TRENČÍN (SZĽH) – K zimnému štadiónu to mal mladý Parďák na skok. Čo by kameňom dohodil. Veď v Trenčíne zamladi býval len kúsok od jeho brán. Nebolo pochýb, kam sa raz vyberie na tréning a aký šport si vyskúša. Hokej mu učaroval natoľko, že pri ňom zotrval celý život. Dosiaľ tvrdí, že mu bol jednoducho súdený. Dnes je z Jána Pardavého, niekdajšieho produktívneho útočníka s bohatými reprezentačnými skúsenosťami, v súčasnosti hlavného trénera trenčianskej Dukly a asistenta Kanaďana Craiga Ramsayho pri národnom tíme, čerstvý päťdesiatnik.
V trenčianskej Dukle prerazil rýchlo. Už v sezóne 1990/91 debutoval medzi mužmi, hoci nemal ešte ani 20 rokov. V tom čase vypredaný trenčiansky štadión, ktorý v každom zápase federálnej ligy praskal vo švíkoch, bavili hokejovým umením iní majstri. Najmä center Radek Toupal, legendárny hokejista tradičnej českej hokejovej značky Motoru České Budějovice. Zo Slovákov mu výborne sekundovali Ľubomír Kolník, Dušan Gregor či ďalšia vychádzajúca hviezdička vtedajšieho hokejového sveta pod Tatrami Branislav Jánoš. Mladý Ján Pardavý v tom čase len na malý moment nazrel do partie trénera Júliusa Šuplera, ktorý s asistentom Františkom Hossom vytváral v Dukle pevné puto žltočervenej hokejovej rodiny.
„Keď som bol malý chlapec, dostať sa do vtedajšej Dukly, do A-tímu bol môj obrovský sen. Chcel som si v klube odkrútiť povinnú vojenčinu. Dostal som sa do áčka a všetko sa razom začalo uberať správnym smerom. Stihol som si zahrať vo federálnej lige. Získali sme dokonca titul. Určite som mal vtedy stanovené nejaké ciele. Isté však je, že tým, čo som zažil, som ich výrazne prevýšil,“ vravel Ján Pardavý v spomienkach na začiatky profesionálnej hokejovej kariéry.
O rok neskôr, v sezóne 1991/92, bol mladý Parďák stabilnejšou súčasťou kolektívu čerstvých federálnych šampiónov. A v ďalšom ročníku 1992/93 sa podieľal na zisku bronzovej medaily v poslednej sezóne spoločnej československej súťaže. Tie časy patrili pod Čákovým hradom barónovi Žigmundovi Pálffymu s dvorným krídelníkom z útoku Branislavom Jánošom, resp. centrom Róbertom Petrovickým sezónu predtým. Skvele ladiaca trojica bola najlepším útokom federálnej ligy a na troskách spoločného štátu zaistila Dukle hokejovú slávu, ktorú po nej zveľaďoval výkonmi mladučký Miroslav Šatan a mnohí ďalší výborní hokejisti vtedajšej nastupujúcej generácie vrátane Jána Pardavého.
Prvé úspešne kroky v áčku robil tiež Pavol Demitra, s ktorým bol Ján Pardavý veľký kamarát. Veľmi ťažko niesol, keď legendárny slovenský hokejista 7. septembra 2011, len deň pred jeho štyridsiatkou, tragicky zahynul pri páde lietadla s hokejovým klubom Lokomotiv Jaroslavľ. Dodnes nesie stratu blízkeho priateľa veľmi ťažko...
Ale prelaďme na veselšiu vlnu. V prvých extraligových ročníkoch bol Ján Pardavý ťažiskovou útočnou oporou Dukly. V ročníku 1996/97 dokonca nazbieral v 53 dueloch základnej časti fantastických 86 bodov a výraznou mierou sa podieľal na zisku druhého titulu slovenského šampióna pre žltočervených. Prvý s nimi vybojoval ešte v premiérovom ročníku 1993/94.
Paralelne s úspechmi na klubovej úrovni začal Parďák žať slávu aj na medzinárodnom poli. Jeho šikovné ruky, ktoré dokázali presne vystreliť, no v mnohých situáciách umne puk podržať a vhodne ho naservírovať, si všimli aj vtedajší tréneri národného tímu. Najskôr Július Šupler, neskôr i Jozef Golonka. Ján Pardavý bol pravidelnou súčasťou reprezentačných výberov na sprievodných sezónnych turnajoch. Dovedna odohral v najcennejšom drese 120 zápasov, v ktorých strelil 45 gólov.
Azda najkrajšou spomienkou zo šiestich reprezentačných sezón medzi rokmi 1996 až 2002 bola účasť v Petrohrade 2000, kde podceňovaný slovenský výber pod taktovkou stratéga Jána Filca dokráčal až do finále svetového šampionátu. V ňom síce podľahli Čechom 3:5, no ziskom striebornej medaily naštartoval fantastickú éru slovenského hokeja ovenčenú o dva roky neskôr zlatom a v roku 2003 aj bronzom z fóra MS.
„Medaila bola nečakaná. Z viacerých strán sme boli odpisovaní, veľké šance na úspech nám nedával azda nikto. Prispievali k tomu aj historické súvislosti. Napokon sa výborne zložený tím zomkol. Zahrali sme si o zlato, čo bolo skvelé vyústenie parádnej jazdy. Veľmi sme chceli dosiahnuť pre Slovensko čo najlepší výsledok,“ hodnotil petrohradské striebro Ján Pardavý.
Druhú polovicu hokejovej kariéry si rozdelil do viacerých etáp. Najemotívnejšiu zažil v materskej Dukle Trenčín, do ktorej sa vrátil najskôr počas sezóny 2004/05. Zahral si počas výluky v zámorskej NHL na domácom ľade s Demitrom, Gáboríkom, Hossom či Demitrom. S tímom hviezd, ktorý stroskotal v semifinále play-off na bratislavskom Slovane, rovnako nabitom renomovanými menami na čele so Šatanom či Višňovským.
V sezónach 2006/07 a 2007/08 bol Parďák k vytúženému majstrovskému cieľu ešte bližšie. V prvom z menovaných ročníkov hral vo finálovej sérii medzi Duklou a Slovanom, avšak s jasnou prehrou 0:4 na zápasy. V druhom v rovnomennej bitke vypadol v semifinále. Nasledovala dvojročná etapa v Banskej Bystrici a potom ďalší návrat do Dukly. „Ešte rok-dva by som chcel potiahnuť,“ vravel Ján Pardavý pri príležitosti svojej štyridsiatky v septembri 2011. „Veľmi rád by som vyhral titul pre Duklu. Budem sa o to snažiť na sklonku kariéry. Bola by to najkrajšia rozlúčka.“Nevyšlo to. V roku 2011 z toho bola „len“ bronzová medaila.
.jpg)
Posledné tri roky profesionálnej hokejovej kariéry strávil Ján Pardavý vo Francúzsku. V Strasbourgu. Hral do leta 2016. Následne sa rozhodol stať komentátorom. „Už skôr som vyhlásil, že ročník 2015/16 bude môj posledný. Teraz som dohodnutý so Slovenskou televíziou na komentátorskej pozícii. Je to práca na plný úväzok,“ hovoril v auguste roku 2016.
Simultánne s prácou komentátora sa rozhodol venovať aj trénerskej výzve, na ktorú napokon presedlal v plnom rozsahu. Začínal v druholigovej Dubnici. Následne prišiel do Dukly na post asistenta pri Petrovi Oremusovi, s ktorým doviedol Duklu v ročníku 2017/18 do finále extraligy. Trenčania vyrovnali stav série s Banskou Bystricou z 0:3 na 3:3, ale vytúženú trofej sa im na domácom ľade získať nepodarilo.
V súčasnosti popri práci v klube zbiera Ján Pardavý už štvrtý rok skúsenosti pri kanadskom bardovi Craigovi Ramsaym na reprezentačnej striedačke. „To považujem za svoj doterajší najväčší trénerský úspech. Je to obrovská skúsenosť. Vďaka Craigovi a jeho analýzam som sa mnohé veci naučil,“ pochvaľuje si čerstvý päťdesiatnik Ján Pardavý.
V mene Slovenského zväzu ľadového hokeja prajeme Jánovi Pardavému k dnešnej 50-tke predovšetkým veľa zdravia. Rovnako mnoho osobných i kariérnych úspechov a splnenie vytúžených cieľov. Jeho oduševnenú prácu v slovenskom hokeji i na striedačke národnému tímu si vážime a veríme, že v nej bude pokračovať s rovnakou bázňou a odhodlaním ako doteraz. Živijó!
Narodený: 8. septembra 1971 v Trenčíne
Hráčska kariéra: HK Dukla Trenčín (1990 až 1999, 2004/05, 2006 až 2008, 2010 až 2013), HC Vsetín (ČR, 1999 až 2001), Djurgardens IF (Švéd., 2001/02), Hämeenlinna (Fín., 2002/03), HC Znojemští Orli (2003 až 2004), MODO Hockey (Švéd., 2005/06), Lokomotiv Jaroslavľ (Rus., 2006), HC Banská Bystrica (2008 až 2010), Strasbourg (2013 až 2016).
Počet zápasov v extralige/body (G+A): 686 zápasov/618 bodov (278+340)
Počet zápasov v českej extralige/body (G+A): 197 zápasov/149 bodov (69+80)
Počet zápasov v reprezentácii/góly: 120 zápasov/45 gólov
Počet zápasov na MS/body (G+A): 36 zápasov/17 bodov (9+8).
Najväčšie úspechy: vicemajster sveta z MS 2000 v Petrohrade, majster ČSFR 1992 s Duklou Trenčín, 2x majster SR s Duklou Trenčín (1994, 1997), majster ČR so Vsetínom (2001), vicemajster ČR so Vsetínom (2000), bronzová medaila z najvyššej fínskej súťaže s Hämeenlinnou (2003).
Trénerská kariéra: hlavný tréner MHK Dubnica (2. liga, 2016/17), asistent trénera v Dukle Trenčín (extraliga, 2017 až 2019), hlavný tréner v Dukle Trenčín (2019 až súčasnosť), asistent trénera SR 18 (2017/18), asistent trénera SR A (2018 až súčasnosť).
