednu zaujímavú skúsenosť. V aute Uberu som nestretol ani jedného Američana, všetci šoféri boli Mexičania. Čo sa týka kuchyne, tá je klasická americká. Ako však býva zvykom azda v každom americkom meste, svoje miesto majú aj čínska či mexická kuchyňa. V San Diegu pracuje celkom dosť Mexičanov, ktorí dochádzajú za prácou z polhodiny vzdialenej Tijuany. Ja som v Mexiku ešte nebol. Ak by som však pôsobil v San Diegu, nebránil by som sa návšteve tejto krajiny.“
.jpg)
