VANCOUVER/VICTORIA (SZĽH) – Navzdory skutočnosti, že stále spadajú len do kategórie mládežníckych majstrovstiev, patria majstrovstvá sveta juniorov každoročne medzi najvýznamnejšie hokejové podujatie. Aj z toho dôvodu sa kladie veľký dôraz na kvalitnú starostlivosť o jednotlivé zúčastnené krajiny, ku ktorej prispieva aj funkcia takzvaného team hosta. Tú pri slovenskom tíme zastáva Andrej Duda.
Nebýva výnimkou, aby jednotlivé hokejové federácie mali v rôznych krajinách vytypovaných niekoľkých ľudí, najčastejšie svojich rodákov, ktorí zastávajú funkciu team hostov v prípade, že sa šampionát organizuje v krajine, v ktorej žijú. To však nie je prípad Andreja Dudu. „Je to dlhý príbeh,“ naznačil pri otázke, ako sa dostal k slovenskej „dvadsiatke“ na svetovom šampionáte vo Victorii a Vancouveri. „Keď sa rozhodlo, že šampionát bude v týchto mestách, tak som napísal na zväz email. Postupne sa to začalo riešiť, no až na poslednú chvíľu sa to podarilo dotiahnuť do konca, aby som mohol byť pri tíme,“ vysvetľuje.
Zaujímavosťou je, že Duda nikdy aktívne ľadový hokej nehrával, napriek tomu má k nemu veľmi blízko. „Hokej sledujem odmalička, no nikdy som ho nehral profesionálne. Rekreačne ho však hrávam pravidelne, mám ho veľmi rád a aj preto som nesmierne rád, že môžem byť pri tíme,“ hovorí.
Pre 31-ročného bratislavského rodáka ide o prvú skúsenosť v pozícii dobrovoľníka na takomto veľkom športovom podujatí. S novou rolou, s ktorou súvisí množstvo povinností, sa však zžil okamžite. „Hlavnou náplňou je komunikácia, jednak medzi naším tímom, kanadským zväzom a organizátorom. Ide o celkovú logistiku, teda zariadiť, aby všetko bolo v poriadku, aby tím nebol narušený vplyvmi zvonku,“ približuje Duda svoje povinnosti.
Andrej DudaCelkovo sa dá náplň teamhosta charakterizovať ako práca s ľuďmi. Tá je však neraz nevyspytateľná, o čom sa už mohol presvedčiť aj sám Duda. „Jeden deň nám neprišiel na hotel autobus, ktorý mal tím doviesť na štadión. Museli sme to hneď riešiť, okamžite sme na hotel poslali niekoľko áut na otočku. Bolo to v deň, keď sa naši šoféri autobusu menili. Nejakým spôsobom zlyhala komunikácia, a tak celý tím ráno musel čakať na autobus, ktorý nebol pristavený. Našťastie všetko dobre dopadlo a chalani tréning stihli takmer načas,“ prezrádza.
Duda vo Vancouveri žije už bezmála poldekádu. Keď však prichádzal na západný breh Kanady, tak ani len netušil, že sa tu usadí až na takúto dlhú dobu. „S priateľkou sme si vtedy povedali, že sa ideme pozrieť do Vancouveru na polroka. Nakoniec sme tu už vyše štyroch rokov,“ hovorí s úsmevom. „Máme radi cestovanie, chceli sme skúsiť niečo nové, navyše už mojich rodičov to v minulosti ťahalo emigrovať do Severnej Ameriky,“ vysvetľuje.
Takmer každý, kto takýmto razantným spôsobom zmení svoje bydlisko, hovorí o kultúrnom šoku. Andrej Duda priznáva, že rozdiely medzi Kanadou a Slovenskom sú zrejmé, ale nie zas až také obrovské. „Kultúra a myslenie ľudí je iné. Svet sa však neustále globalizuje, preto sa tieto rozdiely pomaly stierajú,“ vysvetľuje.
Súvisí to zrejme aj s kozmopolitným charakterom tohto 630-tisícového mesta. Napokon, bolo to vidno už aj na zápasoch Slovenska v základnej skupine vo Victorii, na ktorých sa objavilo aj niekoľko miestnych Slovákov, ktorých cez zápas rozhodne bolo počuť. „To je jeden z dôvodov, prečo sa nám tu ďaleko ľahšie žije. Vo Vancouveri je veľká komunita Čechov a Slovákov,“ hovorí. „Veľa ľudí z nich hokej miluje, s viacerými z nich hrávam hobby hokej a práve títo chalani nás prišli povzbudiť. Keby sme skupinu hrali vo Vancouveri, tak by boli možno na každom zápase a vytvorili by ešte lepšiu atmosféru.“
