Rodné Kysucké Nové Mesto vymenil už ako mladý chalan za neďaleký Třinec a na konci päťsezónneho snaženia bol prienik do zostavy nabitého A-tímu Ocelářov. V ňom však dlho nepobudol a povzbudený draftom do NHL (v roku 2018 si ho vybralo vo štvrtom kole Calgary), vybral sa Miloš Roman do zámoria.
Stopku nádeje rozbehnutej kanadskej kariéry vystavil koronavírus a mladý útočník tak po troch rokoch strávených v drese Vancouveru Giants prijal ponuku na návrat do Třinca. To ešte netušil, ako parádne to pre neho vypáli. Dvadsaťjedenročný Kysučan získal s „drakmi“ majstrovský titul a obrovským bonusom bola premiérová účasť na majstrovstvách sveta v Lotyšsku.
„Návrat do Třinca bol veru dobrou voľbou,“ pochvaľuje si Miloš Roman. „V pandemickej situácii neboli žiadne istoty a AHL sa začala niekedy vo februári. Napokon tam nehrali ani play-off. V Třinci som si naopak zahral do sýtosti a získali sme majstrovský titul. Nemôžem sa teda sťažovať.“
Začiatok prvej seniorskej sezóny bol pritom trochu ťažkopádny. „Trochu som si zvykal na prechod z juniorského na seniorský hokej. Potom som sa chytil, ale okolo Vianoc som sa zranil na dva mesiace. Našťastie, vrátil som sa sebavedomý a už som sa cítil na ľade výborne. Vyšlo mi aj play-off a potom prišla pozvánka do reprezentácie.“
Nominácia Craiga Ramsayho ho v prvej chvíli prekvapila, no z pohľadu kariéry je logickým pokračovaním predošlých účastí na dorasteneckých i juniorských šampionátoch.
„Áno, zažil som viacero veľkých turnajov, ale ten stres je tam vždy. Ak idete na prvý seniorský šampionát, tak nemôžete byť bez nervov,“ usmieva sa 21-ročný center. Ako to už však v prípade športovcov býva, napätie z neho opadlo prvým striedaním. „Potom už viete, čo môžete čakať a prispôsobíte sa medzinárodnej scéne. Mali sme tam nejaké výpadky, ale vzhľadom na nízky vek tímu to nebolo zlé.“
Pôsobenie pod velením trénera Ramsayho vníma ako veľkú školu hokeja. „Snaží sa hrať agresívny hokej smerom dopredu i dozadu. Všetci sme mali útočiť i brániť a ja som sa s tým stotožnil hneď. Ten šampionát bol celkovo obrovským zážitkom. Z týchto skúseností chcem čerpať. Vždy si musíte dávať vyššie ciele a snažiť sa o zlepšenie. Minulá sezóna bola super, ale urobím všetko preto, aby bola tá nová ešte lepšia.“
Aj preto si po návrate z Rigy doprial dva týždne voľna a odvtedy už naplno zarezáva v príprave Třinca. Spoločne s tímom absolvoval sústredenie na Liptove, no ešte predtým stihol aj krátke radovánky s majstrovskou trofejou.
„Pohár som mal k dispozícii na tri dni a mojou prioritou bolo vziať ho hlavne do mojej bývalej školy v Kysuckom Novom Meste. Okrem toho sme si ho užili s rodinou. Snažil som si ho užiť, pretože nikdy neviete, či sa ešte takýto moment zopakuje,“ uvedomuje si mladý útočník veľkosť momentu, ktorý oslávil blízko česko-poľských hraníc. „Niekto hrá hokej celý život a titulu sa nedočká. Mne sa to podarilo hneď v prvej seniorskej sezóne a nesmierne si to vážim.“
Na návrat do Severnej Ameriky ešte nerezignoval, no ak raz pôsobíte v špičkovom českom klube so zázemím a lá KHL, sťažovať sa veru nemôžete.
„Sústredím sa vždy iba na najbližší zápas a to, čo prinesie budúcnosť, ukáže až čas. Ak by sa objavila ponuka z NHL, tak ju samozrejme neodmietnem. Teraz však myslím iba na novú sezónu v Třinci. Je to klub so špičkovým zázemím, v šatni je skvelá partia a keďže som tam vyrastal, cítim sa tam ako doma.“
Pre mladého hráča je navyše veľmi osožné môcť pôsobiť po boku hráčov, ktorí sa radia medzi najväčšie hviezdy českého a slovenského hokeja.
„Všetci tí starší hráči predstavujú lídrov a cítim voči nim rešpekt. Dravecký, Marcinko, Růžička či Vrána, to všetko sú veľké hokejové osobnosti s množstvom odohratých sezón. My mladí ich musíme sledovať a učiť sa od nich,“ cítiť pokoru zo slov Miloša Romana. Za veľký bonus vníma aj možnosť pôsobenia pod vedením NHL ošľahaným trénerom Václavom Varaďom. „Vždy vyžaduje maximum a potom je to o hlave. Niekedy sa musíte prekonať a dostať sa do maximálnej možnej výkonnosti. To od nás neustále žiada a to je ten faktor, ktorý zohráva kľúčovú rolu.“
